Leukocyty, známe aj ako biele krvinky, sú kľúčovými hráčmi v správne fungujúcom imunitnom systéme. Tieto bunky neustále cirkulujú v krvi a lymfatickom systéme, aby chránili telo pred škodlivými mikroorganizmami, ako sú baktérie, vírusy a plesne. Vznikajú v kostnej dreni a ich produkcia sa zvyšuje v prípade, že telo čelí infekciám alebo iným ohrozeniam. Existuje viacero typov leukocytov, z ktorých každý má špecifickú úlohu. Leukocyty zohrávajú kľúčovú úlohu v obrane organizmu pred rôznymi chorobami a infekciami. Sú ako ochranný štít, ktorý identifikuje a ničí škodlivé látky.
Čo sú biele krvinky (leukocyty) a ich funkcie?
Biele krvinky alebo inak leukocyty, sú mikroskopické bunky, ktoré sú súčasťou krvi. Ich hlavnou funkciou je spoluúčasť na imunitnom systéme a teda obrana tela pred vznikom infekcie. Svoju úlohu vykonávajú tak, že napádajú cudzorodé bunky v našom tele (napr. Keďže sa nachádzajú v krvi, neustále cirkulujú v cievach a tkanivách, sú pripravené okamžite reagovať napríklad v prípade, že sa človek poraní alebo ochorie. Biele krvinky sa dokážu navzájom rozpoznať a privolať. Ak niektorá z nich zaregistruje potenciálnu hrozbu, upozorní a privolá na pomoc ďalšie biele krvinky. Biele krvinky vznikajú dozrievaním z kmeňových buniek. Tento dej prebieha v kostnej dreni.
Existujú rôzne typy leukocytov, ktoré vykonávajú rôzne úlohy v imunitnom systéme. Patria k nim: granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily), lymfocyty (T-lymfocyty a B-lymfocyty) a monocyty.
Typy bielych krviniek a ich úlohy:
- Neutrofily: Pôsobia najmä proti baktériám, hubám a zvyškom cudzích bunkových tiel, ktoré dokážu pohlcovať. Neutrofil je typ bielej krvinky, ktorý sa tvorí v kostnej dreni a následne cirkuluje v krvi. Jeho úlohou je bojovať proti infekcii (najmä bakteriálnej) v tele v akútnej fáze.
- Monocyty: Presúvajú sa do rán, kde sa menia na makrofágy a pohlcujú poškodené bunky.
- Eozinofily: Pomocou látok, ktoré obsahujú, zabíjajú najmä parazity a rakovinové bunky. Vyššia hladina vzniká ako reakcia na infekcie, ktoré spôsobujú parazity.
- Granulocyty: Sú biele krvinky, obsahujúce malé granuly z proteínov. Predstavujú menej ako 1 % celkového množstva bielych krviniek v tele.
- Lymfocyty: Tvoria väčšinu bielych krviniek v ľudskom tele. Sú známe aj ako B-lymfocyty. Tiež známe ako T-lymfocyty. Samostatnou kategóriou v rámci lymfocytov sú NK bunky. T-lymfocyty - sú bunky imunitného systému, ktoré dozrievajú v týmuse a ich úlohou je rozpoznať telu vlastné a cudzie látky. B-lymfocyty - sú bunky, ktoré dozrievajú v kostnej dreni a produkujú protilátky. NK - bunky - nazvané tiež prirodzení zabijaci sú bunky, ktoré sú schopné rozpoznať a zlikvidovať bunky nádorové alebo vírusom infikované bunky. Tieto bunky sú schopné rozpoznať tzv. antigén (látka, schopná vyvolať imunitnú odpoveď) a vytvárať proti nemu špecifické protilátky.
Normálne hodnoty leukocytov u detí
Normálny rozsah leukocytov (na milimeter kubický) sa mení podľa veku dieťaťa. U detí môžu byť tieto hodnoty o niečo vyššie, keďže ich imunitný systém sa stále vyvíja. Ak hladina leukocytov prekročí normu, hovoríme o leukocytóze, ktorá môže signalizovať pretrvávajúcu infekciu, zápal alebo stres. Znížené leukocyty (leukopénia) môžu byť signálom, že telo má zníženú schopnosť bojovať s infekciami. Diagnostika počtu leukocytov sa vykonáva pomocou kompletného krvného obrazu, ktorý poskytuje podrobné informácie o ich množstve a type.
Normálne hodnoty bielych krviniek v krvi sú u žien aj mužov približne rovnaké a mali by byť v rozmedzí 4 500 do 11 000 na mikroliter (μl).
Prečítajte si tiež: Príčiny priberania počas diéty
Čo je leukopénia?
Ak hodnoty bielych krviniek poklesnú pod hodnotu 4500, hovoríme o leukopénii. Pri zníženom počte bielych krviniek sme často unavený a náchylnejší na ochorenia. Pokles bielych krviniek (leukopénia) alebo pokles neutrofilov (neutropénia) pod normu, má za následok oslabenie imunitného systému a väčšiu náchylnosť organizmu na infekcie - bakteriálne, vírusové či mykotické (plesňové) a jej závažný priebeh.
Nízky počet bielych krviniek znamená, že telo nie je schopné vyprodukovať ich dostatočné množstvo alebo mu v tom niečo bráni. Tento jav je pre telo nebezpečný, pretože môže zvýšiť riziko vzniku všetkých infekcií.
Príčiny nízkeho počtu bielych krviniek u bábätiek
Nízky počet bielych krviniek často súvisí s oslabením imunity a s rôznymi ochoreniami kostnej drene. Môže sa vyskytovať počas liečby rakoviny rádioterapiou a chemoterapiou, pri ťažkých infekciách a po užívaní antibiotík a antipsychotík. Bunky kostnej drene ale aj biele krvinky ničia niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad reumatoidná artritída. Počet bielych krviniek klesá aj z dôvodu užívania niektorých liekov. Patria sem antipsychotické lieky, lieky na liečbu hyperaktívnej štítnej žľazy ale aj užívanie antibiotík. Medzi špecifické príčiny nízkeho počtu bielych krviniek sa zaraďuje napríklad ochorenie s názvom aplastická anémia. Ide o stav, ktorý vzniká pri poškodení kmeňových buniek (z nich vznikajú biele krvinky). Zníženie bielych krviniek môže mať na svedomí aj závažná infekcia, ako je napr.
- Oslabený imunitný systém: Nízky počet bielych krviniek môže vzniknúť pri oslabenom imunitnom systéme, ktorý je neustále napádaný rôznymi patogénmi.
- Ochorenie kostnej drene: Môže tiež vzniknúť pri ochoreniach kostnej drene. Postihuje kostnú dĺžku a krvné bunky.
- Liečba rakoviny: Môže sa vyskytovať počas liečby rakoviny - rádioterapia, chemoterapia. Chemoterapia môže dočasne utlmovať krvotvorbu. V dôsledku toho krvinky postupne klesajú. Ako prvé obvykle klesajú biele krvinky (medzi 8 až 12 dňom po podaní chemoterapie môžu dosiahnuť najnižšie hladiny v krvi), pokles krvných doštičiek a červených krviniek nastáva o niečo neskôr. Následne sa krvný obraz zvykne upraviť ešte pred podaním ďalšieho cyklu liečby.
- Ťažké infekcie: Pri ťažkých infekciách.
- Užívanie liekov: Užívaní niektorých liekov (antibiotiká, antipsychotiká). Počet bielych krviniek znižujú aj niektoré lieky, napríklad hydroxymočovina, ale taktiež chemoterapia.
- Autoimunitné ochorenia: Bunky kostnej drene ale aj biele krvinky ničia niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad reumatoidná artritída.
- Aplastická anémia: Medzi špecifické príčiny nízkeho počtu bielych krviniek sa zaraďuje napríklad ochorenie s názvom aplastická anémia. Ide o stav, ktorý vzniká pri poškodení kmeňových buniek (z nich vznikajú biele krvinky). Tento typ anémie poznáme tiež pod názvom dreňový útlm. Je to potenciálne smrteľné ochorenie, pri ktorom telo pacienta ničí kmeňové bunky v kostnej dreni. Vieme, že kmeňové bunky sú zodpovedné za tvorbu nových bielych, červených krviniek i krvných doštičiek.
- HIV: Pri HIV často klesá množstvo bielych krviniek nazývaných CD4 T bunky.
- Podvýživa: Pri podvýžive.
Príznaky a diagnostika leukopénie
Príznaky zníženia leukocytov nie sú špecifické. To znamená, že sa zníženie nijako špeciálne neprejavuje. Symptómy, ktoré na sebe môžu pacienti pozorovať, sú spojené s prvotnou príčinou vzniku leukocytopénie, teda s ochorením, ktoré ju spôsobilo. Návšteva lekára je potrebná, ak je pacient z neznámych príčin výrazne náchylný na infekcie. To znamená, ak sa u neho opakovane vyskytujú infekcie alebo bežné ochorenia. Nízky počet bielych krviniek je možné stanoviť jednoducho, pomocou krvného testu - stanovenia krvného obrazu. Z krvného obrazu je možné zistiť počet, veľkosť aj tvar jednotlivých krvných buniek. Lekár teda dokáže zistiť ktorý typ bielych krviniek je znížený a o koľko.
Ako zvýšiť počet bielych krviniek?
Možnosť terapie závisí najmä od príčiny zníženia počtu bielych krviniek. Napríklad, ak je príčinou poklesu užívanie liekov, pristupuje sa k zastaveniu liečby týmito liekmi. Ak pokles spôsobilo nejaké zo spomínaných ochorení, pristupuje sa k jeho liečbe. Existuje aj špecifická liečba, ktorá sa zameriava na posilnenie bielych krviniek a môže byť potrebná. Nakoľko je pri zníženom počte bielych krviniek znížená aj imunitná schopnosť, pacient by mal v rámci liečby dodržiavať aj preventívne opatrenia, aby eliminoval infekciu nákazlivými chorobami. Ak máte nízku hladinu bielych krviniek, vždy sa najprv poraďte s lekárom. Na zvýšenie počtu leukocytov lekári liečia základnú príčinu - napríklad dopĺňajú vitamíny (najmä B12), zlepšujú celkový zdravotný stav alebo nasadzujú terapiu, ktorá podporuje tvorbu krviniek v kostnej dreni. V niektorých prípadoch predpisujú aj lieky stimulujúce produkciu leukocytov.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre vyberavé jedenie batoliat
- Meď: Je dôležitá v procese dozrievanie leukocytov a jej príjem by mal byť dostatočný. Zvýšte teda príjem medi konzumáciou napr. rýb, húb, avokáda či sušeného ovocia.
- Zinok: Je ďalším dôležitým prvkom, ktorý podporuje tvorbu bielych krviniek. Zinok si môžeme doplniť pravidelným konzumovaním mäsa, orechov i strukovín, v prípade vážneho nedostatku doporučujeme užívanie lieku Zinkorot 25mg. Zinok podporuje tvorbu leukocytov.
- Echinacea: Činnosť fagocytov (biele krvinky, ktoré pohlcujú patogény) podporuje aj výťažok z Echinacey, ktorú nájdeme v lieku Preimmun Dr.
- Vitamín B12: Lekári dopĺňajú vitamíny (najmä B12).
- Stredomorská diéta: Ukázalo sa, že stredomorská diéta pozostávajúca z celých zŕn, ovocia, zeleniny, orechov, rýb, hydiny a obmedzeného množstva červeného mäsa pomáha zvyšovať hladiny bielych krviniek. Potraviny, ako čučoriedky, jahody, zelená listová zelenina a huby môžu pomôcť znížiť riziko vzniku niektorých porúch imunity.
- Výživové doplnky: Hladinu bielych krviniek môžeme zvýšiť aj pomocou výživových doplnkov s obsahom medi, omega-3 mastných kyselín, zinku a vitamínov skupiny B.
Kedy je zvýšený počet bielych krviniek (leukocytóza)?
Ak náš organizmus začne tvoriť viac bielych krviniek, ako by mal, hovoríme o leukocytóze. Vysoký počet leukocytov, známy aj ako leukocytóza, je často príznakom toho, že telo reaguje na určitý druh stresu alebo ochorenia. Leukocytóza je bežná pri infekciách, keď telo mobilizuje biele krvinky na boj proti patogénom. Pri bakteriálnych infekciách (ako zápal pľúc alebo angína) dochádza často k prudkému zvýšeniu počtu neutrofilov, ktoré sú špecializované na ničenie baktérií. Dlhodobé zápalové procesy, ako sú reumatoidná artritída, Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída, môžu viesť k neustále zvýšenému počtu leukocytov. Tento stav vzniká v dôsledku snahy imunitného systému bojovať proti zápalu. Fyzické zranenia, ako sú úrazy alebo popáleniny, často vedú k dočasnému zvýšeniu počtu leukocytov, keďže telo aktivuje svoje obranné mechanizmy na liečenie poškodených tkanív. Biele krvinky vykazujú zvýšené počty v prípade infekcie (angína, zápal pľúc, po operáciách a úrazoch). Štandardne netreba riešiť, ako znížiť biele krvinky, pretože sa po liečbe zvykne ich hodnota stabilizovať.
