Ako naučiť dieťa písmená d a b a predchádzať problémom s písaním

Čítanie a písanie sú základné zručnosti, ktoré ovplyvňujú ďalšie štúdium a rozvoj dieťaťa. Proces učenia sa čítať a písať nemusí byť pre každé dieťa jednoduchý. Niektoré deti môžu mať ťažkosti so spájaním hlások a písmen, čo môže viesť k frustrácii a nechuti k učeniu. Je preto dôležité, aby rodičia a pedagógovia venovali pozornosť rozvoju jazykových schopností detí už v predškolskom veku. Problémy môžu nastať aj pri rozlišovaní tvarovo podobných písmen, ako sú malé tlačené písmená "d" a "b", ktoré si deti často zamieňajú.

Dysgrafia: Keď je písanie výzvou

Dysgrafia je porucha grafomotorickej činnosti, ktorá sa prejavuje výraznou neúhľadnosťou písma. Ľudia s dysgrafiou sa musia pri písaní veľmi koncentrovať na každé jedno písmeno, čo ich spomaľuje a odvádza pozornosť od učiva. Písanie je pre nich namáhavé, vyčerpávajúce a únavné. Dysgrafia sa môže vyskytovať spolu s dyslexiou (porucha čítania a písania), ale nemusí to byť pravidlom.

Príčiny dysgrafie

Medzi možné príčiny dysgrafie patrí:

  • Asymetrický tonický šijový reflex (ATNR): Tento reflex je bežný u novorodencov a zvyčajne vymizne do 6 mesiacov. Ak však ATNR pretrváva, dieťa môže mať problém so koordináciou hlavy, pohybu horných končatín a očí.
  • Nezrelosť nervových dráh: Ak nedôjde k vývinu všetkých nervových dráh, ktoré zaisťujú koordináciu hlavy, očí a rúk, dieťa môže mať problémy s písaním.
  • Problémy s pracovnou pamäťou: Pracovná pamäť je dôležitá pre udržanie informácií počas písania. Ak má dieťa problémy s pracovnou pamäťou, môže mať ťažkosti s písaním.

Ako pomôcť dieťaťu s dysgrafiou

Dysgrafia sa nedá vyliečiť, ale dá sa s ňou žiť a študovať. Ak je dysgrafia diagnostikovaná, je dôležité požiadať vedenie školy o podporu pre dieťa. Učitelia by mali byť informovaní o dysgrafii a mali by brať do úvahy ťažkosti dieťaťa pri hodnotení písomných prác.

V praxi sa zamerajte na správny úchop ceruzky pri písaní a na správny tvar a veľkosť písmen. Doma sa zamerajte na koordináciu dieťaťa. Nemusíte ho stále nútiť písať. Dajte mu do ruky stláčať loptičku, krúženie zápästím, tlačenie dlaní proti sebe alebo aj obyčajné klepkanie prstami po stole majú priaznivý vplyv na jemnú motoriku. Zlepšia sa tak nie len svaly v dlani a zápästí (čo má dobrý vplyv na úchop pera) ale aj jemná motorika a koordinácia. Snažte sa odsledovať, ktoré písmená robia dieťaťu pri písaní najväčší problém a popracujte na nich.

Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa

Je dôležité si uvedomiť, že deti s dysgrafiou si časom uvedomia, že zaostávajú v písaní. To v nich môže znížiť sebavedomie, začnú sa strániť rovesníkov, utiahnu sa do ústrania. Môže to viesť k „nenávisti k písaniu“ a možno aj záškoláctvu. Dysgrafia bude vašim spoločníkom stále, aj v staršom veku ale dá sa s ňou žiť tak, aby výrazne nezasahovala do vášho života. Stredoškoláci, vysokoškoláci si môžu písať len stručné poznámky, prípadne používať tablet.

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina je metóda, ktorá pomáha deťom v predškolskom veku osvojiť si základný mechanizmus čítania na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Dieťa na základe tejto metódy dokáže ľahšie porozumieť, prečo sa napísané slová skladajú z určitých reťazcov jednotlivých písmen a aká je „hodnota“ každého písmena. Tento tréning rozvíja fonematické uvedomovanie hravou formou v malej skupine detí prostredníctvom modelovania - používajú sa pomôcky (žetóny a grafické schémy).

Ciele tréningu

Cieľom tréningu je naučiť sa postupne chápať hláskovú štruktúru hovorených slov a vedieť s ňou vedome narábať (najprv pomocou pomôcok a postupne len v mysli v dieťaťa). Cieľom metódy je aj to, aby dieťa získalo predstavu o slove. Dieťa sa učí napr. určiť prvú a poslednú hlásku v slove, skladať slová z hlások ako aj rozkladať slová na slabiky a hlásky.

Aktivity na rozvoj fonematického uvedomovania

  • Slabikovanie: Rozdeliť slovo na slabiky. Malé deti sú prirodzene rytmické, preto vytlieskať, vydupať, vybubnovať či akokoľvek inak zvukovo sprevádzať slabikovanie najprv jednoduchých, a potom čoraz zložitejších slov môže zabaviť už oveľa mladšie dieťa než je to v predškolskom veku.
  • Vyvodenie prvej hlásky v slove: Snaží sa izolovane vysloviť hlásku, ktorou sa dané slovo začína. Môžete vedľa seba napríklad zoradiť viacero predmetov a vyzvať dieťa, aby vybralo tie, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku. Alebo naopak, vybrať práve ten jediný, ktorý začína na hlásku odlišnú.
  • Vyvodenie poslednej hlásky v slove: Deťom sa oveľa ľahšie určuje, ak je poslednou hláskou v slove spoluhláska. Pomerne náročne je vyvodenie samohlásky, na ktorú slovo končí.
  • Syntéza slov: Zložením troch hlások vzniklo slovo dom. Čím väčšiu pauzu medzi vyslovovanými hláskami robíme, tým je pre dieťa ťažšie zložiť slovo. Preto zo začiatku pomôže vyslovovať hlásky síce jednotlivo, ale čo najrýchlejšie za sebou, až postupne intervaly medzi hláskami predlžovať.
  • Rozloženie slova na hlásky: Pri nácviku rozkladania slov na hlásky to zrejme bez grafickej podpory nepôjde. K slovu, ktoré sa ide rozkladať, zvoľte vhodný obrázok. A potom s dieťaťom kreslite zástupný symbol za každú hlásku, napr. štvorec či kruh. Dôležité je, aby ste dieťaťu vždy intonačne zdôraznili, napr. predĺženou výslovnosťou, ktorú hlásku zo slova má vyčleniť.

Eľkoninova metóda

Eľkoninova metóda je inovatívny spôsob nadobúdania predčitateľskej kompetencie na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Výborné výsledky dosahuje táto metóda tiež pri práci s deťmi s oneskoreným vývinom reči a narušeným vývinom reči. Odborníci dokonca upozorňujú, že zvládnutie fonematického uvedomovania je prevenciou dyslexie.

Ako funguje Eľkoninova metóda?

Metóda spočíva v rozvoji jazykových schopností - dôraz sa kladie na hovorené slovo, pričom deti musia pochopiť najmä jednotlivé hlásky a zloženie slov. Učia sa počúvať hlásky v slovách a aj to, z koľkých hlások sa slovo skladá. V tejto metóde sa tak využíva najskôr hovorené slovo, až potom sa postupuje k samotnému čítaniu. Pri Eľkoninovej metóde je preto dôležité, aby deti pochopili hláskovú štruktúru hovorených slov - musia sa naučiť počuť jednotlivé písmená v slovách.

Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu

Najväčším rozdielom v porovnaní s klasickou výučbou je aj to, že deti sa neučia systémom pokus/omyl alebo mechanicky či naspamäť. Dôležité je to, aby porozumeli princípom a pravidlám, ako z hlások vzniká slovo a ako toto hovorené slovo znázorniť pomocou písmen.

Etapy Eľkoninovej metódy

  1. Predgrafémová etapa: Obsahuje učenie o slabikovej štruktúre slova. Deťom sa vysvetľuje, že slabika je vyslovená na jedno otvorenie úst. Rovnako vytlieskavanie je veľmi dôležitá činnosť pre fonematické uvedomovanie. Táto etapa je tréningom analýzy slov na slabiky, analýzy slov na fonémy, diferenciácie samohlások a spoluhlások a taktiež diferenciácie tvrdých a mäkkých spoluhlások. Na označenie samohlások sa používajú červené okrúhle žetóny, na označenie spoluhlások žlté žetóny v tvare štvorca. Na označenie tvrdých spoluhlások používajú deti žlté žetóny s jednou čiarou, na označenie mäkkých spoluhlások žlté žetóny s dvoma čiarami.
  2. Grafémová etapa: V tejto etape sa so slovom a hláskou pracuje systematickejšie. Deti sú s pojmami samohláska a spoluhláska oboznámené a dokážu ich primerane diferencovať. Aktívne manipulujú s materiálnymi reprezentáciami foném - žetónmi. Analyzujú slovo na fonémy, určia, či je daná fonéma samohláska alebo spoluhláska a akou značkou (žetónom) je možné danú fonému označiť. Fonému, ktorú už dieťa dokáže označiť grafémou, neoznačí žetónom, ale použije na jej označenie písmeno na kartičke. Každá skupina grafém má svoje farebné označenie, čo deťom pomáha identifikovať, do ktorej skupiny preberaná graféma patrí. Pri práci má dieťa k dispozícii niekoľko pomôcok: šlabikár, žetóny na označenie foném, kartičky s prebranými grafémami, plastové písmená, pomôcku „okienka“, ktorá umožňuje zmenu grafémy v slove posunutím pásu s viacerými grafémami. Deti riešia napr. V záverečnej časti etapy deti zvládnu základný mechanizmus čítania.

Zamieňanie písmen b a d

Často nastáva problém pri malých tlačených písmenkách b a d, kde si ich deti zvyknú zamieňať. Na precvičovanie týchto písmeniek môžete využiť rôzne hry.

Hra na precvičovanie písmen b a d

  1. Na hranie si pripravte predlohu hry, fixku alebo pero a hraciu kocku.
  2. Kocku si upravte tak, že namiesto bodiek si na ňu nalepíte písmenká b a d. Môžete použiť samolepiaci papier.
  3. Obtiahnite písmenko, ktoré hodilo na hracom pláne.
  4. Znovu hodí dieťa kockou a postup sa opakuje.

10 činností, ktoré musí zvládnuť mozog pri písaní diktátu

Písanie diktátu je komplexná činnosť, ktorá vyžaduje súhru viacerých kognitívnych funkcií. Mozog musí zvládnuť množstvo úloh, aby dieťa dokázalo diktát úspešne napísať.

  1. Počúvať pani učiteľku: Táto schopnosť sa nazýva sluchová pozornosť - auditívna diferenciácia figúry a pozadia. Dieťa sa musí sústrediť na hlas učiteľa a nenechať sa rozptýliť inými zvukmi.
  2. Vetu, ktorú pani učiteľka vyslovila, krátko podržať vo svojej pamäti: Ide o sluchovú, auditívnu pamäť.
  3. Slovo rozdeliť na jednotlivé hlásky, poskladať slovo z hlások: Táto schopnosť sa nazýva sluchová analýza a syntéza.
  4. Hlásky, ktoré mozog izoloval, musí odlíšiť od podobne znejúcich hlások, odlíšiť tiež napríklad dlhé od krátkych: Ide o sluchové rozlišovanie (auditívna diferenciácia).
  5. Vyhľadať správne grafické tvary písmen k jednotlivým počutým hláskam: Táto schopnosť súvisí so zrakovou (vizuálnou) pamäťou.
  6. Dať pozor, aby medzi sebou nezamenil tvary písmen, ktoré vyzerajú podobne: Ide o zrakové rozlišovanie (vizuálna diferenciácia) tvarov.
  7. Vzájomne prepojiť informácie medzi jednotlivými zmyslovými oblasťami: Ide o vytváranie intermodálnych vzťahov - počuté hlásky spojiť s videnými písmenami.
  8. Spojiť obraz písmena v mozgu s pohybmi ruky: Mozog musí vydať príkaz pre ruku a prsty, aby urobili správne pohyby pri písaní písmena - teda vizuomotorická koordinácia.
  9. Dať pozor na to, aby boli písmená umiestnené na papieri na správne miesto a v správnej polohe: Táto schopnosť mozgu sa nazýva priestorová orientácia.
  10. Nesmí prehádzať rad - poradie, postupnosť hlások a potom aj písmen v slove a nesmie zabudnúť žiadnu jednotlivosť z tohto vyššie uvedeného radu činností: Ide o vnímanie časového sledu (serialita).

Ak má mozog aj len čiastkový deficit v niektorej z týchto oblastí, dieťa pravdepodobne bude mať ťažkosti v písaní diktátov, ale často aj pri odpise, prepise. Rozvojom takýchto dielčích funkcií je preto nevyhnutné zaoberať sa už dlho v predškolskom veku.

Záver

Rozvoj jazykových schopností a fonematického uvedomovania je kľúčový pre úspešné zvládnutie čítania a písania. Je dôležité venovať deťom pozornosť už v predškolskom veku a podporovať ich v rozvíjaní týchto zručností. V prípade ťažkostí s písaním je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a zabezpečiť dieťaťu potrebnú podporu.

Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity

tags: #ako #naucit #dieta #pismena #d #b