Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov upravuje v ustanoveniach § 62 až § 81 vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na určenie výživného na dieťa podľa slovenského práva, pričom sa opiera o zákon o rodine a relevantnú judikatúru. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od rodičov až po odborníkov v právnej oblasti.
Všeobecný úvod do vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť nie je obmedzená len na vzťah rodič - dieťa. Vzniká aj medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými, či dokonca voči rozvedenému manželovi. Pre vznik vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu je objektívnou právnou skutočnosťou narodenie dieťaťa.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky ani na dosiahnutie určitého veku dieťaťa. Dovŕšenie 26. roku veku automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči deťom. Rozhodujúci je okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, teda trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov.
V praxi to znamená, že aj neplnoleté dieťa, ktoré pracuje a nepripravuje sa na budúce povolanie, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj osoba staršia ako 26 rokov, ktorá sa z objektívnych dôvodov (napr. zdravotné znevýhodnenie) nedokáže sama živiť, má nárok na to, aby rodičia naďalej plnili svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak môže trvať potenciálne neobmedzený čas.
Rovnosť postavenia
Pri určovaní výšky výživného majú muži a ženy, ako aj manželské a mimomanželské deti, rovnaké postavenie. Nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že musia prispievať rovnakou sumou. Výška vyživovacej povinnosti každého rodiča sa posudzuje individuálne.
Prečítajte si tiež: Príslušnosť súdu v konaní o výživnom
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na:
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Zohľadňujú sa všetky druhy príjmov (plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy, preukázané sprepitné), celková majetková situácia (vlastníctvo cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí) a na strane povinného aj pasíva (pôžičky, úvery, iné záväzky). Dôležité je, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak sa rodič zadlží, ale prostriedky vynaloží na kúpu nadštandardných vecí, súd na tieto výdavky nebude prihliadať.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Potreby dieťaťa sa posudzujú hlavne s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie a talent. Zohľadňujú sa výdavky na bývanie, výdavky na vzdelávanie a pod. Ak to majetkové pomery rodičov umožňujú, je možné určiť výživné tak, aby sa dieťaťu okrem bežných potrieb vytvárali aj úspory. Za príjem dieťaťa sa považuje napríklad sociálne štipendium alebo plnenia zo zmlúv.
Forma plnenia vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme. Nie je pravidlom, že obaja rodičia musia mať výšku výživného určenú súdom. Ak jeden z rodičov plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, súd určí výšku výživného len vo vzťahu k druhému rodičovi.
Osobná starostlivosť o dieťa
Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Minimálna výška výživného
Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je každý rodič povinný platiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Výška výživného a príjem rodičov
Výška výživného nie je priamoúmerná výške platu rodičov. Ak má jeden rodič príjem 500 EUR a druhý 1000 EUR, neznamená to automaticky, že rodič s nižším príjmom musí platiť polovicu čiastky, ktorú platí rodič s vyšším príjmom. Dôvodom je, že osoba s nižším príjmom má vyšší podiel oprávnených nákladov v pomere k zarobenej mzde.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Preukazovanie príjmu pri podnikateľskej činnosti
Ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný ich preukázať súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak túto povinnosť nesplní, súd môže určiť výživné na základe predpokladu, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Určenie výživného súdom
Ak nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne, určí ju súd. Konanie o určení výživného sa môže začať na návrh alebo aj bez návrhu, v závislosti od veku dieťaťa. Pokiaľ ide o maloleté dieťa (do 18 rokov), súd môže začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa vyžaduje návrh. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa môže súd v odôvodnených prípadoch určiť výživné aj spätne, najviac 3 rokydozadu od podania návrhu.
Platenie výživného
Výživné sa platí do rúk toho rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, a to až do dovŕšenia 18. roku života dieťaťa. V súdnom rozhodnutí je určené plnenie vyživovacej povinnosti slovným spojením „k rukám matky“ / „k rukám otca“. Toto slovné spojenie označuje len platobné miesto. Odporúča sa plniť vyživovaciu povinnosť prevodom z účtu/vkladom na účet druhého rodiča, aby bolo možné platby dohľadať aj s presnou špecifikáciou (dátum a výška plnenia).
Príjmy rodičov a ich preukazovanie
Pri určovaní vyživovacej povinnosti sú najčastejšie posudzované príjmy rodičov zo závislej činnosti (príjmy z pracovnoprávneho pomeru, štátozamestnaneckého pomeru, príjmy konateľov), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a príjmy z prenájmu. Rodičia sú povinní súdu oznámiť, z akého zdroja majú príjmy a v akej výške. Ak nesplnia svoju edičnú povinnosť, súd im môže uložiť poriadkovú pokutu. Ak si rodičia nesplnia svoju povinnosť ani pod hrozbou poriadkovej pokuty, súd je oprávnený obrátiť sa na zamestnávateľa a dopytovať ho na príjem rodiča. Rovnako je oprávnený obrátiť sa aj na daňový úrad a žiadať súčinnosť aj od tretích osôb.
Zmena pomerov a úprava výživného
Stanovenie vyživovacej povinnosti nie je nemenné. Ak dôjde k zmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, môže to byť dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Percentuálne vyjadrenie výživného z príjmu
Podľa zaužívanej súdnej praxe by výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, malo predstavovať 20-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Benefity z pracovného pomeru a ich zohľadnenie
Pri určení výšky výživného sa do príjmu otca zohľadňujú aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady, diéty a poskytnuté finančné náhrady, pretože ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča.
Stavebné sporenie a výživné
Plnenie otca na zmluvu o stavebnom sporení, aj keď uzavretú v prospech maloletého dieťaťa, predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré možno kedykoľvek skončiť. Preto na účte stavebného sporenia uložené finančné prostriedky nemožno označiť za prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť otca poukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého dieťaťa vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
Príjem partnera rodiča
Príjem partnera rodiča nemá vplyv na určenie výšky výživného, pretože súčasný priateľ matky nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Výdavky na bývanie a stravu rodiča
Súd akceptuje (oprávnené) výdavky otca v súvislosti so zabezpečením bývania (navyše v pôvodných zámeroch aj pre matku a maloletú) kúpou staršieho rodinného domu a jeho následnou rekonštrukciou. Primeranou (dokonca skôr nižšou) je i výška súvisiacej pôžičky, vrátane jej bezúročnosti a prvotného odkladu splácania. Na druhej strane, súd neakceptuje otcom tvrdený výdavok na stravu 10 eur denne, ktorý sa javí ako neprimeraný, resp. nadhodnotený.
Bonusy a príspevky
Príspevok vyplatený otcovi pri narodení dieťaťa je spôsobilý slúžiť na výživu, teda zabezpečenie potrieb tohto maloletého dieťaťa, pričom súdy oboch inštancií vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu otcovi zohľadňujú. Rovnako je to v prípade bonusu za dochádzku, ktorý je rovnako zohľadňovaný u obidvoch rodičov.
Potreby dieťaťa a životná úroveň rodičov
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť). Právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi (výška mesačných nákladov rodiča, výška položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.).
Návrh na určenie výživného
Ak chcete podať návrh o výživné na dieťa, musíte na súd podať "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť. V návrhu musíte presne uviesť údaje o sebe, o dieťati, o otcovi dieťaťa, opísať vašu finančnú situáciu, potreby dieťaťa, a aké výživné žiadate.