Tehotenstvo a pôrod sú jedinečné a transformačné udalosti v živote ženy. Hoci sa každý pôrod líši, druhý pôrod prináša so sebou špecifické výzvy a skúsenosti, ktoré ovplyvňujú nielen matku, ale aj dieťa. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty druhého pôrodu, od psychologických a emocionálnych faktorov až po fyzické zmeny a vplyv na vzťah matky a dieťaťa.
Vplyv tehotenstva na dieťa
Dieťa je silno ovplyvnené obdobím, ktoré strávi v maternici. To, čo matka prežíva alebo je, má priamy dopad na vývoj a budúcnosť dieťaťa. Hormonálne výkyvy a psychická pohoda matky zohrávajú kľúčovú úlohu. Viaceré výskumy ukázali, že to, ako matka prežíva svoje tehotenstvo, sa môže výrazne podpísať na osude malého potomka a aj na vzájomnom pute.
Na univerzite v Michigane zistili, že ak má matka klasickú tehotenskú „depku“, bábätko produkuje väčšie množstvo stresových hormónov, ako by malo. Ďalšie štúdie preukázali, že takto stresované bábätko sa môže narodiť predčasne, s nižšou pôrodnou hmotnosťou, so zníženou koordináciou rúk, bude sa chcieť menej maznať a menej spať. Pritom dostatok spánku má nenahraditeľnú úlohu pri vývine pamäti, učenia, regulácie metabolizmu a chuti do jedla, imunity a dobrej nálady.
Stres a jeho vplyv
Je dôležité, aby sa matka počas tehotenstva vyhýbala stresu. Bábätko neovplyvňujú len samotné úzkosti, depresie, stres či hormonálne výkyvy, ale najmä to, ako sa s rozladením vyrovná matka. „Dieťa vníma všetko, čo zažívate a vy cítite, ako to berie dieťa. Toto vnímanie a cítenie ovplyvňuje dieťa aj vás neskôr v živote a tak - isto ovplyvňuje váš vzájomný vzťah. Ak príde nejaký problém, možno ho neviete okamžite ovplyvniť. Čo však ovplyvniť viete, sú vaše postoje. Týmto sa aj dieťa už vo vašom brušku učí, ako k problémom pristupovať,“ upokojuje odborník na prenatálnu prípravu Ing. Patrik Bálint.
Je teda rozdiel, či splínu úplne podľahne matka, alebo ho hodí cez palubu. Hlavné je dostať napätie zo seba tak, že už nebude jej súčasťou a bábätku neublíži. „Váš stres počas tehotenstva vníma bábätko podobne, dokonca o niečo intenzívnejšie, ako už narodené dieťa. Ak si stres necháte vnútri, neriešite jeho príčinu, dieťa ho cíti, pretože sa v tom vnútri nachádza. Keď vaše napätie trvá dlhšie, dieťa to môže zobrať ako normálnu vec a dokonca neskôr v živote bude takýto svet vyhľadávať. Keď o strese hovoríte s partnerom, hľadáte spoločné riešenie, potom si dieťa tento stres ani nemusí všimnúť, ani sa k nemu nedostane,“ tvrdí terapeut. Ak sa chce matka vyhnúť malému adrenalínovému závislákovi alebo chronickému nespáčovi, radšej pravidelne vypúšťa paru pri večeri s partnerom, ešte kým je drobec v brušku.
Prečítajte si tiež: Organizmus dieťaťa
Zaujímavé je, že na stres matky reagujú chlapci a dievčatá v brušku odlišne. U dievčatiek sa to prejaví zmenšeným rastom. Ak navyše matka trpí inou komplikáciou ako preeklampsia alebo astma, zastavenie rastu, predčasný pôrod či dokonca potrat by hrozil skôr synčekovi.
Vzťah matky a dieťaťa od počatia
To, ako na vzťah s dieťaťom „nabehne“ matka, môžu ovplyvniť aj okolnosti, za akých ho počala a kedy sa o tehotenstve dozvedela. „Ideálne je, ak poznáte svoju psychiku, telo a menštruačný cyklus natoľko, že sa o svojom tehotenstve dozviete už v období počatia. Tak sa na výchovu svojho dieťaťa môžete sústrediť už od samotného počiatku. S láskou mu pomôcť s uhniezdením, napojením na maternicu a začiatkom života,“ radí Patrik Bálint.
Nie každá matka má však šťastie na takýto euforický zážitok a splodiť potomka môže aj bez toho, že by chcela alebo sa o to snažila. Zaujímavé je, že aj túto prvotnú informáciu plod cíti a telo mamy niekedy dokáže zázračne zmanipulovať. „Niektoré deti, aby neboli odmietnuté, dokážu dokonca ovplyvniť telo ženy tak, že zistenie o tehotenstve príde veľmi neskoro. Tieto deti môžu neskôr prežiť časť života v podvedomej snahe dokázať, že si zaslúžia žiť, aj keď rodičia nechceli. Môže sa to prejaviť už počas tehotenstva, dieťa napríklad ostáva v brušku len naozaj nevyhnutný čas, a keď je to len trochu možné, už sa pýta na svet, aby ,nezavadzalo‘,“ šokuje odborník.
Podpora namiesto hudby
Ideálne je, ak matka o svojom drobcovi od samého začiatku vie a túži po ňom. Ako však ovplyvní neskorší vzťah, ak je matka trochu proti, podvedome ho obviňuje zo zdravotných komplikácií, nepohodlia či zodpovednosti? Alebo ak je pohodová tehuľka a vlastne si druhý stav ani neuvedomuje? „Ak ste vnímavá a rešpektujete, že ste dvaja a ste s dieťaťom v brušku prepojená, robíte všetko, čo je v súlade s dieťaťom a v súlade s va - mi, výsledkom je spojenie aj v živote po narodení. Keď rešpektujete len seba, ale nie ste naladená na dieťa, zaúčinkuje vo vašom budúcom vzťahu hľadanie navzájom. Ak nie ste napojená na dieťa ani na seba samu, váš vzťah bude naplnený samotou a budete k sebe hľadať aspoň nejakú cestu,“ hovorí terapeut.
Zároveň však upokojuje, že keď aj matka nie je na bábätko od začiatku stopercentne naštartovaná, nepúšťa mu hudbu, nerozpráva sa s ním a do - konca naňho ani nemyslí, môže to byť normálne. „Mama presne vie, čo má robiť a je dobré to nechať v jej rukách. Nikto iný nevidí do toho procesu lepšie ako ona sama. Dieťa posilňujú všetky skúsenosti, kde má adekvátnu a dostatočnú podporu rodičov,“ dodáva Ing. Bálint.
Prečítajte si tiež: Acidobázická rovnováha počas tehotenstva
Strava a návyky počas tehotenstva
Okrem toho, čo s matkou narobí existencia nového človeka, jeho budúcnosť ovplyvní aj to, čo počas tehotenstva robí a ako sa stravuje. Ďalší výskum ukazuje, že diéta, ktorú si ako tehotná naordinuje matka, bude mať na svedomí nielen citlivosť plodu na rôzne vône a chu - te, ale zároveň naprogramuje aj mozog dieťatka na to, čo bude jesť a piť v bu - dúcnosti. Ak sa vám teraz váš špunt beznádejne prepcháva čokoládou, skúste si spomenúť, čo ste jedli vy sama.
Keď matka diétovala, aby príliš nepribrala, bude sa dieťa neskôr podvedome snažiť nedostatok živín nahradiť a hrozí, že bude tučko. Ak si ako tehuľka k obedu dopraje pomerne často „neškodné“ vínko, môže čakať, že zachutí aj jej ratolesti. „Ak mama pije alkohol, dieťa môže byť alkoholom viac priťahované v budúcnosti, keďže vyvíjajúci sa plod automaticky očakáva, že čokoľvek prichádza od mamy, musí byť bezpečné. Ak jete zdravé jedlá, dieťa bude preferovať zdravú stravu,“ konštatujú výskumníci z univerzity v Colorade.
Pozoruhodné je, že údajne už takéto minibábätko, ak od matky dostáva príliš nezdravého, sa vie aktívne brániť. „Dieťa dokáže dokonca rukou uzavrieť pupočnú šnúru, ak práve mama pije väčšie množstvo alkoholu a dieťaťu to prekáža. Niektoré jeho prejavy v brušku ako kopanie či cmúľanie palca sú spontánne a inštinktívne a niektoré môžu byť doslova dobre premyslené,“ myslí si Ing. Bálint.
Sex počas tehotenstva
Je pochopiteľné, že splodením potomka sa posteľné aktivity matky neskončia. No pre nevoľnosti, stratu libida či strach o dieťatko sa môže zmeniť jej postoj k sexu. Ak matku vášeň dočasne prešla a na partnera nemá chuť, radšej ho pošle prebehnúť sa. Mohla by svoj negatívny postoj voči nemu počas milovania nechtiac odovzdať aj potomkovi. „Dôležité je, ako to beriete, či dokážete o pocitoch komunikovať, alebo vaše postoje ostávajú vnútri. Dieťa v brušku berie sex rodičov ako prirodzenú súčasť, ak je prirodzenou súčasťou vášho sveta,“ vysvetľuje prenatálny odborník. Žiadne traumy z búrlivej ľúbostnej aktivity drobcovi nehrozia. Keď je matka zdravá a pri chuti, sex si rozhodne neodoprie.
Pôrod a jeho priebeh
Personál v pôrodnici sa často snaží ženu povzbudiť nevhodnými slovami, čím spôsobí pravý opak. Z pohľadu odborníkov je to zásadná vec. Pôrod nie je len fyzický akt ako nejaká operácia brucha alebo podobne, ale psychika je pre to, aby prebehol hladko, jedným z kľúčových faktorov. Hormóny, ktoré sa pri ňom vylučujú, sa vylučujú len v prostredí bezpečia, súkromia a intimity. Napríklad oxytocín je takzvaný plachý hormón a v prostredí, ktoré je nehostinné alebo nie je bezpečné sa jeho vylučovanie znižuje. Oxytocín je pritom kľúčový pre priebeh pôrodu, pretože spúšťa kontrakcie a neskôr, po pôrode, aj starostlivé správanie matky o dieťa. Jeho hladina sa počas pôrodu prirodzene zvyšuje, pričom v závere sa ho vyprodukuje najviac, čo naštartuje starostlivosť matky o dieťa hneď po narodení.
Prečítajte si tiež: Po pôrode a očista
Čo sa môže stať, keď sa pocit bezpečia naruší? Zníži sa u rodičky produkcia oxytocínu? Žena sa počas pôrodu plne sústredí na bábätko, zvládanie kontrakcií a príchod do cudzieho prostredia, prípadne to, že musí rozmýšľať a odpovedať na otázky pre vyplnenie dokumentácie tento proces narúša. A ak je nové prostredie stresujúce, začne jej telo produkovať adrenalín. Tento hormón je zodpovedný za útok alebo útek, teda obranné reakcie, ktoré nás nútia chovať sa tak, aby sme zachovali život seba a bábätka.
Psychika a priebeh pôrodu
Zároveň je psychika počas pôrodu veľmi krehká, žena má v sebe veľa rôznych strachov o seba aj o dieťa. Zvlášť pred prvým pôrodom môže strach znižovať jej schopnosť veriť v seba. Akékoľvek poznámky z okolia ju môžu zahanbiť, zneistiť, čo môže spomaliť pôrod. Začne kontrolovať svoje správanie a nebude konať tak inštinktívne, ako keď si myslí, že sa na ňu nikto nepozerá.
Zdravotnícky personál sa bohužiaľ často snaží ženu motivovať slovami, ktoré sú pre ňu zraňujúce. Komentujú to, ako sa správa, či je spontánna vo výkrikoch a podobne, čo narúša inštinktívne správanie, ktoré je kľúčové pre to, aby pôrod fungoval. Sú ženy, ktoré dokážu rodiť aj pri takýchto poznámkach, ale u iných pocit hanby spôsobí, že sa pôrod spomalí alebo zastaví, čím sa zvyšuje riziko zásahov do pôrodu a podávania liekov na chemické podporenie pôrodnej činnosti. Jednoducho sa spustí lavína zásahov do pôrodu, kedy sa to môže zmeniť na to, že žena nemá pocit, že rodí, ale že z nej musia dieťa nejako vyslobodiť.
Napríklad prvý pôrod nemusí byť ženine prvé tehotenstvo a bude sa teda o dieťa viac báť. Alebo v tehotenskej poradni môže nastať určitý nesúlad medzi rodičkou a lekárom. Pôrod je často len vyústením deväťmesačného zneisťovania, kedy si žena hovorí, že veď hádam to tí lekári už nejako zvládnu a prestáva veriť v svoje schopnosti. A navyše, mediálny obraz pôrodu je, že je to niečo strašne ťažké, na hrane prežitia a hrozne to bolí. A to je voči pôrodom veľmi nefér, lebo to môže byť aj krásny zážitok.
Je teda dôležité, aby ľudia brali pôrod ako niečo normálne s určitým percentom prípadov, kedy nastanú komplikácie, na čo tam máme lekára, ktorý nám pomôže. Je normálne, keď sa žena, najmä počas prvého pôrodu, obráti na skúsenú „ženu“, čo môže byť aj pôrodná asistentka alebo lekár, s nádejou, že ju podporí. Keď jej v tej chvíli povedia, že to robí skvele, a že za chvíľu dieťatko uvidí, je to úplne niečo iné, ako keď situáciu komentujú štýlom „no, ale takto vy nikdy neporodíte“, alebo „keď budete takto dýchať, to sa nikdy nedočkáme“ a „myslíte, že vás to bolí, ale to ešte len bude bolieť“ a podobne. To je, ako keby ste boli na skúške a vyučujúci vám hovoril, že „to čo za blbosť ste povedali k tejto otázke“ alebo „vy ste sa málo učili, to nemáte šancu spraviť“. Určite je vtedy oveľa náročnejšie nestratiť vieru v seba, ako keby vás podporili.
Vzťah lekára a rodičky
Psychológia je na lekárskych fakultách veľmi obmedzená a zameriava sa skôr na kognitívnu psychológiu ako pamäť a učenie. Nikto ich neučí, ako vytvárať vzťah dôvery s pacientom, či do akej miery je ten vzťah dôležitý. V gynekológii by tiež mohlo byť akceptované, že je dôležité, aby žena verila lekárovi a že tá dôvera by mohla byť založená skôr na partnerskom prístupe a zodpovednosti pacienta za svoj život a nie na autorite lekára, ktorý vám nadiktuje, ako to bude a vy to zoberiete.
Možno kedysi tu takýto vzťah bol, dnes sa však filozofia ľudí zmenila a celkovo výrazne klesla dôvera v lekárov. Je dôležité brať lekárov ako akúkoľvek inú pomáhajúcu profesiu a pomáhajúca profesia by mala byť školená v tom, ako pracovať s ľuďmi! Pretože vedieť podať fakty ľuďom tak, aby ich brali vážne, je minimálne 50 percent úspechu. Tak isto by sa malo akceptovať to, že človek si v prvom rade zodpovedá za svoj život sám. Ja ako lekár mu v tom môžem byť poradcom, ale zodpovednosť za to nesie on a ja ju nemôžem preberať zaňho.
V okamihu, kedy lekár preberie zodpovednosť za pacienta sa oveľa viac snaží robiť preventívne kroky v rámci svojho vzdelávania, ktoré je centrované na patológiu. To je normálne pri kardiológoch alebo onkológoch, pôrod ale automaticky nie je patológiou. Pôrod je normálna udalosť, ktorá sa v určitom prípade môže patologickou stať, ale automaticky ňou nie je.
Podľa odborníkov je v pôrodnici kľúčové uvedomiť si, že tam nie sú len lekári, ale aj pôrodné asistentky, ktoré sú špeciálne školené sprevádzať ženy v čase pôrodu. Mali by byť dostatočné odvážne sa ďalej vzdelávať a ženu počas pôrodu aj sprevádzať, podporovať fyzicky aj psychicky. Je veľmi veľa pôrodných asistentiek, ktoré boli vychovávané v tom, že asistujú lekárovi. Ony by však mali predovšetkým asistovať rodiacej žene.
Druhá vec je napríklad to, koľkokrát sprevádzali asistentky úplne celý pôrod bez prerušovania, pretože to je veľký rozdiel byť so ženou kontinuálne oproti rutinným kontrolám vo veľkých časových odstupoch. Kontinuálne sprevádzanie Vám pomôže pochopiť, čo sa so ženou deje, ako sa cíti, kedy stráca nádej, zúfa si, bojí sa o život svoj či bábätka a kedy naopak našla druhý dych a zvláda pôrod bravúrne. Je to ale aj o ľudskosti a základnej slušnosti. Zarážajúce je, že keď prejdete za hranice do Hainburgu, kde slúžia slovenskí lekári aj sestry, ktorí boli vzdelávaní na Slovensku, nabehnú po prejdení za hranice na štandard toho pracoviska. Aj v situáciách komplikácií tam personál dokáže ostať slušný, podporovať ženu a oceňovať akýkoľvek pokrok. Tým pádom majú podľa mňa aj výrazne menej roboty (smiech). Negenerujú si komplikácie. Povedať žene v krehkej chvíli, že to nezvláda je predsa najlepší spôsob ako dosiahnuť, že to naozaj prestane zvládať!
Skúsenosti žien s pôrodom
Áno, ženy, ktoré dnes idú rodiť, sú už aj z tretej generácie, ktorá rodila v tomto systéme. Pôrodné príbehy sú naozaj veľmi často hororové a tým sa stráca všeobecná viera v schopnosť dieťa porodiť. Keď matka dostatočne kvetnato popisuje, ako ju tridsať hodín nechali ležať v bolestiach, tak si v určitom momente vybavím lekára, ktorý mi urobí cisársky rez. A dá sa to pochopiť. Pre toto vzniká aj protichodné hnutie žien, ktoré hľadajú prirodzenú schopnosť starať sa o deti a porodiť ich samé.
Psychické zdravie a pôrod
Systematická štúdia o psychickom zdraví v súvislosti s pôrodmi na Slovensku robená nebola. Jediný výskum na túto tému robili v Čechách a vyšli im tam výrazne vyššie čísla, ako sa udávajú v bežnej populácii. Podľa výskumov, ktoré zozbieral Olde, u žien, ktoré zažili narodenie mŕtveho plodu, spontánny potrat, alebo predčasné narodenie dieťaťa sa prevalencia Posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode (PTSD) pohybuje medzi 25% až 41%. Oveľa väčšie percento žien trpí príznakmi akútneho stresu, kedy sa naplno nerozvinú príznaky PTSD, ale žena je viac ohrozená aj popôrodnou depresiou. Na Slovensku takéto čísla nemáme. Podľa odborníkov je to však veľmi časté. Poškodzujúce praktiky v pôrodniciach sú totiž normalizované. Sú jednoducho niečím, čo treba prežiť a keď sa ti to nezdá normálne, si divná.
Popôrodný stres a dojčenie
V praktickom živote sa popôrodný stres prejavuje rôzne. Súvisí s tým napríklad aj dojčenie, ktoré by na Slovensku mohlo byť aj vyššie (v 6. Úspešnosť dojčenia môže súvisieť so stresom, ale aj s tým, že podpora dojčenia v pôrodniciach je veľmi slabá. Naše ženy chcú dojčiť, len potrebujú vedieť ako. V iných krajinách je bežné zastavovať laktáciu po príchode z pôrodnice domov.
Čo sa týka psychických stavov po pôrode, existuje popôrodná psychóza, ktorá je veľmi zriedkavá, popôrodná depresia, ktorá je častejšia a potom takzvané baby blues, čiže uplakané krátke obdobie po pôrode, ktoré je v podstate bežné a prejde si ním zhruba 75 percent žien. Posttraumatická stresová porucha nie je na Slovensku odsledovaná. Prejavuje sa tým, že človek prežíva pocit akútneho strachu a ohrozenia života seba alebo svojich najbližších v situácii, nad ktorou nemá kontrolu. U žien sa veľmi často spomienky na tieto situácie vracajú a vedia ich aj roky veľmi detailne popísať, spomienku na ne nevedia spracovať, „pustiť“. Môže to viesť až k tomu, že sa žena na nevedomej úrovni dokáže zo strachu pred ďalším pôrodom tak zablokovať, že nevie otehotnieť. Na traumu z pôrodu je navyše ťažké len tak zabudnúť, lebo má dieťa, ktoré jej ju neustále pripomína.
Zmenený stav vedomia počas pôrodu
Ženy hovoria, že sa počas pôrodu dostávajú akoby do iného stavu vedomia. Chemicky sa deje to, že sa vylučuje veľa oxytocínu, čo je hormón, ktorý okrem iného spôsobuje poruchu operačnej pamäte. Takže veľa žien s dobrým pôrodom si ho príliš nepamätá. Príroda to zariadila tak, že po pôrode máte v náručí odmenu v podobe bábätka, ale na samotný pôrod si príliš nepamätáte. Čas vám počas pôrodu beží úplne inak. Sústredíte sa skôr na to, že zvládnete kontrakciu, oddýchnete si, ďalšia kontrakcia, oddych, esenciálna existencia bytia „tu a teraz“. Chytíte taký akoby pracovný „dych“ a sústredíte sa len na to. Väčšinou však prídu chvíle, keď potrebujete podporiť. Najčastejšie prichádzajú pri 7 až 8 centimetroch. To je moment, ktorý volám „dočasná strata odvahy“, kedy to nielen nekončí, ale je to čím ďalej horšie. Toto je aj bod, kedy sa podáva najviac liekov od bolesti alebo na urýchlenie pôrodu.
Ochrana hrádze a poloha pri pôrode
Viacero žien, ktoré mali prirodzený pôrod bez stresu, urýchľovania a v polohe, akú chceli, tvrdí, že sa aj vďaka tomu nedotrhali. Na Slovensku sa dlho robil preventívne nástrih hrádze, aby nedošlo k natrhnutiu až po konečník. Veľkú časť nástrihov však generuje samotná poloha, v ktorej sa u nás bežne rodí, teda na chrbte alebo v polosede s vyloženými nohami v opierkach. Vtedy je hrádza veľmi napätá a bábätko tlačí hlavou smerom dole, z čoho okrem iného aj pekelne bolia kríže. Druhá vec je urýchľovanie pôrodu. Veľmi dlho bol na Slovensku úzus taký, že akonáhle sa žena otvorila na 10 centimetrov, tak musela riadene tlačiť, čím mohla poškodiť tkanivá, ktoré sa ešte pre pôrod nemuseli plne rozvinúť. Navyše, keď je otvorená len na osem-deväť centimetrov, ale má potrebu tlačiť, povedia jej, že ešte nemôže, lebo sa potrhá. Predstavte si, že vám niekto povie, že sa potrháte na svojom intímnom mieste a o chvíľu neskôr vám tlačiť prikazuje.
Pozitívne skúsenosti s pôrodom
Pochopiteľne je to tak, že keď sa pôrod podarí, tak o ňom často nepotrebujete písať niekde na internete. Pôrod je tak krásny a intímny zážitok, že ho, rovnako prvý sex, nepotrebujete nikomu opisovať. Veľa žien sa pre pôrod doma rozhodlo pre chýbajúci bonding s dieťaťom, teda fakt, že ho hneď po narodení nedostali do rúk a na kožu. Roky bol toto práve najsilnejší motív, prečo sa ženy rozhodovali pre pôrod doma. Neexistovala pôrodnica, kde by vám dieťa dali bezprostredne po pôrode na neobmedzený a neprerušovaný čas aj keby ste veľmi, veľmi chceli.
Bonding po pôrode
Význam bondingu je pritom obrovský! Tesne po pôrode sa dieťa začína kolonizovať baktériami, ktoré sú na našej koži. Tie ju chránia pred tým, aby na ňu sadli nákazy a keďže sa dieťa sa kolonizuje vašimi baktériami, spoznáte, keď má na koži niečo, čo tam nemá byť. V najbližších dňoch začne materské mlieko automaticky produkovať protilátky proti náznakom infekcií, ak tam sú. Druhá dôležitá vec je, že deti tesne po pôrode nie sú nastavené na to, aby boli sami. Deväť mesiacov sú v brušku a mama je jediné bezpečie, ktoré poznajú. Pôsobí tu aj faktor ohraničenosti, lebo maternica je veľmi tesné miesto. Deti sa narodia do chladného a veľkého priestoru, čo je pre nich šok.
Keď dáte bábätko matke na bruško a ona ho zakryje rukami, cíti sa byť v bezpečí a netvoria sa mu stresové hormóny, zároveň sa takto aj tepelne stabilizuje a lepšie funguje krvný obeh. A ďalšia vec je, že žena potrebuje, aby sa jej po pôrode dobre odlúčila placenta a začala sa zavinovať maternica. Naše matky si hodiny po pôrode tlačili na brucho, ale keď tam dáte bábätko, tak ju tiež dobre zaťaží a tým, že sa nožičkami snaží doplaziť k prsníku, ešte do nej aj kope, čo pomáha odlúčeniu placenty. Keď sa dieťatko doplazí k prsníku, stimuluje sa u matky satím tvorba oxytocínu, čo vyvolá opätovné kontrakcie, vylúčenie placenty a zavinovanie maternice. Zároveň tým, že dieťa saje prsník, dostane matka informáciu, aké protilátky tvoriť v mlieku a že dopyt po mlieku je a treba ho tvoriť. U matiek, ktoré majú dieťa dve hodiny po pôrode pri sebe, je s dojčením výrazne menej problémov.
Teda v skratke, príroda desiatky tisíc rokov nastavuje proces tak, aby bola šanca na prežitie pre matku aj pre dieťa čo najvyššia. A keď matka dieťa hneď po pôrode nedostane? Poviem to možno až príliš drsne, ale sme biologicky nastavení na to, že mám dieťa - idem sa oň starať, nie je tu dieťa - musím sa začať zmierovať s tým, že mi umrelo. Ženy po pôrode totiž milujú kohokoľvek, kto je v ich zornom uhle a malo by tam teda byť dieťa a muž. Pohľad detí je navyše tesne po narodení trochu zmenený, pod vplyvom oxytocínu majú rozšírené zreničky, čo je pre človeka znakom, že je pre druhého príťažlivý. Dieťa a mama sa teda do seba pekne zamilujú.
Keď sa robili výskumy medzi ženami, ktoré mali možnosť mať dieťa dve hodiny po pôrode pri sebe a ktoré nie, boli medzi nimi badateľné rozdiely ešte aj šesť mesiacov po pôrode. Prejavujú sa najmä v prežívaní rodičovstva. Ženy, ktoré svoje dieťa hneď po pôrode nemali pri sebe, prežívajú rodičovstvo ako náročnejšie, majú väčšie neistoty, pochybnosti o sebe, majú problém dieťa niekomu zveriť, často sa oň oveľa viac boja, starajú ešte oveľa viac, aby akoby kompenzovali to, že ho nemohli mať pri sebe. Ženy, ktoré sa mohli o svoje deti starať neprerušovane hneď od pôrodu, s podporeným procesom bondingu, bývajú oveľa spokojnejšie, viac si veria.
Odporúčania pre ženy
Pre nemocnice by mali byť štandardom 21. storočia. Čo sa týka žien, radí sa: preskúmajte svoje ženstvo ešte počas tehotenstva a začnite veriť v svoje schopnosti; hľadajte pozitívne pôrodné príbehy; robte si po svojom; informujte sa zo zdrojov, ktoré vás posilňujú a nie, ktoré vás strašia; hľadajte či pôrodnú asistentku, či gynekológa, či dulu, ktorým môžete dôverovať a nie, ktorí vám dodávajú stres; hľadajte pôrodnicu, ktorá napĺňa štandardy, ktoré vy chcete, lebo počas pôrodu je už neskoro; nájdite si miesto, kde budete môcť rodiť bezpečne a keď budete po… Každá žena si pamätá, ako rodila. Pôrod ovplyvní celý život, či už v dobrom alebo v zlom. Spomienky sú rôzne - iracionálne drobnosti ako tikanie hodín, hlúpe poznámky cudzích, niekedy úsmevné príhody, ale niekedy aj traumy na celý život.