Rozhodnutie mať alebo nemať deti je jedno z najdôležitejších, ktoré človek v živote urobí. V minulosti bolo rodičovstvo považované za samozrejmú súčasť života, avšak v súčasnosti sa čoraz viac ľudí, najmä mladých, rozhoduje túto cestu ne nasledovať. Tento trend má hlboké korene a je ovplyvnený rôznymi faktormi, od ekonomických a environmentálnych obáv až po osobné skúsenosti a zmeny v spoločenských normách.
Strach a obavy ako hlavné dôvody
Keď sa 25-ročná Jurnee McKay zamýšľa nad tým, či chce mať deti, v jej hlave sa začnú vynárať mnohé strašidelné scenáre. Obavy jej robí pôrod, riziká spojené s tehotenstvom, nespoľahlivosť potenciálneho partnera či vysoké náklady na starostlivosť o dieťa. Aj z týchto dôvodov sa rozhodla eliminovať možnosť nechceného tehotenstva raz a navždy. Prvý lekár, s ktorým hovorila, jej ale vajíčkovody odstrániť odmietol, pretože podľa neho jedného dňa na deti zmení názor. „Z nejakého dôvodu považuje spoločnosť ženy, ktoré si nechcú sťažiť život, za bláznivé,“ posťažovala sa McKay denníku New York Times.
Rastúci trend bezdetnosti
Z prieskumu think-tanku Pew Research Center vyplynulo, že čoraz viac dospelých Američanov zrejme nikdy nebude mať deti. V roku 2023 s týmto tvrdením súhlasilo 47 percent bezdetných respondentov mladších ako 50 rokov, čo od roku 2018 predstavuje nárast o desať percentuálnych bodov. Až 57 percent z nich ako dôvod uviedlo, že deti jednoducho mať nechcú. Tí zvyšní sa zas chcú sústrediť na kariéru či iné záujmy alebo ich trápi dianie vo svete. Okrem iného im obavy robí aj výška nákladov spojených s výchovou dieťaťa a klimatická kríza. Niektorí si zas jednoducho len nenašli vhodného partnera.
Ekonomické faktory a kariérne ambície
Klesajúca túžba po dieťati by nemala byť prekvapením, prezradila profesorka sociológie Jennifer Glass. Jej výskum z roku 2021 odhalil, že približne 70 percent amerických matiek bude musieť počas prvých 18 rokov materstva byť aspoň na určitý čas hlavnými živiteľkami rodiny. Ženy zároveň vo všeobecnosti venujú starostlivosti o deti viac času než muži. „Je to neskutočná záťaž,“ dodala.
Podľa párovej terapeutky a profesorky psychológie Corinne Datchi existuje medzi ženami určitá „úroveň nedôvery“ v to, že ich mužskí partneri budú v rámci výchovy ochotní obetovať toľko, čo ony. Rodičom tínedžerov chýba podpora zamestnávateľov.
Prečítajte si tiež: Priezvisko dieťaťa: Sprievodca zmenou
Ekonomická neistota a náklady na výchovu (bývanie, starostlivosť, vzdelanie) silno zavážia pri rozhodovaní. Viac žien (a mužov) stavia na kariére, flexibilite a sebarealizácii; odkladanie rodičovstva sa často skĺbi s jeho odmietnutím.
Osobné príbehy a skúsenosti
Už ako malé dievčatká sa často hráme s bábikami a predstavujeme si, že sme mamou. Väčšina dievčat túži po vlastných deťoch a je to jeden z ich životných snov. Ale je medzi nami veľa žien, ktoré sa z rôznych dôvodov rozhodnú deti nemať. Nie je na tom nič čudné ani zlé a každá má svoje dôvody, prečo nechce byť mamou.
Marika (34) hovorí: „Vždy som si myslela, že budem mať aspoň dve-tri deti. Keď som ale začala pracovať ako učiteľka v materskej škole, uvedomila som si, že deti síce milujem, ale predstava prísť z práce domov od detí k mojim vlastným deťom, nebola práve príjemná. Mala som rada ten čas, kedy moja pracovná doba skončí a ja si môžem užiť pokoj. Plus voľné víkendy. Navyše mám už 34 rokov a žiadneho partnera. Takže zatiaľ mi to vychádza tak, že zostanem bez detí, stačia mi tie, ktoré mám na starosti v materskej škole. Nepripadám si ani čudná a ani ma to nijako netrápi.“
Danka (37) zdieľa: „Deti som vlastne asi nikdy nechcela. A na moje šťastie som narazila na partnera, ktorý deti nechce tiež. Obaja máme svoje vlastné podnikanie, ktorému sa venujeme a veľmi veľa cestujeme. Máme dosť kamarátov a známych, ktorí majú deti a nejako sme sa nikdy necítili na to, aby sme žili podobne ako oni. Proste nás ten rodinný život s deťmi neláka a je nám dobre tak, ako sme. Ja som sa nikdy nehrávala s bábikami ako iné dievčatá napríklad a aj keď bábätká považujem za milé a rozkošné, stačí mi vždy popestovať chvíľku bábätko kamarátky alebo mojej sestry. Nič to však so mnou nerobí, hoci sa ma na to všetci pýtajú. Ja som v pohode bez detí a myslím, že to už aj tak zostane.“
Michaela (26) vysvetľuje: „V mojom veku vyhlasovať, že nechcem deti, sa zdá mnohým predčasné a hovoria mi, že aj tak sa to zmení. Nemyslím si to. Mala som ťažké detstvo, prežila som si všeličo, mám za sebou tiež viacero nepekných vzťahov a toto všetko len posilňuje moje rozhodnutie, že deti nechcem. Nepripadám si ako vhodná adeptka na to byť matkou. Pravidelne navštevujem terapeuta, riešim mnohé vnútorné problémy, úzkosti a depresie. Ako by som mohla byť dobrou matkou nejakému dieťaťu, keď sama nie som v poriadku? Mať dieťa by mi z mojej strany pripadalo veľmi nezodpovedné.“
Prečítajte si tiež: Dieťa bez priezviska otca: Možnosti a kroky
Iveta (41) dodáva: „Som rozvedená a jedným z dôvodov bolo aj to, že bývalý manžel chcel deti, ale ja som si nebola istá. Mala som v minulosti zdravotné problémy, kedy som ani nevedela, či to vôbec prežijem. Keď som sa z toho dostala, začala som sa viac venovať zdravému životnému štýlu a plniť si svoje sny. Rozhodnutie nemať deti prišlo vlastne až po tých zdravotných problémoch. Uvedomila som si, že by ma tehotenstvo a dieťa obmedzovalo a navyše by tehotenstvo a pôrod mohli byť ohrozením môjho zdravia, ako mi aj môj lekár povedal. Manžel to nechcel prijať, chcel deti a ja mu to nezazlievam. Nakoniec nás to rozdelilo a dnes je už otcom, čo mu veľmi prajem. Ja som spokojná bez detí a keď mám chuť byť chvíľku v spoločnosti detí, stačí mi zájsť k jednej či druhej sestre a zahrať sa s neterkami a synovcami.“
Tieto príbehy ukazujú, že dôvody pre rozhodnutie nemať deti sú rôznorodé a osobné.
Vplyv traumatických skúseností a rodinného zázemia
Niektorí nechcú zopakovať traumatické alebo dysfunkčné vzory z vlastnej rodiny. Skúsenosti z pôvodnej rodiny (zneužívanie, zanedbávanie, chronické napätie) môžu viesť k zámernému rozhodnutiu nemať deti - ako forma ochrany samého seba a potenciálnych potomkov. To neznamená, že každý, kto vyrastal v náročnej rodine, automaticky odmieta rodičovstvo; skôr ide o významný faktor medzi viacerými. Psychodynamická perspektíva zdôrazňuje, že také rozhodnutie často nesie emócie (strach, smútok, obavy), ktoré stoja za preskúmanie - nie na odsúdenie, ale na pochopenie.
Klimatická úzkosť a obavy o budúcnosť
U časti mladých ľudí hrá v rozhodovaní významnú úlohu strach z klimatickej krízy a obavy o budúcnosť planéty. Iní zas tvrdia, že nechcú priniesť dieťa do „tohto sveta“. Prirodzené je mať morálne-emočné reakcie (napr. smútok, úzkosť), ktoré stoja za takým rozhodnutím.
Zmeny v spoločenských normách a vnímaní zmyslu života
Rodičovstvo už nie je povinnou „stupnicou dospelosti“. Mnohí ľudia nachádzajú zmysel cez tvorivosť, prácu, komunitu, dobrovoľníctvo, partnerstvo, umenie alebo osobnostný rast. Psychologické štúdie ukazujú, že spokojnosť so životom nie je výlučne viazaná na rodičovstvo; kvalita vzťahov a vnímanie zmyslu sú silnejšími prediktormi dlhodobej pohody. Inými slovami: mať deti nie je automatická cesta k úplnému zmyslu života.
Prečítajte si tiež: Príčiny nevoľnosti
Ako reagovať na spoločenský tlak a nepríjemné otázky
Ľudia bez detí čelia často nepríjemným otázkam a odsudzovaniu. Ako reagovať na poznámky typu: „Raz si to rozmyslíš“? Jednoduchá hranica: „Možno, ale teraz to nie je môj plán.“ Reflexívna odpoveď: „Ďakujem, že máš obavy - ja som si to premyslel(a).“ Ak sú komentáre útočné alebo opakované, je v poriadku zmeniť tému alebo vyjadriť, že to je citlivá téma. Štúdie ukazujú, že ľudia bez detí často čelia stigme a mikroagresiám; jasné hranice pomáhajú.
Empaticky a rešpektujúco: zvedavosť je v poriadku, vnucovanie nie. Otázky by mali byť skôr otvorené a podporujúce: „Ako to vidíš ty?“ namiesto „Kedy plánujete deti?“ Takto rodinné vzťahy zostanú bezpečným priestorom, nie súdom. To pomáha znižovať pocity hanby či menejcennosti.