Príčiny leukocytózy
Ďalšie príčiny vysokého počtu bielych krviniek zahŕňajú: nadmerný fyzický alebo emocionálny stres (horúčka, zranenie, operácia), poruchy imunitného systému (lupus, reumatoidná artritída), problémy so štítnou žľazou, zubný kaz a niektoré lieky vrátane lítia, kortikosteroidov a beta-agonistov. Vysoký počet krviniek v tehotenstve je normálny. Telo budúcej mamičky zažíva stres z nosenia dieťaťa.
Je leukocytóza rakovina krvi?
Výrazne zvýšený počet leukocytov môže byť prejavom závažných ochorení krvi, ako je leukémia, čo je typ rakoviny postihujúci biele krvinky a kostnú dreň. Pri leukémii leukocyty strácajú svoju funkciu, hromadia sa v krvi a narúšajú normálnu tvorbu zdravých buniek. Leukocytóza znamená vysoký počet bielych krviniek, ktorý sa môže vyskytnúť z mnohých dôvodov.
Leukémia ako príčina extrémne nízkeho alebo vysokého počtu bielych krviniek
Leukémia je rakovinové ochorenie leukocytov - bielych krviniek, kedy dochádza k premnoženiu bielych krviniek v kostnej dreni (tzv. choroby kostnej drene). Leukémia je typ rakoviny, ktorá postihuje krv a kostnú dreň. Leukémia je druh rakoviny krvi, ktorá vzniká, keď sa v kostnej dreni tvorí príliš veľa nezrelých alebo abnormálnych bielych krviniek. Postihuje kostnú dreň a krvné bunky a môže sa vyskytnúť u detí aj u dospelých.
Typy leukémie
Leukémia má viacero typov, ktorých výskyt závisí aj od veku. Leukémie sa delia na akútne (rýchly nástup a priebeh) a chronické (pomalší nástup a priebeh). Akútna leukémia postupuje rýchlo a vyžaduje okamžitú liečbu, zatiaľ čo chronická sa vyvíja pomaly a príznaky sa môžu prejaviť až po dlhšom čase. Medzi najčastejšie akútne formy patrí akútna lymfoblastová leukémia (ALL) a akútna myeloidná leukémia (AML). Existujú myeloidná a lymfoblastická leukémia. Zriedkavé sú ich kombinácie, t. j.
Prečítajte si tiež: Diéta a močenie
Príznaky leukémie
Príznaky leukémie zahŕňajú únavu, slabosť, bledú pokožku, horúčku, časté infekcie, krvácanie alebo modriny bez zjavného dôvodu, opuchnuté lymfatické uzliny, pečeň alebo slezinu, ako aj chudnutie a stratu chuti do jedla. Ďalšie príznaky môžu zahŕňať bolesti kostí (kĺbov atď.), zväčšené orgány (zväčšená pečeň a slezina, kosti atď.) a nedostatok krvných buniek. Medzi bežné príznaky patria: Únava a slabosť, Časté infekcie, Krvácanie alebo modriny, Opuchnuté lymfatické uzliny.
Diagnostika a liečba leukémie
Diagnostika leukémie zahŕňa testy krvi a kostnej drene a obrazové vyšetrenia, ako je CT a MRI. Včasná diagnóza je kľúčom k úspešnej liečbe. Liečba závisí od typu a pokročilosti ochorenia. Používa sa chemoterapia, rádioterapia, transplantácia kostnej drene, cielená liečba a imunoterapia. Chemoterapia, Rádioterapia, Transplantácia kostnej drene alebo kmeňových buniek, Cielená liečba, Imunoterapia. Transplantácia kostnej drene alebo kmeňových buniek má dobré výsledky, momentálne chýbajú darcovia.
Súvislosť medzi leukémiou a vitamínom B6
Vedci objavili nový cieľ pre liečbu leukémie po tom, čo ich štúdia odhalila, že rakovinové bunky využívajú vitamín B6. Výskumný tím z laboratória Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL) a Memorial Sloan Kettering Cancer Center (MSK) naznačuje, že by mohli zastaviť rast tejto rakoviny obmedzením jej schopnosti manipulovať s enzýmom, ktorý aktivuje vitamín B6 na bunkové delenie.
Vitamín B6 je nevyhnutný pre normálne fungovanie tela. Je rozhodujúci pre metabolizmus buniek, produkuje energiu a ďalšie zdroje dôležité pre rast buniek. Enzým PDXK riadi použitie vitamínu B6 tak, že vytvára proteíny, ktoré zase produkujú aktívnu formu vitamínu. Keď sú bunky zdravé, nepotrebujú vitamín B6 stále. Enzým ho aktivuje, keď je vhodný čas na rozdelenie buniek. Iná dynamika je v rakovinových bunkách, ktoré sa delia častejšie ako normálne bunky.
Chronická myeloidná leukémia (CML)
Chronická myeloidná leukémia je klonálne nádorové ochorenie, ktoré vzniká rovnako ako akútna myeloblastová leukémia zmenou prekurzorovej krvnej bunky a jej následným nekontrolovateľným delením. Patrí do skupiny chronických myeloproliferatívnych ochorení (MPO) a vyskytuje sa z nich najčastejšie. CML je charakteristická prítomnosťou Filadelfského chromozómu ( Ph chromozómu), v ktorom došlo ku translokácií genetického materiálu medzi 9 a 22 chromozómom. Práve z tohto dôvodu sa 22. septembra každoročne oslavuje Medzinárodný deň CML. CML je vďaka Filadelfskému chromozómu považovaná za prvú nádorovú chorobu, ktorá je geneticky podmienená. Translokácia vedie ku produkcii proteínu BCR-ABL, ktorý je diagnosticky veľmi významným faktorom.
Nízky počet bielych krviniek v moči
Moč je sterilný a za normálnych okolností by nemal obsahovať krv. Taktiež sa určujú leukocyty v moči - v rámci vyšetrenia močového sedimentu. Prítomnosť bielych krviniek v ňom teda signalizuje, že sa niečo deje vo vnútri močového traktu či v obličkách. Najčastejšie ide o zápal alebo infekciu. Ak máte priveľa bielych krviniek v krvi alebo v moči, znamená to, že máte v tele infekciu alebo zápal. Biele krvinky v moči nezistíte pomocou lakmusového papierika, je potrebný laboratórny rozbor moču. Vyšetrenie močového sedimentu ukáže hodnoty erytrocytov, leukocytov a epitelových valcov v moči. Močové cesty zahŕňajú obličky, močový mechúr a močovody, ktoré prenášajú moč z obličiek do močového mechúra. Najčastejšou príčinou leukocytov v moči je infekcia v močovom trakte. Liečba infekcií močového traktu si vyžaduje antibiotiká. Obličkové kamene sú kryštály, ktoré sa tvoria, keď sa v moči nahromadí vápnik a ďalšie minerály.
Prevencia a život s nízkym počtom bielych krviniek
Život s leukémiou môže byť náročný, najmä ak je liečba dlhodobá. Pacienti často potrebujú upraviť svoje každodenné zvyky a môžu čeliť fyzickým aj emocionálnym výzvam. Cieľom je poskytnúť pacientom kvalitný a plnohodnotný život vo všetkých ohľadoch. Dodržiavanie preventívnych opatrení je nevyhnutné pre elimináciu infekcie nákazlivými chorobami.
Opatrenia na prevenciu pred vznikom infekcie:
- Vyhýbajte sa miestam s väčším počtom ľudí (divadlá, kiná, nákupné centrá) a ľuďom s akútnou infekciou.
- Predchádzajte poraneniam (žiletkou, ihlou, nožom, odrením, poškriabaním) a aj drobné ranky okamžite dezinfikujte. Hoľte sa holiacim strojčekom, nie žiletkou.
- Dbajte na hygienu rúk (po príchode domov, po toalete, pred jedlom) a hygienu úst (zuby si čistite po každom jedle, jemnou kefkou, kloktajte ústnymi vodami).
- Dbajte na hygienu potravín, ich čerstvosť, dostatočný ohrev a tepelnú úpravu. Opatrní buďte s konzumáciou nepasterizovaných a zrejúcich potravín (plesnivé syry, burčiak).
- Ak vám bol zistený pokles bielych krviniek dbajte aj: na hygienu potravín: umývajte a šúpte ovocie i zeleninu; spôsob skladovania potravín: pozor na dlho otvorené tatárske omáčky, kečupy, džúsy, dresingy; pozor na sušené potraviny ako ovsené vločky, oriešky; doba spotreby a čerstvosť potravín: pozor na lahôdky ako zákusky, zmrzlina, chlebíčky, majonézové šaláty, nátierky; pozor na pleseň z ovocia, zeleniny, syrov - nestačí ju vykrojiť; dostatočný ohrev a tepelné spracovanie - vylúčte: tatársky biftek, steak, sushi, zavináče, ustrice, nedostatočne tepelne upravené vajcia; vylúčte nepasterizované potraviny (nepasterizované mliečne výrobky, napríklad mäkké zrejúce syry typu hermelín, camembert, niva, Olomoucké syrečky, výrobky so živou kultúrou ako jogurty, zakysanky), pivo a burčiak, kyslá kapusta, kvasené uhorky.