Tento článok sa zameriava na princípy zdravej stravy pre deti, od batoľacieho veku, a na spôsoby, ako ich motivovať k upratovaniu a vytváraniu si správnych návykov. Riešime problémy s nechuťou do jedla, vyberavosťou a lenivosťou pri upratovaní, pričom ponúkame stratégie a prístupy, ktoré môžu rodičom pomôcť.
Výživa batoliat a vyberavosť v jedle
Batoľatá od ukončeného 12. mesiaca veku môžu u rodičov vyvolávať obavy, či im niečo nechýba, ak odmietajú jesť. Niekedy sa rodičia stresujú zbytočne, ak dieťa nezje všetko, čo mu dajú na tanier, no pritom je zdravé, veselé a plné energie. V takomto prípade pravdepodobne dieťaťu nič nechýba. Pre istotu je však vhodné navštíviť pediatra, ktorý môže rodičov upokojiť a prípadne navrhnúť ďalší postup.
Možné dôvody nechutenstva u detí
Nechutenstvo u detí môže mať rôzne príčiny:
- Choroba: Môže ísť o ochorenie tráviaceho traktu, neurologické príčiny, vrodené poruchy (metabolické poruchy, ochorenie srdca a obličiek a pod.), neznášanlivosť zložky potravy alebo alergia (celiakia, alergia na bielkovinu kravského mlieka a pod.).
- Bojkotovanie stravy: Častou príčinou je jednoducho bojkotovanie stravy bez ďalších príznakov, kedy dieťaťu jedlo nechutí, najmä mäsovo-zeleninové jedlá.
Ako riešiť nechutenstvo u detí?
Dôležité je deti netrestať a nenútiť ich jesť, čo im nechutí. Rodičia by mali potlačiť svoje znepokojenie, ak tanier zostáva takmer plný. Namiesto toho by mali jedlo pripraviť inak, experimentovať a prípadne pridať sladké ovocie, aj tam, kde sa to nehodí (napríklad malinový kompót k mäsu či syru), a využiť aj sladkosť mlieka.
Ak dieťa neznáša napríklad brokolicu, je vhodné ponúknuť mu niečo iné, čo mu zachutí. Ponúkajte pestrý jedálny lístok. Ak nechutí zemiaky, skúste cestoviny. Ak nechutí ryža, dajte mu zemiakovú kašu. Ak nechce piť mlieko, dajte mu jogurt alebo mu uvarte detský puding. Ak nemá rado zeleninu, skúste ju rozmixovať a pridať do polievky tak, aby to dieťa nezistilo. Choďte príkladom, jedzte zeleninu a vychvaľujte jej chuť. Snažte sa dieťa motivovať hrou a odmenou, ale predovšetkým, buďte trpezliví.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Rodičia určujú, čo dajú dieťaťu na tanier, ale dieťa by sa malo samo rozhodnúť, čo a aké množstvo si z ponuky vyberie.
Picky eaters
Pojem „picky eaters“ označuje deti, ktoré sú v jedle veľmi vyberavé. Jeden deň si pochutnávajú napríklad na dusenej zelenine a druhý deň ju s odporom vrhajú na zem. Tieto situácie sú pre rodičov stresujúce a vysiľujúce. Dôležité je vedieť, že rodičia v tom nie sú sami a je možné vyhľadať radu.
Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou materské mlieko. Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmácie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné a prechod na dojčenskú výživu má zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je dôležité dôsledne dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy.
Problém lenivosti a neochoty upratovať
Je bežné, že rodičia sa stretávajú s problémom, keď ich dieťa odmieta upratovať a prejavuje lenivosť. Tento problém sa môže vyskytnúť u detí rôzneho veku a môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako napríklad nedostatkom motivácie, nezaujímavosťou činnosti alebo nevhodným prístupom rodičov.
Pochopenie príčin lenivosti
Dôležité je pochopiť, prečo dieťa nechce upratovať. Niekedy za tým môže byť jednoduchá nechápavosť, prečo je upratovanie dôležité. Inokedy môže ísť o prejav vzdoru, snahu o získanie pozornosti alebo jednoducho o neschopnosť zorganizovať si prácu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nálepkovanie a jeho vplyv
Je dôležité vyhnúť sa nálepkovaniu dieťaťa ako "lenivé". Nálepky, aj tie pozitívne, môžu mať negatívny vplyv na vývin dieťaťa. Ak dieťa neustále počúva, že je lenivé, môže tomu uveriť a stratiť motiváciu k akejkoľvek aktivite. Naopak, ak dieťa chválime len za úspechy, môže sa báť zlyhania a stratiť sebadôveru.
Namiesto nálepkovania je lepšie zamerať sa na konkrétny čin alebo správanie. Napríklad, namiesto vety "Si šikovný" môžeme povedať "Páči sa mi, koľko úsilia si vynaložil na dokončenie tejto úlohy".
Stratégie a prístupy na motiváciu k upratovaniu
Existuje mnoho spôsobov, ako motivovať dieťa k upratovaniu a vytváraniu si správnych návykov. Dôležité je nájsť ten správny prístup, ktorý bude fungovať pre konkrétne dieťa a jeho osobnostné črty.
- Stanovenie pevných pravidiel a režimu: Pravidelný režim dňa môže dieťaťu pomôcť lepšie sa orientovať v povinnostiach a vytvoriť si návyk na upratovanie. Je dôležité stanoviť jasné pravidlá, kedy a ako sa bude upratovať, a dôsledne ich dodržiavať.