Pozitívne aspekty rozhodnutia nemať deti
Rozhodnutie nemať deti môže mať aj pozitívne aspekty. Napríklad viac flexibility v čase a energii, možnosť investovať do iných foriem zmysluplnosti (kreativita, komunita, kariéra), potenciál menšej finančnej a emočnej záťaže, lepšia duševná pohoda, ak by rodičovstvo bolo v konflikte s ich hodnotami.
Klesajúca pôrodnosť na Slovensku a vo svete
Na Slovensku sa rodí čoraz menej a menej detí. No obyvateľstvo starne. Trend bezdetných párov alebo odkladania materstva naberá na intenzite. V rámci Európskej únie napríklad sa v roku 1964 narodilo 6,8 mil. detí, o takmer 60 rokov neskôr to už bolo 3,88 mil. detí, čo je 2-krát menej. Priemerný vek ženy, ktorá porodila v roku 2022 prvé dieťa sa pohyboval na hranici 30 rokoch - presne 29,7 rokov, v Taliansku, čo bola krajina na vrchole, to je 31,7 rokov. Miera plodnosti v členských štátoch však klesá neustále.
Na Slovensku sa napríklad už tretí rok po sebe rodí menej detí - hranica pôrodnosti sa dostala pod úroveň 50-tisíc a demografi a demografky u nás nepredpokladajú, že by sa to malo v priebehu nasledujúcich rokov zmeniť. Deje sa tak fakticky to, že klesá počet obyvateľov a obyvateliek Slovenska. „Výrazný prepad počtu narodených v posledných dvoch rokoch vedie nielen k historickým minimám pôrodnosti, ale aj k celkovému úbytku obyvateľstva,“ vysvetlil pre TA3 Štatistický úrad SR s tým, že sa hrubá miera pôrodnosti v roku 2023 dostala na najnižšiu hodnotu za posledných 100 rokov.
Súčasný trend platí nielen pre Slovensko a EÚ, ale celý svet. V dvoch tretinách krajín sveta je pôrodnosť nižšia ako miera reprodukcie. Napríklad krajiny juhovýchodnej Ázie ako Japonsko, Thajsko či Čína sa nachádzajú na chvoste v miere pôrodnosti.
Dôvody klesajúcej pôrodnosti: Pohľad odborníkov
Profesorka gerontológie Sarah Harper na Oxfordskej univerzite sa dlhodobo zaoberá touto problematikou a vidí v nej dva trendy - prvý je pokračovaním toho, čo sa začalo napríklad v Európe už pred 250 rokmi: „Keď zlepšíte vzdelanie a zdravotnú starostlivosť žien, zníži sa počet detí, ktoré budú mať. To je veľmi dobrá vec - viac žien je zdravých, vzdelaných a má prístup k plánovaniu rodiny,“ cituje profesorku The Independent.
Druhý trend sa zvýraznil za posledných 30 rokov a je badateľný najmä v Ázii a Latinskej Amerike. Má byť podľa profesorky „spôsobený inou dynamikou“. „Odpovede mladých žien sú rovnaké v juhovýchodnej Ázii ako v Európe: áno, ženy hovoria o ekonomických problémoch, neistej práci alebo problémoch s dostupným bývaním. Ale tiež hovoria: 'Som vzdelaná a chápem, že ak budem mať dieťa, zmení to môj životný štýl. Chcem zvážiť, kedy budem mať dieťa.“
Medzi najčastejšie dôvody na voľbu bezdetnosti patria:
- Vysoké nároky na životný štýl a výdavkové návyky.
- Ekonomická situácia a neschopnosť dovoliť si výdavky spojené s deťmi.
- Absencia vhodného partnera.
- Problém násilného správania sa mužov a s tým súvisiaci problém rodovej nerovnosti.
- Zmena statusu ženy po tom, ako sa stáva matkou a nízka podpora matiek.
- Obavy z klimatických zmien.
- Fyzické a duševné ochorenia, nárast úzkosti a depresií.
Je znižovanie pôrodnosti negatívna vec?
Profesorka Harper hovorí: „Osobne si myslím, že je to dobrá vec… Sme planéta s ôsmimi miliardami ľudí a ešte sa pravdepodobne dočkáme nárastu na potenciálnych 12 miliárd.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí si nie sú istí, či deti chcú alebo nie?
Informujte sa: reálne náklady, logistika starostlivosti, časové nároky a pod.
Zvážte svoje hodnoty: čo je pre mňa dôležité o 5-10 rokov?
Skúmajte svoje emócie: kedy presne sa objavuje odpor alebo túžba? (pracuje tu psychodynamická zvedavosť - odkiaľ prichádza táto emócia?)
Rozprávajte sa s ľuďmi: rodičmi, bezdetnými priateľmi, odborníkmi.
Dajte si čas: nie je nutné urýchlene sa rozhodnúť.
Ak sa objavujú silné trápenia alebo spomienky: zvážte terapeutickú prácu (krátkodobú alebo dlhodobejšiu), ktorá pomôže rozlíšiť racionálne dôvody od obranných reakcií.