Platenie výživného na dieťa je komplexná oblasť rodinného práva, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života rodičov a detí. Tento článok sa zameriava na problematiku platenia výživného, a to najmä s dôrazom na dátum, odkedy je možné výživné priznať, ako aj na ďalšie dôležité aspekty tohto procesu.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Základnou premisou je, že obaja rodičia majú zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Táto povinnosť trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pri rozvode alebo rozchode rodičov súd určí, ktorý z rodičov a v akej výške bude prispievať na výživu dieťaťa, ak sa rodičia na výške výživného nedohodnú, alebo ak súd ich dohodu neschváli.
Podľa zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na:
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Zohľadňujú sa nielen náklady na stravu, ošatenie a bývanie, ale aj na vzdelanie, záujmy a iné potreby dieťaťa.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd posudzuje príjmy, majetok a životnú úroveň oboch rodičov.
- Starostlivosť o dieťa: Zohľadňuje sa, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Je dôležité zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak rodičia nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Určenie výšky výživného súdom
Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného. Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku.
Platenie výživného odo dňa začatia súdneho konania
Kľúčovou otázkou je, od ktorého dňa je možné priznať výživné. Zákon o rodine v § 77 ods. 1 hovorí jasne: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania." To znamená, že súd môže určiť povinnosť platiť výživné až od momentu, kedy bol podaný návrh na súd.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Existuje však výnimka pre maloleté deti. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže priznať výživné aj za uplynulé obdobie, najviac však tri roky spätne odo dňa začatia konania. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť napríklad závažné zdravotné problémy, ktoré bránili v podaní návrhu skôr, alebo iné objektívne prekážky. Nie je však možné žiadať o výživné pred začatím súdneho konania, ak ide o prípady, ktoré nespĺňajú podmienky pre priznanie výživného spätne.
Spätné výživné
V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Premlčanie a započítanie výživného
Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.
Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.
Zmena výšky výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Prečítajte si tiež: Osobný bankrot a výživné
Vymáhanie výživného
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymôcť:
- Exekúcia: Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.
- Trestné oznámenie: Ak povinný rodič neplatí výživné najmenej dva mesiace v období dvoch rokov, môže sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy.
- Náhradné výživné: Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a sú splnené podmienky, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a ostatnými príbuznými
Zákon o rodine upravuje aj vyživovaciu povinnosť medzi manželmi a ostatnými príbuznými.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá zabezpečuje, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd môže na návrh niektorého z nich určiť rozsah tejto povinnosti.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Pri určení rozsahu tejto povinnosti sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery ostatných detí.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými: Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov.