Detská literatúra má zásadný význam pri formovaní myslenia, spájaní súvislostí a prežívaní emócií u detí. Je dokázané, že deti, ktoré sa stretávajú s knihami už od útleho veku, sú vyrovnanejšie, inteligentnejšie a sebavedomejšie. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi detskej literatúry, od dôležitosti rodičovského vplyvu až po význam ilustrácií a potrebu kvalitných kníh, ktoré rezonujú so svetom detí.
Vplyv rodičov a dôležitosť skorého kontaktu s knihami
Najdôležitejším faktorom pri stretnutí dieťaťa s knihou je rodič. Rodičia sú vzorom pre svoje dieťa a ich vzťah ku knihám sa odrazí aj na vzťahu dieťaťa k literatúre. Ak dieťa vidí, že rodič má kladný vzťah ku knihám, odrazí sa to aj v jeho vzťahu k literatúre. Preto rodičia by mali deťom čítať knihy a spoločne v nich listovať. Aj „čítanie“ s trojmesačnými bábätkami má význam pri ich vývoji.
Dotykové leporelá: Fascinujúci svet pre najmenších
Detských kníh je na trhu neúrekom, no nie všetky dokážu upútať pozornosť najmenších čitateľov. Dotykové leporelá sú špeciálnou kategóriou detských kníh, ktoré sú primárne zamerané na detský hmat. Ukrývajú vystúpené textúry s plochami z rôznych materiálov ako koža, kartón, plyš, látka, guma, či srsť. Bábätká tak s údivom hladkajú imitáciu mäkkej srsti psíka či huňatej ovečky. Nemenej zaujímavé sú okienka, ktoré v sebe skrývajú množstvo prekvapení. Detské pršteky radi prechádzajú po výrezoch v leporele alebo poťahujú záložky či točia kolieskom a následne z knihy nečakane vyskočí zvieratko či ukrytá hračka.
Výhody dotykových leporel
- Rozvíjanie slovnej zásoby: Knihy sú dôležitým nástrojom pri osvojovaní si nových slovíčok. Pri dotykových knihách to platí dvojnásobne.
- Zlepšenie koordinácie ruka - oko: Rozvoj jemnej motoriky je pri vývine bábätka veľmi dôležitý. A dotykové leporelá túto schopnosť dieťatka výrazne podporujú.
Význam ilustrácií v detských knihách
Ilustrácie v detských knihách majú nezastupiteľný význam. Obrázková kniha je prvým umeleckým dielom, ktoré dieťa môže vlastniť. Dynamické interakcie slov a obrázkov robia z ilustrovaných kníh veľmi špecifickú formu umenia. Umožňujú deťom čítať knihy vo svojom vlastnom vizuálnom jazyku. Ilustrátor si pri čítaní príbehu predstavuje, čo by malo na obrázku byť. Aj v tejto fáze treba rozhodnúť o mnohých veciach. Dokonca aj obrázková kniha pre najmenších drobcov, s jednoduchými obrázkami každodenných predmetov, si vyžaduje viacero rozhodnutí. Obrázok musí zobrazovať niečo, čo dieťa spozná. Aké konkrétne by to však malo byť? Malo by to byť detailné, realistické, farebné, jednoduché, zábavné?
Zrkadlá a mosty: Zobrazovanie známeho a spoznávanie neznámeho
Každé dieťa potrebuje z času na čas vidieť svoje vlastné okolie. Potrebujeme knihy, ktoré sú zrkadlami a odrážajú svet, ktorý poznáme. A z bezpečia tohto sveta potom môžeme nazerať i na veľký svet, spoznávať podobnosti a rozdiely medzi nami a ostatnými krajinami. Ak sa obmedzíme len na zobrazovanie toho, čo je nám známe, museli by sme dať zbohom svetu fantázie. Svet fantázie umožní umelcovi prekonať hranice času a miesta, zvieracie postavy môžu zjednodušiť preklad medzi kultúrami.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Dôležitosť kvalitného prekladu v detskej literatúre
Preklad detskej literatúry je špecifická oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie veku a skúseností detského čitateľa. Text detskej literatúry by mal byť pochopiteľný a zaujímavý, ale zároveň aj gramaticky a štylisticky správny, pretože pre dieťa sú čítané rozprávky jedným z najdôležitejších zdrojov učenia sa jazyka. Prekladateľ by mal byť schopný prispôsobiť text tak, aby bol pre dieťa zrozumiteľný, ale zároveň by nemal podceňovať jeho schopnosť porozumieť konceptom.
Problematické oblasti v preklade detskej literatúry
Medzi najproblematickejšie oblasti v preklade detskej literatúry patria:
- Slovné hry: Preklad slovných hier si vyžaduje kreatívny prístup a nájdenie ekvivalentu v cieľovom jazyku, ktorý by zachoval vtip a hravosť originálu.
- Onomatopoja: Zvukomalebné slová sú pre deti veľmi atraktívne, preto je dôležité nájsť vhodné ekvivalenty, ktoré by zachovali ich zvukový charakter.
- Nárečia a reálie: Preklad nárečí a reálií si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie kultúrneho kontextu. Prekladateľ by mal zvážiť, či je potrebné prispôsobiť reálie cieľovému prostrediu, aby boli pre dieťa zrozumiteľnejšie.
Výzvy a perspektívy detskej literatúry na Slovensku
Vydávanie detskej a mládežníckej literatúry sa na malom trhu zvyčajne neoplatí. Preto sú mnohé knihy multilingválnymi produktmi. Vydavatelia stavajú na istotu, na vizuálny výraz, ktorý bude povrchný. Prevládajú notoricky známe príbehy a tradičné rodové úlohy. Špecifické kultúrne odkazy, slovné hračky či referencie na iné príbehy a zvyky sú vynechané. Vizuálny výraz je často stlmený a obmedzený buď na cukríkovú roztomilosť alebo grotesku.
Potreba podpory a rozvoja detskej literatúry
Na to, aby sa tlačili dobré knihy, potrebujeme vzdelanie, diskusie, recenzie, konferencie, výstavy, ocenenia… a veľa, veľa dostupných kvalitných kníh na trhu. A to všetko, žiaľ, stojí peniaze. Bez nich sme už dávno prehrali. Potrebujeme nájsť spôsob, ako pomôcť spisovateľom a ilustrátorom pokračovať v ich práci. To môžeme urobiť pomocou podporných schém, vyhlasovaním grantov, no v prvom rade prostredníctvom zvyšovania predaja kníh, a to lokálne i pre širokú verejnosť.
Ľubomír Feldek a jeho prínos pre detskú literatúru
Ľubomír Feldek je významný slovenský spisovateľ, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj detskej literatúry. Jeho tvorba je charakteristická slobodnou fantáziou a hravosťou. Feldek si na svoj autorský vstup do literatúry pre deti pamätá na deň presne, bolo to 30. novembra 1957 v bratislavskej kaviarni Palace, kde napísal Hru pre tvoje modré oči. Napriek nešťastnému koncu Feldekovho debutu - knižku Hru pre tvoje modré oči s ilustráciami Miroslava Cipára na príkaz cenzúry zošrotovali - neodradilo ho to od tvorby pre deti. Vlastne dodnes je rozprávkam verný, naposledy mu vyšli Veľká kniha slovenských rozprávok (2003) s ilustráciami Petra Uchnára, ale mnohých potešil aj výber z úspešných kníh Modrá kniha rozprávok (1974) a Zelená kniha rozprávok (1983) ako Modrozelená kniha rozprávok (2004) s ilustráciami Albína Brunovského.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Slobodná fantázia ako základ tvorby pre deti
Program Bude reč o literatúre pre deti bol programom, ktorý hlásal slobodnú fantáziu. Čiže slobodu. Za socializmu sa slobodná fantázia označovala za balamutenie mladého čitateľa, socialistický realizmus vyžadoval totiž od umelcov, aby sa správali neslobodne.
Dávid Dziak: Pohľad odborníka na súčasnú detskú literatúru
Dávid Dziak pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Špecializuje sa na literatúru pre deti a mládež. Podľa Dziaka je "kráľovským" žánrom slovenskej literatúry pre deti a mládež rozprávka. Výraznú pozornosť dnes pútajú textovo-obrazové naratívy, nazývané aj ako obrázkové knihy, v ktorých text a obraz sú rovnocennými zložkami. A do tretice IN je inštruktívna literatúra, ktorá zámerne pracuje s mimoestetickými, praktickými funkciami literárneho textu, čo predstavuje pre autorov „tenký ľad“, keďže tieto sekundárne funkcie musia, respektíve by mali byť vyvážené estetickou funkciou, aby autorský zámer bol funkčne naplnený. Naopak, nedostatkovým tovarom je poézia.
Kritériá hodnotenia kvality detskej literatúry
Dziak pri hodnotení umeleckej hodnoty knihy uplatňuje mnoho kritérií. Jeho hlavným kritériom je ne-originalita - predovšetkým spracovania témy, pýta sa, čím sa teda kniha líši od ostatných. Ďalším jeho základným kritériom je ne-prítomnosť netextových priestorov, kniha by nemala dať dieťaťu všetko „na striebornom podnose“, mala by ho niekam posunúť.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko