Výchova dieťaťa je komplexný proces, v ktorom rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu. Sú prvými a najdôležitejšími vzormi pre svoje deti, ovplyvňujú ich psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie pocitu vlastnej hodnoty. V súčasnej dobe, kedy sú digitálne technológie neoddeliteľnou súčasťou našich životov, je dôležité, aby si rodičia uvedomovali svoj vplyv na to, ako ich deti k týmto technológiám pristupujú.
Rodina ako základný kameň vývinu
Podľa starogréckeho filozofa Aristotela je človek od prírody tvor spoločenský. Rodina je prirodzeným spoločenstvom muža a ženy, ktorí majú k sebe blízky vzťah a zdieľajú spoločný život. Pre správne fungovanie rodiny je nevyhnutná dobrá výchova a vzájomný vzťah medzi rodičmi, ktorý slúži ako model pre ich deti. Zdravé rodinné prostredie má pozitívny vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa, poskytuje mu ochranu a zároveň mu umožňuje sebarealizáciu.
Vzájomný vzťah rodičov: Model pre deti
Rodičia sú pre deti vzory, ktoré sa snažia napodobňovať a zároveň aj prekonať. To, ako ich dieťa prijme, závisí od vzájomného pôsobenia vzťahov medzi členmi rodiny. Láskavosť a lojalita najsilnejšie ovplyvňujú prijateľnosť rodiča ako vzoru. Osobný život rodiča je najdôležitejším prvkom mravnej výchovy. Rodičia utvárajú a rozvíjajú osobnosť svojho dieťaťa po psychickej a fyzickej stránke. Dieťa sa učí od rodičov odpozeraním a napodobňovaním vzorov a príkladov. Rodina poskytuje svojim členom potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu. Dieťa si osvojuje vzorce správania, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity. Stabilný emocionálny vzťah rodičov a detí je základom utvárania osobnosti dieťaťa. Od kvality tohto vzťahu závisí, či z dieťaťa vyrastie vyrovnaná osobnosť.
Funkcie rodiny
Cieľom ochrannej funkcie rodiny je vytvoriť pre dieťa bezpečné miesto, kde sa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a kde nájde útočisko na riešenie svojich ťažkostí. Táto funkcia je významná v útlom veku dieťaťa, ale nestráca na význame ani v neskorších rokoch. Funkcia matky a otca je nezastupiteľná, uspokojujú potreby bezpečia a istoty dieťaťa. Harmonická rodina s dobrými citovými väzbami, s atmosférou vzájomnej dôvery a úcty vzbudzuje u členov rodiny pocit istoty a bezpečia.
Desatoro efektívneho rodičovstva
Profesor psychológie Laurence Steinberg zhrnul základné pravidlá, ktoré by mali rodičia pri výchove detí používať:
Prečítajte si tiež: Ako vychovávať dieťa
- Buďte vzorom: Deti sa učia oveľa viac z toho, čo robíte, ako z toho, čo hovoríte.
- Lásky nie je nikdy dosť: Prejavujte svoje city a nebojte sa dieťa milovať.
- Buďte súčasťou života dieťaťa: Všímajte si, čo dieťa robí, čo ho zaujíma a skúste niektoré činnosti robiť spolu s ním.
- Prispôsobujte svoju výchovu meniacim sa situáciám: To, čo fungovalo na trojročné dieťa, nefunguje na desaťročné dieťa.
- Stanovte pravidlá: Buďte dôslední v dodržiavaní pravidiel.
- Veďte deti k samostatnosti: Povzbudzujte deti k tomu, aby čo najviac vecí robili samy a aby sa nebáli skúšať aj nové veci.
- Buďte dôslední: Nemeňte často pravidlá.
- Vyhnite sa hnevu a fyzickým trestom: Najprv je potrebné upokojiť svoje vlastné emócie a potom vychovávať.
- Vysvetľujte svoje rozhodnutia: Keď sa dieťa pýta, prečo ste sa rozhodli konať určitým spôsobom, tak mu to vysvetlite.
- K deťom pristupujte s rešpektom: Ak chcete, aby vás deti rešpektovali, tak rešpektujte aj vy ich.
Emocionálna zrelosť rodiča
Emočná zrelosť sa ukazuje v momente, keď dieťa vyleje polievku na koberec, keď sa zrúti pri dverách škôlky, keď nás zasiahne vlastná únava. Emočne zrelý rodič neurobí z detskej krízy osobný útok. Zastaví sa skôr, než vybuchne. Prizná si: „Teraz vo mne hučí niečo staré, nie moje dieťa.“ A dieťa to cíti. Emočne zrelý rodič nepotláča hnev, ale ho domestikuje. Nedovolí mu riadiť vzťah. Nie je to dokonalý rodič. Je to rodič, s ktorým sa dieťa cíti ľudsky.
Vytváranie emocionálneho bezpečia pre deti
Bezpečie nie je veľké gesto. Je to drobná, pravidelná voľba: nezľahčím, nezosmiešnim, neprestanem počúvať. V praxi to znamená mať v sebe priestor na emócie dieťaťa. Vedieť ich oddeliť od svojich, nenechať sa nimi strhnúť. Emocionálne bezpečie nevzniká tým, že dieťaťu všetko dovolíme, ale tým, že mu ukážeme hranice, ktoré sú pevné aj láskavé. Deti sa opierajú o to, čo je zrozumiteľné.
Ako pomôcť deťom, ktoré potláčajú emócie
Dieťa, ktoré nehovorí, väčšinou nie je „bez emócií“. Je iba bez bezpečného priestoru. Pomáha, keď rodič začne hovoriť o sebe: „Dnes som bola nervózna…“ „Trochu sa bojím toho stretnutia…“ Emócie sa neotvárajú silou. Otvárajú sa vzťahom.
Dôležitosť 100-percentnej pozornosti
Keď rodič dá dieťaťu 100 percent pozornosti, jeho tvár ožije, oči sa rozsvietia. Naozajstná pozornosť je pre dieťa ako kyslík. Intenzívnych 10-15 minút denne má väčší efekt než roztrieštené hodiny. Je to ako doplnenie nádrže lásky. Kvalita vždy predbehne kvantitu.
Starí rodičia a ich úloha vo výchove
Babičky a dedkovia zohrávajú v živote detí nenahraditeľnú úlohu. Sú často tými, ktorí vnúčatá rozmaznávajú, ktorí porušujú rodičovské prísne pravidlá a sú v detskom vnímaní často za „tých dobrých“. Dieťa potrebuje zažívať rôzne prístupy, je to dôležité pre rozvoj jeho osobnosti. Vôbec teda nie je na škodu, ak dieťa, zvyknuté doma na pravidlá, zažíva u starých rodičov v určitých veciach benevolentnosť, ale ani naopak. Rodič vždy zostáva pre deti tým najdôležitejším vzorom a človekom, na ktorého názory dá najviac. To „iné“, čo zažíva u prarodičov, je pre dieťa len ďalšia možnosť, ako sa v živote niečo naučiť.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Digitálne technológie a ich vplyv na deti
Mnohí rodičia váhajú, ako doma nastaviť používanie digitálnych technológií tak, aby to deťom neškodilo. Podľa psychológa Michala Božíka z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie však technológie samy osebe nie sú škodlivé ani zlé, dokonca môžu byť pre deti prospešné. Dôležité je, ako k nim pristupujeme a ako ich používame.
Rodič ako vzor v digitálnom svete
Rodič by mal byť pre dieťa vzorom. Svojím príkladom by ho mal učiť, ako k technológiám pristupovať a ako ich používať. Deti sa totiž učia opakovaním. Rodičia sa často sťažujú, že deti nechcú dodržiavať pravidlá, no nedodržiavajú ich ani oni sami. Darmo budeme od dieťaťa očakávať rešpektovanie pravidiel, ak ich sami nedodržiavame.
Veľmi dôležité je používať technológie spoločne s dieťaťom. Nenechať dieťa, aby sa v ich používaní vychovávalo samo. Rodič je akýmsi sprostredkovateľom medzi dieťaťom a obsahom, ktorý dieťa konzumuje. Dôveru dieťaťa si získa vtedy, ak bude mať k tomu aktívny prístup a zaujímať sa.
U starších detí ide o budovanie zručností, vďaka ktorým sa naučia sebaregulácii, ktorú využijú v neskoršom veku. Je vhodné deťom už od najútlejšieho veku pravidlá vysvetľovať, komunikovať s nimi o nich, aby rozumeli, načo sú dobré, a zároveň aby sa na ich tvorbe aktívne podieľali.
Čas strávený pred obrazovkou
Ľudia najčastejšie riešia čas, no ten sám osebe nie je tým najdôležitejším faktorom. Je len jednou z viacerých premenných. Ešte do toho vstupuje samotný obsah, ako aj kontext, teda okolnosti používania technológií, a v neposlednom rade samotné dieťa. Bezpečné používanie technológií treba vždy zasadiť do kontextu daného veku. Čím je dieťa menšie, tým menej času by malo s digitálnymi technológiami stráviť. Čas by mal byť flexibilný a prispôsobený konkrétnym okolnostiam.
Prečítajte si tiež: Všetko o krste a krstných rodičoch
Digitálne technológie a najmenšie deti
Čím je dieťa menšie, tým viac by malo byť používanie technológií pod dozorom rodiča. Väčšina štúdií sa zhodne, že do dvoch rokov veku sú digitálne technológie dieťaťu skôr na škodu než na úžitok. Malé deti by nemali mať vôbec prístup k digitálnym technológiám. S jednou výnimkou, ktorou je komunikácia so starými rodičmi či s inými blízkymi. Tam pozitíva prevažujú negatíva.
Základné pravidlá používania technológií
Televízia by nemala slúžiť len ako „podmaz“. K stolovaniu a spoločným aktivitám rodičov a detí - aj keď sú už staršie - digitálne technológie jednoducho nepatria. Spoločné stravovanie by malo byť vyhradené pre sociálnu interakciu v rodine. Odporúčam si doma vytvoriť časové a priestorové zóny bez digitálnych technológií, nazvime to „oddychovým kútikom“, kde sa smartfóny či iné zariadenia jednoducho nepoužívajú. U školopovinných detí je vhodné jasne stanoviť, že telefóny ostávajú položené v obývačke na stolíku pri nabíjačkách a navyknúť na to všetkých členov domácnosti.
U predškolákov už používanie technológií nebude vyslovene len na škodu. Je však veľmi dôležité, aby bol rodič akýmsi aktívnym kurátorom obsahu. Mal by mať naplno pod kontrolou všetok obsah a vedieť, čo dieťaťu púšťa a prečo. Ak si dá rodič tú námahu a vyberie správny obsah, napríklad sériu vhodných rozprávok, pokojne takýto obsah môže púšťať dieťaťu dookola.
Výber správneho obsahu
Treba sa pri výbere obsahu zamýšľať nad tým, čo deťom prostredníctvom neho chceme odovzdať. Mnoho dnešných rozprávok má veľmi rýchly strih, scény sa striedajú v rýchlom slede. Väčšina výskumov pritom ukazuje, že deti, ktoré sa dívajú na takýto typ obsahu, sú prepodnetované. Nestíhajú spracovať to, čo sledujú. Ak si spomínate na staré večerníčky a rozprávky, napríklad Maťko a Kubko, ich dej plynie veľmi pomaly, scény sa striedajú málo a nie sú také akčné, niektoré podnety sa dokonca aj desaťkrát opakujú. Už vtedy sa vedelo, že deti potrebujú na spracovanie podnetu istý čas.
Vždy je prospešné, ak sa rodič posadí vedľa dieťaťa a rozoberá s ním to, na čo sa pozerajú. Pokiaľ digitálne technológie slúžia len ako akési „odkladisko“ dieťaťa, rodič si musí byť vedomý, že si tak kupuje čas pre seba, keď sa venuje niečomu inému na úkor dieťaťa.
Prvý telefón
Dnešní rodičia dávajú podľa mňa deťom smartfóny priskoro. Chápem, že chcú vedieť, kde sa ich dieťa nachádza, a mať možnosť mu zatelefonovať a rovnako chcú, aby ono malo možnosť zavolať im, keď bude mať nejaký problém. Lenže potom máme prváčikov na základnej škole so smartfónmi, ktorí majú de facto odomknutý prístup k internetu a celému dospelému svetu. Mnohí rodičia preskočia štádium tlačidlového telefónu, pritom na tie účely, na ktoré potrebujú dať dieťaťu telefón, úplne stačí.
Pravidlá pri používaní telefónu
Odborníci odporúčajú zaviesť aj pri telefónoch pravidlá, podobá sa to na písomný kontrakt, ktorý podpisuje dieťa s rodičom.
Videohry
Do troch rokov veku dieťaťa nie sú potrebné žiadne videohry. A od štyroch rokov postupne, veľmi máličko a veľmi presne vymedzené hry, či už podľa záujmov dieťaťa, alebo podľa toho, čo nimi chceme docieliť a dieťaťu ukázať. Aj pri hrách platí, že čím je dieťa menšie, tým opatrnejšie treba vyberať ich obsah. Je dôležité, aby rodičia vedeli, čo vlastne dieťaťu dávajú, čo hra presne obsahuje a ku ktorej časti dieťa vôbec môžu pustiť. S menšími deťmi, ale aj s väčšími, je to dobrá rodičovská prax všeobecne, je vhodné hrať sa spoločne. Zároveň si treba dohodnúť určité pravidlá ešte prv, než sa do toho pustíte.
Závislosť od technológií
Slovom „závislosť“ mylne označujeme aj správanie, ktoré v skutočnosti nevykazuje symptómy závislosti. Ak sa u detí prejavuje správanie, ktoré by sme laicky považovali za „závislé“, často ide len o formu úniku. Napríklad je dieťa v škole šikanované alebo má problematické vzťahy s rodičmi a hranie hier je preň spôsob, ako uniknúť do bezpečnejšieho prostredia. Spozornieť by sme mali, ak si dieťa nedokáže v dôsledku toho plniť svoje školské povinnosti alebo nie je schopné bežnej sociálnej interakcie, ak mu to narúša ostatné aktivity v živote.
Úzkosť a strach rodičov o deti
Úzkosť a strach o deti sú prirodzené, pozná ich každý rodič. Rodičia s úzkostne ladenou osobnosťou si zase často kladú otázku, či ich dieťa niečo zvládne. Psychologička im radí upriamiť pozornosť na veci, ktoré ich dieťa už dokázalo, a odraziť sa od týchto pozitívnych skúseností.
Osamostatňovanie dieťaťa
Odporúčam čo najskôr od momentu, keď dieťa samo o niečo prejaví záujem. Treba to dieťaťu v rámci jeho kompetencií umožniť. Platí to pri všetkom. Len čo dieťa prejaví o niečo záujem, je dobré ponúknuť mu možnosť to vyskúšať, dať mu aj možnosť urobiť chybu, popáliť sa. Čím viac sa dieťa stretáva s tým, že urobí chybu a môže to napraviť, tým viac zisťuje, že je v niečom kompetentné a ako to urobiť správne.
Dôvera a komunikácia
Ak dôjde k nejakej šikane alebo zneužitiu, je to už následok. Je veľmi dôležité učiť dieťa povedať: Mami, stalo sa mi toto. Dôvera vzniká v tom, že keď sa niečo udeje, dieťa ide za rodičom a zverí sa mu.