Vývoj reči u bábätiek je fascinujúci proces, ktorý prebieha v niekoľkých fázach. Od prvých zvukov a bľabotania až po prvé slová a vety, každá etapa je dôležitým krokom v rozvoji komunikačných schopností dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad vývoja reči u bábätiek, vrátane míľnikov, ktoré môžete očakávať, a tipov, ako podporiť rečový vývin vášho dieťaťa.
Úvod do vývinu reči
Vývoj reči je úzko prepojený s celkovým vývinom dieťaťa a má svoju postupnosť. To, kedy sa v reči objavia prvé slová, prvé spájanie slov, vety, prvá gramatika, nie je náhoda. Spravidla rozdeľujeme vývin reči na nasledujúce obdobia: obdobie pragmatizácie, obdobie sémantizácie, obdobie lexémizácie a obdobie gramatizácie.
Obdobie pragmatizácie (0. - 1. rok)
Toto obdobie je charakterizované predjazykovou komunikáciou, kde dieťa používa plač, krik, džavotanie a hrkútanie na vyjadrenie svojich potrieb a emócií.
- 0-3 mesiace: Na podnety reaguje plačom, pohybom, krikom, džavotaním a hrkútaním. Reakcia úsmev na úsmev.
- 3-8 mesiacov: Komunikačný krik (krik ako privolávanie), pudové džavotanie (hra dieťaťa s rečovými orgánmi, bez sluchovej kontroly (aj nepočujúce deti), hrkútanie, usmieva sa, smeje sa nahlas, otáča hlavu za zvukmi, zaujíma sa o okolie, napodobňujúce džavotanie zvukov materinského jazyka - zapojenie sluchovej, ale aj zrakovej kontroly - známky vyššej nervovej sústavy.
- 8-12 mesiacov: Komunikácia sa stáva vedomejšou - používa gestá, pohľad, pohyby tela. „Rozumenie reči“ - správna motorická reakcia na pokyny, inštrukcie, zákazy a pod. (urob pá-pá, daj pusu). Ukáže na niektoré časti tela, bežné predmety alebo osoby, keď ich pomenujete, experimentácia so zvukmi.
Obdobie sémantizácie (1. - 2. rok)
V tomto období sa objavujú prvé slová a dieťa začína rozumieť jednoduchým pokynom.
- 12-18 mesiacov: Používa jednoslovné vety s rôznou intonáciou v závislosti od emocionálneho - vôľového zámeru. Objavuje sa porozumenie skutočným slovám (rozumie bežným slovám aj bez prítomnosti predmetov či osôb, ktoré označujú). Rozumie asi 50 slov. V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
- 18-24 mesiacov: Začína spájať slová do dvojslovných viet tvorené telegrafickým štýlom, prvý vek otázok (kto je to?, čo je to?), polovicu rečovej produkcie tvoria podstatné mená, ku koncu obdobia pozná okolo 200 slov, ukáže niektoré časti tela aj na bábike. Obdobie od 18. do 24. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Vaše dieťa vo veku 24. nepoužíva dvojslovné spojenia - napr. Citoslovcia nahrádzajú slovesá. Keď dieťa povie „tú“, môže to znamenať „pozri, mám auto“ alebo „vidím, ako ide auto“ a podobne. Naučí sa používať „môj“, „moje“, pozná rozdiel medzi „ja“ a „ty“, správne reaguje na „áno“ a „nie“.
Obdobie lexémizácie (2. - 3. rok)
Slovná zásoba sa rýchlo rozširuje a dieťa začína tvoriť jednoduché vety.
Prečítajte si tiež: Fonty pre detské projekty
- 24-36 mesiacov: Uprednostňuje verbálnu formu komunikácie. Postupne začína ohýbať slová, rozvíja sa gramatická stránka reči. Začína tvoriť viacslovné vety. Dokáže pochopiť svoju úlohu komunikačného partnera a reagovať v nej špecificky podľa konkrétnej situácie. Pozná približne 1000 slov. Obdobie od 24. do 30. Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. „Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Obdobie gramatizácie (3. - 4. rok)
Dieťa si osvojuje gramatické pravidlá a jeho reč sa stáva komplexnejšou.
- 3-4 rok: Dokáže povedať mená súrodencov, pokrok v chápaní obsahu slov, tvorba vyšších pojmov často spájaná s tzv. fyziologickými ťažkosťami v reči, druhý vek otázok: Prečo? Kedy? Na konci tohto obdobia sa nevyskytujú nápadné dysgramatizmy, reprodukuje básničky, tvorba antoným je suverénnejšia, nadväzuje konverzáciu a snaží sa ju udržať. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Obdobie intelektualizácie (po 4. roku života)
Reč sa stáva nástrojom myslenia a dieťa ju využíva na vyjadrovanie komplexných myšlienok a názorov.
- 4-5 rok: Identifikácia farieb je presnejšia, z gramatického hľadiska by mali byť verbálne prejavy správne, 1500 - 2000 slov, používa všetky slovné druhy, pretrváva nesprávne výslovnosti tzv. ťažkých hlások.
- 5-6 rok: Verbálny prejav sa približuje reči dospelých, dokáže súvisle rozprávať o rozličných udalostiach, dokáže vysvetliť využitie predmetov dennej potreby, zrealizuje pomerne dlhé a náročné príkazy, zreprodukuje dlhé vety, výslovnosť by mala byť správna, ku koncu obdobia pozná 2500 - 3000 slov, zaujíma sa o knihy, písmená, často vie napísať svoje meno.
- po 6. roku: Verbálny prejav po zvukovej a obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám bežnej konverzačnej reči, reč sa naďalej skvalitňuje po štylistickej a konverzačnej stránke, osvojuje si prozodické vlastnosti jazyka, využíva regulačnú funkciu jazyka, osvojuje si grafickú podobu reči (čítanie, písanie) a cudzích jazykov.
Ako podporiť vývoj reči u bábätka
Existuje mnoho spôsobov, ako môžete podporiť vývoj reči u vášho dieťaťa:
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Od narodenia sa s dieťaťom rozprávajte, spievajte mu a čítajte.
- Reagujte na zvuky a bľabotanie: Keď dieťa vydáva zvuky, odpovedajte mu a napodobňujte jeho zvuky.
- Pomenúvajte predmety: Keď sa s dieťaťom hráte, pomenúvajte predmety, s ktorými sa hráte.
- Používajte jednoduché vety: Keď sa s dieťaťom rozprávate, používajte jednoduché vety a slová.
- Čítajte knihy: Čítajte dieťaťu knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
- Hrajte sa hry: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rečový vývin, ako napríklad hry s rýmami a hry na napodobňovanie zvukov.
- Dieťaťu sa vždy prihovárame v spisovnej reči, nešušleme, nekomolíme slová.
- Tempo našej reči má byť pokojné, pre dieťa zrozumiteľné.
- Modulácia našej reči by mala byť výrazná, ale nie prehnaná.
- Po dieťati slová správne artikulačne opakujeme, nehodnotíme jeho nedostatky.
- Pri hovorení umožníme dieťaťu sledovať našu tvár.
- S dieťaťom si často spievame, recitujeme, čítame jednoduché rozprávky a príbehy, prezeráme knižky (leporelá), komentujeme činnosti, ktoré s dieťaťom robíme, zapájame ho do aktívnej komunikácie pri hrách.
- Vyhneme sa drilu. Nemali by sme používať výzvy typu „povedz“! Dieťa musí mať chuť s nami hovoriť, podporujeme jeho hovoriaci apetít poskytovaním pozitívnej spätnej väzby.
Význam otázok
Niekedy okolo tretieho roku sa u dieťaťa môžu začať objavovať prvé otázky „Čo to je?“ a vzápätí otázka „Prečo?“ Ich zmyslom je v prvom rade získať potrebné informácie. Postupne však pozorujeme, že dieťa sa opakovane pýta na rovnaké veci stále dokola. Dáva nám tým na vedomie, že má záujem komunikovať s nami, má chuť hovoriť. Vnímavý rodič reaguje na tieto výzvy trpezlivo a dieťa neokrikuje. Ak od nás dieťa bude počuť „Daj mi pokoj! Čo zase chceš?“, prestane sa pýtať a nebude mať záujem o komunikáciu.
Čo ovplyvňuje vývoj reči?
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť vývoj reči u dieťaťa:
Prečítajte si tiež: Ako vytvoriť oslavu s balónmi s písmenami
- Cumlík: Ak sa cumlík používa dlhodobo, v ústach nie je dostatočný priestor na prirodzený rozvoj hovoridiel, ovplyvňuje sa tým tvar čeľuste a postupne aj artikulácia.
- Televízia: Rýchly sled obrazov dieťa nestačí mentálne spracovať a prijať. Sledovanie týchto rýchlo sa striedajúcich obrazov spôsobuje útlm pozornosti, zahltenie neprimeraným množstvom obrazov z obrazovky. Detský mozog nie je na takú činnosť vybavený, a tak dochádza k zníženiu kapacity pamäti a zhoršeniu pozornosti. Len pri dialógu, teda pri striedaní počúvania a odpovedania, rozvíja dieťa svoje komunikačné schopnosti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte obavy o vývoj reči vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo logopédom. Medzi varovné signály patrí:
- Dieťa do 18 mesiacov nepoužíva žiadne slová.
- Dieťa do 24 mesiacov nespája slová do jednoduchých viet.
- Dieťa má ťažkosti s porozumením reči.
- Dieťa má ťažkosti s výslovnosťou.
Prečítajte si tiež: Učenie písmen d a b