Tehotenstvo s dvojičkami je jedinečný a fascinujúci jav, ktorý so sebou prináša radosť, prekvapenia, ale aj špecifické výzvy. Tento článok sa zameriava na štatistiky pôrodov po umelom oplodnení (IVF) na Slovensku a faktory, ktoré ovplyvňujú túto oblasť.
Výskyt dvojičiek: Globálny a slovenský pohľad
Na svete pripadá jeden pôrod dvojičiek na 80 až 90 tehotenstiev. Väčší výskyt dvojičiek je zaznamenaný v afrických krajinách, ako napríklad Benin, kde pripadá približne 27 pôrodov dvojičiek na 1 000 pôrodov. Príčinou sú predovšetkým genetické faktory a výživové podmienky.
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa za posledné desaťročie počet narodených dvojičiek na Slovensku zvýšil o približne tretinu v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, pričom tento trend stále pokračuje.
Jednovaječné vs. dvojvaječné dvojičky
Existujú dva typy dvojičiek:
- Jednovaječné dvojičky: Vznikajú rozdelením jedného oplodneného vajíčka na dve identické embryá. Majú rovnaký genetický materiál.
- Dvojvaječné dvojičky: Vznikajú oplodnením dvoch rôznych vajíčok dvoma rôznymi spermiami. Sú geneticky rôzne.
Vplyv umelého oplodnenia (IVF) na výskyt dvojičiek
V posledných desaťročiach sa výskyt tehotenstiev s dvojičkami zvýšil najmä vďaka umelému oplodneniu (IVF).
Prečítajte si tiež: Normatívy pre MŠ
Riziká tehotenstva s dvojičkami
Tehotenstvo s dvojičkami je pre matku náročnejšie a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Väčšia záťaž na telo môže viesť k vyššiemu riziku preeklampsie (vysoký krvný tlak), gestačnej diabetes (tehotenská cukrovka) alebo k predčasnému pôrodu. Dvojičky sa častejšie rodia predčasne, a to pred 37. týždňom tehotenstva. Z dôvodu dvojitého tehotenstva sú hladiny hormónov ešte vyššie, čo môže spôsobovať intenzívnejšie symptómy, ako je nevoľnosť (najmä počas prvého trimestra), únava a hormonálna nerovnováha. Výživové nároky sú pri dvojitej radosti oveľa väčšie.
Reakcie rodičov na tehotenstvo s dvojičkami
Keď rodičia zistia, že čakajú dvojičky, najčastejšie reakcie bývajú kombináciou šoku, údivu, zábavy, obáv, ale aj nadšenia. Mnohí rodičia priznávajú obavy a strach z náročnejšieho tehotenstva, zdravotných rizík, komplikácií alebo toho, ako zvládnu dvojnásobnú starostlivosť po pôrode. S príchodom dvoch detí sa totiž zvyšuje počet vecí, ktoré treba zabezpečiť. Znepokojujúcim aspektom môže byť aj dvojitá finančná záťaž.
Umelé oplodnenie na Slovensku: Štatistiky a informácie
Na Slovensku sa ročne narodí asi 55-tisíc detí. Približne jedno percento detí, ktoré sa na Slovensku narodia za rok, prichádza na svet po umelom oplodnení. „Na Slovensku sa ročne narodí asi 55.000 detí, z nich asi 600 je cez IVF (in vitro fertilizácia, pozn. TASR),“ povedal na tlačovej konferencii Peter Pažitný zo zdravotníckeho inštitútu HPI. Podľa lekára Petra Harbuláka z bratislavského centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV slovenské páry využívajú možnosť asistovanej reprodukcie v dosť nízkej miere v dôsledku menšej informovanosti a tabuizovaní témy. Vlani sa podľa výpočtov HPI na Slovensku urobilo asi 3166 cyklov IVF, liečbu podstúpilo okolo 2849 Sloveniek. Presné čísla však nie sú známe, pretože Slovensko neprispieva údajmi do celoeurópskeho registra zriadeného pri Európskej spoločnosti ľudskej reprodukcie a embryológie (ESHRE).
Výskum, ktorý urobil HPI v štyroch z ôsmich centier asistovanej reprodukcie na Slovensku, ukázal, že úroveň zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach je vysoká. Zapojili sa doň centrá GYN-FIV v Bratislave, Helios v Martine a košické centrá SPLN a Gyncare. „Výsledky sú skutočne veľmi dobré, aj keď ich porovnáme s Holandskom, kde robili prieskum podľa rovnakej metodiky. V centrách sú schopní odborníci, centrá sú dostupné pre ľudí. Oblasť, v ktorej sa treba zlepšiť, je komunikácia s pacientom a poskytovanie informácií pacientom,“ zhodnotila autorka výskumu Slavica Karajičič.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje neplodnosť ako neschopnosť počať dieťa napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. Výskyt neplodnosti celosvetovo narastá, podľa ESHRE ide o problém asi deviatich percent populácie. Príčiny neplodnosti súvisia s vekom ženy i muža, životným štýlom, zdravotným stavom a životným prostredím. Jeden z najdôležitejších predpokladov schopnosti počatia je vek ženy. Po tridsiatke plodnosť ženy klesá. Kým v roku 1990 bol priemerný vek prvorodičky na Slovensku 22 rokov, vlani to bolo už 27 rokov.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s tehotenstvom po pôrode na Slovensku
Výlet do Dánska za oplodnením
Na Slovensku ani v Česku by žena bez partnera nemohla umelé oplodnenie podstúpiť. Pomoc našla v Dánsku, kde sa vďaka umelému oplodneniu narodí zhruba každé desiate dieťa. A ďalších nemálo v Európe a aj vo svete.
V Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk, a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ. Umelé oplodnenie slobodných žien a lesbičiek podľa agentúry AFP je pritom aktuálne možné v desiatich členských štátoch EÚ, ktorými sú Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko.
Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Mimochodom, darca dostáva za svoj „výťažok“ v priemere od 50 do 100 eur.
Rady a odporúčania odborníkov
Podľa odborníkov by páry nemali dlho vyčkávať a pomoc odborníka vyhľadať čo najskôr.
Odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO):
Prečítajte si tiež: Pokrok v materských školách
- Ženy do 35 rokov: mali by vyhľadať odborníka po roku bezúspešného snaženia otehotnieť.
- Ženy od 35 do 37 rokov: návšteva centra asistovanej reprodukcie sa odporúča po pol roku snaženia.
- Ženy nad 37 rokov: odborníka treba vyhľadať ihneď, pretože čas hrá proti nim.
Uznané príčiny neplodnosti:
- Chýbajúce alebo poškodené vajcovody, ak nedošlo k ich poškodeniu pri interrupcii.
- Endometrióza.
- 1 rok neúspešne liečená nezistená príčina neplodnosti.
- Mužská neplodnosť.
- Imunologická príčina neplodnosti.
- Riziko dedičného ochorenia.
- Choroba žliaz s vnútorným vylučovaním.
Koľko zaplatíte:
- Liečbu do 39 rokov ženy čiastočne hradí zdravotná poisťovňa.
- Orientačne platí samoplatca asi 2 000 eur za lieky a celú liečbu.
- Doplatok pri úhrade poisťovňou je 300 až 1 000 eur.
- Pri darcovskom programe, keď nie je možné použiť vlastné reprodukčné bunky, ale darcovské, je to finančne ešte náročnejšie.
Cyklus trvá jeden mesiac:
- Žena si 14 dní aplikuje injekcie na dozrievanie vajíčok.
- Nasleduje odber vajíčok v celkovej anestéze.
- Vajíčka sa mimotelovo oplodnia partnerovými spermiami.
- Po piatich až šiestich dňoch pestovania embryí sa kvalitné embryo prenesie do maternice.
- Ostatné kvalitné embryá sa zamrazia na ďalšie použitie.
- Následne sa čaká 14 dní na výsledok tehotenského testu.
Čo sú hlavné príčiny, že páry čoraz častejšie využívajú centrá asistovanej reprodukcie?
- Všeobecne sa vie, že mužom v posledných desaťročiach rapídne klesá kvalita spermií.
- Spolu so zvyšujúcim sa vekom prvorodičiek a s odsúvaním otehotnenia do vyššieho veku plodnosť ženy klesá.
Kedy by páry mali vyhľadať odborníka?
- Moje odporučenie je, že do 35. roka by sa mal pár obrátiť na centrum po roku snaženia.
