Strach je bežnou súčasťou detstva a môže zohrávať dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa. V pozitívnom zmysle slova, strach signalizuje, že dieťa začína chápať svet a jeho fungovanie, a snaží sa zorientovať v tom, čo to preň znamená. Avšak, strach môže prerásť do problému a viesť k nebezpečným fóbiám, ktoré negatívne ovplyvňujú psychiku dieťaťa a zasahujú do každodenného života celej rodiny.
Bežné detské strachy
Deti v rôznych vekových obdobiach prežívajú rôzne druhy strachu. Medzi najčastejšie patria:
- Strach z oddelenia od matky: Deti si zhruba od 8. mesiaca začínajú uvedomovať, že keď matka opustí miestnosť, stále existuje. Počas druhého roku života začínajú chápať, ako veľmi sa spoliehajú na jej lásku a ochranu. Napríklad dieťa, ktoré nechce byť bez matky, bude prežívať pravdepodobne to isté, čo prežívajú dospelí, keď sú bez osoby, ktorú nadovšetko milujú. Bude uvažovať - čo, ak sa vám niečo stane, keď ste od nich preč? Tieto pocity sú zdrvujúce.
- Strach z cudzích ľudí: Vo veku 6 až 8 mesiacov začnú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami. Spoznajú rozdiel medzi rodičmi a zvyškom sveta, a to nielen podľa toho, ako vyzeráte, alebo podľa zvuku vášho hlasu, ale aj podľa toho, čo pre nich znamenáte. Veľa rodičov rieši v tomto období silnú dvojicu: separačná úzkosť a úzkosť z cudzieho človeka.
- Strach z hlasných zvukov: Deti sa môžu báť všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie). Strach z hlasných zvukov. Strach zo všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie).
- Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť: Okolo prvého roku života, keď deti začnú robiť prvé kroky, začnú experimentovať aj so svojou nezávislosťou. S tým prichádza rastúca potreba, aby mali pocit kontroly nad svojím prostredím. Strach z bleskov, hromov a čohokoľvek iného, čo im nedáva zmysel (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy).
- Strach z nezvyčajných situácií: Čokoľvek, čo nie je ako zvyčajne, je desivé (napríklad aj strýko, ktorý sa objaví s novou bradou, či nová farba vlasov tety).
- Strach z tmy: Temnota v tomto veku pôsobí desivo. Predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky a k zvláštnym nočným zvukom alebo tieňom si deti pridávajú vlastné vysvetlenia. Neraz také, ktoré by vydesili aj dospelého.
- Strach z príšer: Stále „fungujú“ aj duchovia, príšery a čarodejnice, podobne aj strach z tmy. Dôvod? Predstavivosť stále tvrdo pracuje. Strach byť sám doma. Deti v tomto veku sa stále len učia dôverovať okolitému svetu a svojej schopnosti vyrovnať sa s časom stráveným bez vás.
- Strach z choroby a smrti: „Prvostupniari“ začínajú chápať, že smrť v určitom okamihu postihne každého a že je trvalá. Môžu sa obávať, že sa im alebo vám, prípadne domácim miláčikom, niečo stane.
- Strach z odmietnutia rovesníkmi: Prejavuje sa v akomkoľvek veku, ale najväčšie obavy mávajú 10 až 11-ročné deti. Je to príprava na dospievanie.
- Strach z neúspechu: Keďže si uvedomujú výber profesie a zodpovednosť za svoju budúcnosť, časté sú obavy z neúspechu, z toho, že niečo nezvládnu, nedostanú sa do školy, do ktorej chcú, zlyhajú v zamestnaní a podobne.
- Strach zo správ: Čokoľvek, čo si mladý adolescent vypočuje v správach alebo prečíta, sa môže stať zdrojom strachov (vojna, terorizmus, únosy, prírodné katastrofy).
- Strach, že niečo zmešká: Hovoríme mu aj syndróm FOMO. Dospievajúci túžia byť súčasťou toho, čo sa deje v ich priateľskej skupine, je to pre nich otázka života alebo smrti.
Kedy je strach problém?
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra.
V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.
Sociálna fóbia a agorafóbia
Okrem týchto bežných strachov v posledných rokoch výrazne rastie počet mladých ľudí so sociálnou fóbiou alebo s agorafóbiou. Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15. Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor - veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc. Nemusí vám ako rodičovi byť jasné, z čoho má dieťa extrémny strach, ale pri týchto príznakoch spozornejte a vyhľadajte odborníka.
Prečítajte si tiež: Upokojenie 2-mesačného dieťaťa
Príznaky úzkosti a strachu
Strach a úzkosť sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, a to ako psychickými, tak aj telesnými príznakmi.
Psychické príznaky:
- Strach, úzkosť, nervozita
- Výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa
- Pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť
- Nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou
Telesné príznaky:
- Závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch
- Zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním
- Búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi
- Pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie
- Chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka
- Únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky
- Bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach
- Potvrďte pocity dieťaťa: Je dôležité potvrdiť, čo vaše dieťa cíti, naučiť ho stotožniť sa s týmto pocitom a ukázať mu, že ho chápete.
- Nereagujte prehnane: Prehnanou reakciou a vydesenou tvárou len a len neúmyselne posilníte strach. Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite.
- Nevystrašujte deti: Opakom sú rodičia, ktorí si myslia, že strašiť deti je zábava alebo ich klamstvami utešujú aj vtedy, keď je skutočne problém.
- Buďte trpezliví: Prekonávanie strachu je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť.
- Vytvorte rutinu: Pre deti je dôležité, aby mali predvídateľný svet, ktorý má štruktúru a je v ňom rutina.
- Učte dieťa emočnej regulácii: Keď je dieťa v pokoji, môžete sa vrátiť k situáciám, ktoré vyvolali strach, a rozobrať ich.
- Modelujte emočnú reguláciu: Dieťaťu často hovorte, čo prežívate a ako to riešite.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak strach dieťaťa zasahuje do jeho každodenného života, neváhajte vyhľadať pomoc pedopsychiatra alebo terapeuta.
Dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie
Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre úspešné zvládnutie strachu a úzkosti u detí. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa prežíva nadmerný strach, neváhajte sa poradiť s odborníkom.
Ako správne posmeľovať úzkostlivé dieťa
Ak máte doma citlivé, plaché dieťa, ktoré sa bojí každého a ťažko znáša zmeny, je dôležité pristupovať k nemu s pochopením a trpezlivosťou. Tu je niekoľko tipov, ako ho správne posmeľovať:
- Pravidelné vystavovanie novým situáciám: Chodievajte pravidelne na pár minút k rodičom, na ihriská, do parku, pozývajte rodinu k vám, kde sa cíti bezpečne.
- Podpora a povzbudzovanie: Dávajte dieťaťu najavo, že ho podporujete a veríte v jeho schopnosti. Chváľte ho za každý pokrok, aj keď je malý.
- Vytvorenie bezpečného prostredia: Uistite sa, že sa dieťa cíti doma bezpečne a milovane. To mu pomôže vybudovať si sebadôveru a prekonávať strach.
- Hľadanie odborníka: V prípade, že sa vám nedarí zvládnuť úzkosť dieťaťa sami, vyhľadajte odbornú pomoc.
Vývinové míľniky a ich význam
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálne a dosahuje vývinové míľniky vlastným tempom. Avšak, existujú určité míľniky, ktoré by ste si mali všímať a v prípade, že ich vaše dieťa nedosahuje v určitom veku, poradiť sa s pediatrom.
- Koniec 1. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 1. pri jasnom svetle neprižmúri oči
- Koniec 2. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 2. neopätuje vám úsmev
- Koniec 3. až 4. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 3. až 4. nevkladá si hračky do úst
- Koniec 5. až 6. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 5. až 6. nedáva si predmety k ústam
- Koniec 7. až 9. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 7. až 9. má ťažkosti s jedením tuhej stravy
- Koniec 10. až 12. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 10. až 12. neštvornožkuje
- Koniec 13. až 18. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 13. až 18. nechodí samostatne
- Koniec 19. až 24. mesiaca: Poraďte sa s pediatrom, ak na konci 19. až 24. nepočúvnuť zložitejšiu inštrukciu - napr. 18. 2.
Strach a autizmus
Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. „Niekedy sa príznaky objavujú sporadicky a nie vždy sa musia prejaviť aj v ordinácii lekára,“ upozorňuje odborníčka. Majte na pamäti, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom autizmu vo veku 3 rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre plačúce dieťa
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa