Nedávny prípad v Anglicku, kde pes zabil dieťa, vyvolal búrlivú diskusiu o príčinách a zodpovednosti. Táto tragédia opäť otvorila otázky o chove, výcviku a socializácii psov, ako aj o bezpečnosti detí v prítomnosti zvierat.
Reakcie verejnosti a "psí rasizmus"
Po tragédii sa v online priestore objavilo množstvo reakcií, často plných emócií a predsudkov. Niektorí ľudia okamžite obviňovali psa a jeho plemeno, pričom argumentovali, že niektoré plemená sú prirodzene agresívne a nebezpečné. Iní sa snažili psa obhajovať, tvrdiac, že za útokom musela byť nejaká príčina, napríklad vyprovokovanie zvieraťa.
Jeden z komentárov uvádzal: "tak ja mam take iste plemeno a viem že by nikdy nezautočil bez priciny žiadny pas !!!! tak tu ho neobvynujte !! musela ho vydraždit !!! normalny clovek sa opyta ci ten pes ma alebo nema rad deti predsa!!"
Podobné názory poukazujú na to, že pes sa správa inštinktívne a za jeho správanie je zodpovedný majiteľ. Zdôrazňujú, že ak pes od mala dostáva pred seba namiesto večere mačiatka, je to od majiteľa nezodpovedné. Zároveň sa kladie otázka, čo pes robil, keď ho mohol vyrušiť napr. detský smiech.
Niektorí diskutujúci hovoria o "psom rasizme" a poukazujú na to, že ak napadne človeka vlčiak alebo iný pes, nepíše sa o tom, ale ak je útok AST alebo pittbull, hneď je to zruda, pes, beštia, zbraň a podobne.
Prečítajte si tiež: Železničné nehody: analýza
Štatistiky a realita útokov psov
Štatistiky ukazujú, že útočia všetky psy, dokonca osemdesiat percent útokov je spôsobených malými plemenami. V skutočnosti je tento počet ešte vyšší, ale útoky malých psov bez zdravotných následkov nikto nenahlasuje. Mediálne atraktívne sú len prípady napadnutia veľkými psami, pri ktorých tečie krv. A práve na toto doplácajú seriózni chovatelia a majitelia psov.
Akýkoľvek veľký pes sa veľmi ľahko stáva krvilačným zabijakom v rukách nezodpovedného majiteľa, ktorý ho buď nevie vychovať, alebo ho vedome vedie k agresivite. Pravdaže, dalo by sa to radikálne vyriešiť zákazom chovu niektorých plemien. Lenže to by mohlo znamenať ich vyhynutie alebo presun na čierny trh.
Odborníci sa zhodujú, že agresívny môže byť rovnako jazvečík alebo čivava ako doberman alebo vlčiak.
Výchova a zodpovednosť majiteľa
Kľúčovým faktorom v správaní psa je jeho výchova a socializácia. Ako uviedol jeden z diskutujúcich: "kazdy pes je taky ako sa vychovava". Ak pes od mala dostáva pred seba namiesto večere mačiatka, bolo to od majitela nezodpovedne. Doslova a do písmená Psí RASIZMUS ! tak si kup cicavku ty debil sprosty!!! Z L E !, Keby da co na obrazku je staffordshirsky bulterier a nie len terier…je to rozdielny pes… ach ty novinari… …, pes za to nemoze chova sa instinktivne moze za to majitel a okrem toho NIE HISTERICKA ALE HYSTERICKA!!!! Hmmm
Pes, ktorý je správne vychovávaný a socializovaný, by nemal bezdôvodne útočiť na ľudí. Dôležité je, aby majiteľ vedel psa ovládať a aby pes poslúchal jeho príkazy.
Prečítajte si tiež: Znásilnenie a zabitie dieťaťa: právny pohľad
Niektorí diskutujúci zdôrazňujú, že problémom sú nezodpovední majitelia, ktorí si kupujú "bojové" plemená na okrasu a nedokážu ich vychovať. Navrhujú, aby si takéhoto psa nemohol zaobstarať hocikto a aby človek s týmto zvieraťom absolvoval aspoň základný výcvik a zviera zvládol.
Úloha plemena a "bojové plemená"
Často sa v diskusiách objavuje téma "bojových plemien". Niektorí ľudia sú presvedčení, že niektoré plemená sú prirodzene agresívnejšie a nebezpečnejšie ako iné. Argumentujú, že šľachtením sa podporovali vlastnosti ako agresivita, odvaha, mimoriadna svalová sila, vytrvalosť, temperament, a predovšetkým znížený prah bolesti.
Iní oponujú, že agresivita nie je vlastnosťou plemena, ale jednotlivca a závisí od výchovy a prostredia. Poukazujú na to, že aj "bojové plemená" môžu byť priateľské a oddané, ak sú správne vychovávané.
Jeden z komentárov uvádzal: "Ak je raz nejake plemeno slachtene na bojove ucely, tak ma nepresvedcis o tom, ze bojove plemena neexistuju. Tu by som neargumentoval, ze aj jazvecik a cuvac je zurivy, lebo jazvecik ta nezabije, ale taky pitbul ano. Slachtenim sa podporovali vlastnosti ako agresivita, odvaha, mimoriadna svalova sila, vytrvalost, temperament, a predovsetkym znizeny prah bolesti…tieto vlastnosti z tych psov neodstranis vycvikom a vychovou…"
Ďalší komentár dodával: "vseobecne vacsina tychto "bojovych plemien" su vhodne k detom, kedze maju vyssi prah bolesti a hocico ich len tak nerozhadze 🙂a je uplne jedno, ci mas labradora, vlciaka, alebo pitbulla, kazdy z nich moze cloveka ohrozovat rovnako pokial sa ocitne v zlych rukach."
Prečítajte si tiež: Nešťastie v Nitre: Strom
Deti a psy: Bezpečnosť a dohľad
V prípade, že pes zabil dieťa, je dôležité zamyslieť sa nad bezpečnosťou detí v prítomnosti psov. Deti často nemajú dostatok rozumu na to, aby vedeli vyhodnotiť situáciu a môžu psa nevedomky vyprovokovať.
Preto je nevyhnutné, aby deti nikdy neboli so psom samé bez dozoru dospelej osoby. Rodičia by mali deti učiť, ako sa k psom správať s rešpektom a ako rozoznávať signály, ktoré pes vysiela.
Jeden z diskutujúcich uviedol: "tazko hovorit kto je navine ale myslim si ze zato mozu jej rodicia co ma 4 rocne sproste dieta haldat pri psovi je to normalna reakcia zde zautocil dieta nerozlisuje pphyby co moze a co nie.."
Čo robiť pri útoku psa?
Ak už dôjde k útoku psa, je dôležité vedieť, ako reagovať. Podľa Davida Ryana, ktorý sa špecializuje na správanie a výcvik psov, by sa rodičia, ktorých dieťa napadne pes, nemali pokúšať zviera zraniť alebo ho začať mlátiť. Doga či typy psích plemien ako pitbull môžu v útoku pokračovať aj napriek fyzickej ujme alebo trestaniu. Ryan tvrdí, že najlepším spôsobom, ako zastaviť útok rozbesneného psa, je obliať ho studenou vodou, čím uňho vyvoláte šok. Ak nemáte v krízovej situácii žiadnu inú alternatívu, nájdite objekt podobný palici, napríklad varechu a snažte sa ju psovi zasunúť pod obojok tak, aby ste mu pomocou nej dokázali obojok utiahnuť. Pes sa začne dusiť a obeť pustí. Ak zviera nemá obojok, skúste vytvoriť improvizovanú slučku, môžete použiť napríklad elektrický kábel a utiahnuť mu ho okolo krku.