- Od 35 do 37 rokov po pol roku neúspešného snaženia a ženy staršie ako 37 rokov ihneď, ako sa rozhodnú mať deti.
Ako je na tom Slovensko v počte detí narodených prostredníctvom mimotelového oplodnenia?
- Môžem povedať, že Slovensko je na chvoste európskeho rebríčka. U nás je to približne len jedno percento detí. V iných krajinách, ako je napríklad Švédsko, je to až10 percent.
Zaujímavosti o bábätkách
- IVF, teda oplodnenie mimo tela, pomáha miliónom párov stať sa rodičmi. Prvé dieťa z takéhoto oplodnenia sa narodilo v roku 1978 a odvtedy ich prišlo na svet už viac ako 13 miliónov.
Reprodukčná medicína na Slovensku
V Žiline pôsobím od roku 2016 a reprodukčnej medicíne sa venujem už 15 rokov. Keď sme začínali, bola to obrovská pomoc pre neplodné páry, ale za ten čas sa táto oblasť vyvíja veľmi intenzívne. Prišli nové metodiky, ktorými sa zvyšuje šanca na úspech. Samozrejme, že reprodukčná medicína je stále len pomoc pre prírodu - my prírodu nevieme na 100 % prekonať. Prinášame pomoc, a takto to treba aj vnímať - nemôžeme sa hrať na bohov. Ani sa nehráme, a zázraky nevieme robiť. Pokiaľ má žena viac ako 35 rokov, ten rok je veľmi dlhá doba - nechceme stratiť čas - preto sa odporúča čakať len pol roka. Zároveň, keď poznáme nejaké predchorobie - napríklad žena bola na operácii vaječníkov, mala laparoskopiu, vie, že má endometriózu - treba vyhľadať odborníka okamžite. Tá pomoc neznamená automaticky umelé oplodnenie. To isté platí aj u mužov - ak mal operáciu semenníkov, prekonal nejaké problémy v detstve, napríklad mumps, určite odporúčame spermiogram, ktorý objektivizuje aktuálny stav. Potom môžeme povedať - buď pokračujte v snažení, alebo poskytneme odbornú pomoc. V centre vybavíme všetko na jednom mieste.
U muža je teda spermiogram ten základný výsledok, ktorý chceme vidieť. Samozrejme, ak je spermiogram patologický, môžeme sa pýtať, či je to kvôli stresu, zlej životospráve, fajčeniu, endokrinnej poruche alebo úrazu - ale to už nie je až tak dôležité. Druhá polovica pripadá na ženy. Ich reprodukčný systém je oveľa zložitejší. Môže ísť o rôzne príčiny - najčastejšie sú endometrióza (ochorenie mladých žien, ktoré výrazne obmedzuje plodnosť), myómy (nezhubné nádory v maternici), zápaly. Ďalej sú tu imunologické a genetické príčiny. Aj keď všetky tieto parametre vyšetríme, napríklad ak žena má endometriózu, stále nevieme posúdiť reálnu kvalitu vajíčok.
Ideálne obdobie na otehotnenie a najlepšia kvalita vajíčok je medzi 20 a 27 rokmi. A túto šancu často premrháme - zo sociálnych dôvodov: štúdium, vybavovanie bývania, stavba domu, začiatok kariéry. Celkovo to, ako žijeme a akému prostrediu sme vystavení, ovplyvňuje reprodukčnú schopnosť - nielen u žien, ale aj u mužov. Stres je veľmi dôležitý faktor. Máme dôkazy - napríklad z druhej svetovej vojny - že ženy, ktoré boli zatvorené v koncentračných táboroch, prestali menštruovať. Ich organizmus bol vystavený intenzívnemu stresu a vyhodnotil, že nie je vhodné obdobie na otehotnenie.
Nenapomáha tomu ani elektromagnetické žiarenie, horúce kúpele, výrivky, sauny - všetko to môže negatívne ovplyvniť tvorbu spermií. Spermie sa vytvárajú v semenníkoch, ktoré majú byť prirodzene chladnejšie. Pri pravidelnom saunovaní sa tvorba zhoršuje.
Obezita. Tá je momentálne epidémiou našej spoločnosti. A to u žien aj u mužov. Obézne ženy majú multifaktoriálne problémy s otehotnením - napríklad problémy s ovuláciou, predčasné starnutie vaječníkov. Ak sa im aj podarí otehotnieť, je vyššie riziko komplikácií počas tehotenstva.
Priemerný vek žien u nás je už 37 rokov. A v tom veku už nemusí byť prítomné žiadne konkrétne ochorenie, ani endometrióza - všetko môže fungovať tak, ako má pre daný vek - ale kvalita vajíčok je, bohužiaľ, nižšia.
Keď má žena vo fertilnom veku šancu na otehotnenie približne 10 % za mesiac (teda do roka by mala otehotnieť), tak vo veku 35 až 40 rokov sa táto šanca znižuje na 5 % a menej. A hoci by sa žena mohla snažiť dlhšie, už nemáme k dispozícii časový faktor - ten hrá proti nej. Nemôžeme jej povedať, že sa má snažiť 2 -3 roky, pretože medzičasom sa zásoba vajíčok znižuje - a vo veku 40 rokov už veľmi často žiadne kvalitné vajíčka u ženy nemáme.
Faktor, ktorý my lekári nevieme ovplyvniť, a ktorý je úplne najdôležitejší, je práve vek ženy. Ako som spomínal, optimálny vek na otehotnenie je medzi 20 - 27 rokmi. Potom plodnosť postupne klesá, a po 35-ke a hlavne po 40-ke sa šance na spontánne otehotnenie, ale aj na otehotnenie s pomocou umelého oplodnenia dramaticky znižujú. Ak je kvalita alebo počet nevyhovujúci, odporúčame využiť darované vajíčka. Ide o vajíčka od anonymných darkýň, ktoré prejdú gynekologickým aj genetickým vyšetrením.
Dnes máme novú metódu - takú technológiu, že 100 % zamrazených vajíčok sa dá použiť a doba zmrazenia nie je obmedzená. To je obrovský posun vo vede a výhoda, ktorá tu pred 10 rokmi ešte nebola. Vajíčka sa síce začali mraziť už v 80. rokoch minulého storočia, ale úspešnosť metodiky bola veľmi nízka. Tu opäť platí - čím skôr, tým lepšie. Keď si žena zamrazí vajíčka, ich kvalita závisí od veku v čase odberu. Odporúčame to stihnúť do 35 rokov.
Každý darca alebo darkyňa musí podpísať čestné vyhlásenie, že daruje len v jednom centre. A počet narodených detí z darcovského programu je odporúčaný na maximum tri - bez ohľadu na pohlavie darcu.
Sledujeme pozitívny vplyv šírenia osvety v tejto oblasti. Keď je problém, ľudia aj v mladšom veku vedia, že ho treba riešiť. Napr. príde pacientka, čo mala endometriózu a chce sa poradiť o mrazení vajíčok. Je to prospešné. Ženy si uvedomujú, že ak chcú mať dieťa, niečo pre to treba urobiť. Informovanosť populácie stúpla, aj postoj k umelému oplodneniu je iný. Pred 10 - 15 rokmi sa ho báli, dnes to berú ako reálnu pomoc.
Okrem už spomínaného mrazenia vajíčok novou technológiou je prelomové aj genetické vyšetrenie embryí. Ide o špeciálne genetické vyšetrenie, ktoré sa robí ešte pred transferom do tela matky.
Môžeme sa na Slovensku porovnávať v liečbe neplodnosti so svetom? Každoročne sa konajú dva veľké kongresy venované tejto téme. Jeden kongres v Amerike a druhý v Európe. Americká spoločnosť ASRM, a ESHRE - veľmi sofistikovaná skupina odborníkov - Európska spoločnosť pre humánnu reprodukciu. Tam sa tieto nové veci prezentujú, diskutujú, vychádzajú manuály o tom, ako postupovať, ktoré sú odporúčané metodiky, a ktoré nie. Takže veda v tomto odbore ide veľmi rýchlo dopredu a prístup k informáciám, samozrejme, máme aj na Slovensku.
Áno a je to preto, lebo - ako som spomínal - nás navštevujú čoraz vyššie vekové skupiny. Čím vyšší vek, tým nižšia šanca na úspech, preto celosvetové štatistiky klesajú. U nás na Slovensku tiež pomaly sledujeme, že aj nás vyhľadávajú čoraz staršie ženy.
tags: #pocet #deti #narodenych #z #ivf