- Zapojenie dieťaťa do rozhodovania: Nechajte dieťa, aby sa podieľalo na rozhodovaní o tom, ako bude vyzerať jeho izba a ako sa bude upratovať. Môžete sa ho napríklad opýtať, kde chce mať uložené hračky alebo ako si predstavuje ideálne upratanú izbu.
- Upratovanie ako hra: Pre menšie deti je vhodné urobiť z upratovania zábavnú hru. Môžete napríklad spustiť hudbu a urobiť si "upratovaciu diskotéku" alebo vymyslieť rôzne súťaže a odmeny za dobre vykonanú prácu.
- Vlastný príklad: Deti sa učia napodobňovaním, preto je dôležité ísť im príkladom a pravidelne upratovať.
- Odmeňovanie: Za dobre vykonanú prácu je vhodné dieťa odmeniť. Odmena nemusí byť vždy materiálna, môže ísť napríklad o spoločnú aktivitu, pochvalu alebo možnosť vybrať si večerný film.
- Komunikácia a vysvetľovanie: Dôležité je s dieťaťom komunikovať a vysvetľovať mu, prečo je upratovanie dôležité. Môžete mu napríklad povedať, že v upratanej izbe sa mu bude lepšie hrať a učiť, alebo že upratovanie je prejavom úcty k ostatným členom rodiny.
- Trpezlivosť a pochopenie: Je dôležité byť trpezlivý a pochopiť, že dieťa sa nemusí naučiť upratovať hneď. Dôležité je postupne ho viesť a podporovať, a nevzdávať sa pri prvých neúspechoch.
- Pravidlo "keď A, potom B": Ak si dieťa neplní svoje povinnosti, môžete použiť pravidlo "keď A, potom B". To znamená, že najprv stanovíte podmienku, ktorú dieťa musí splniť, aby dostalo odmenu. Napríklad, "Keď si upraceš izbu, potom si môžeš pozrieť televízor".
- Neberte upratovanie ako stres: Deti kopírujú emócie, ktoré sa na tú činnosť viažu od ich rodičov.
Príklad z praxe
Jedna mama sa podelila o svoj príbeh, ako sa jej podarilo motivovať svoje deti k upratovaniu: "Moje deti musia pomáhať doma od mala. Nikdy som z ich strany, pokiaľ motiváciou nebola pizza či kino, nezažila štipku nadšenia či aspoň mlčanie a chápavý postoj. Dlho som sa na to hnevala. Veď to nechcem len pre seba! Potom som si však uvedomila, kde ten postoj vidia? Najprv som to bola ja, kto musel prestať nadávať a hnevať sa. Potom som jednoducho povedala mužovi, deťom a predovšetkým sebe, že upratujeme, aby sme sa doma cítili dobre a žili v zdravom prostredí. Po čase som si všimla, že ich postoj kopíruje ten môj. Jasné, aj dnes sa občas prevrátia oči a pokritizuje organizácia detských prác. Veď jeden robí stále to, druhý nič. A čo ja na to? Mlčím. Pretože aj deti majú právo na svoj názor. Ale to neznamená, že ho zmením. A za každé väčšie upratovanie sa ako rodina odmeníme večerom pri filme či spoločne stráveným časom niekde vonku."
Alternatívne prístupy k výchove
Nevýchova a jej princípy
Alternatívnym prístupom k výchove je takzvaná "Nevýchova", ktorá zdôrazňuje rešpekt a priateľstvo medzi rodičom a dieťaťom. Hlavnou myšlienkou je, že deti sa rodia ako otvorené, milujúce a kreatívne bytosti a mali by sme ich nechať rozvíjať sa prirodzene, bez zbytočných zásahov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Rešpekt a rovnocennosť: Nevýchova kladie dôraz na rovnocenný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodič by mal dieťa počúvať, rešpektovať jeho názory a dôverovať mu. Namiesto kriku a trestov by mal problém riešiť vysvetľovaním a komunikáciou.
- Príklad namiesto príkazov: Ak dieťa nechce upratovať, rodič by mu mal ísť príkladom a začať upratovať sám. Je pravdepodobné, že sa dieťa k nemu pridá.
Niektorí kritici Nevýchovy tvrdia, že vylúčenie autority z výchovy môže mať negatívne dôsledky. Môže sa stať, že dieťa bude lenivé a nebude mať žiadnu snahu o spoluprácu.
Riešenie problémov s hygienou a stravovaním
Okrem upratovania sa rodičia často stretávajú s problémami v oblasti hygieny a stravovania. Dieťa si nechce umývať zuby, sprchovať sa, neumýva si ruky po použití toalety alebo má problémy s jedlom.
- Hygiena: V prípade hygieny je dôležité vysvetliť dieťaťu, prečo je hygiena dôležitá a aké sú jej výhody. Môžete mu napríklad povedať, že umývanie zubov ho ochráni pred zubným kazom alebo že umývanie rúk ho ochráni pred chorobami.
- Stravovanie: V prípade stravovania je dôležité ponúkať dieťaťu zdravú a vyváženú stravu, ale nenútiť ho do jedenia. Ak dieťa odmieta jesť zeleninu, môžete mu ju ponúknuť v rôznych formách, napríklad v polievke, omáčke alebo ako súčasť šalátu.
Zvládanie hádok a konfliktov
V rodine s deťmi sa často vyskytujú hádky a konflikty. Dôležité je naučiť deti, ako riešiť konflikty konštruktívne a bez násilia.
- Rozhovory o pocitoch: Rodičia by sa mali detí pýtať, ako sa cítia, a mali by aj sami opisovať svoje prežívanie deťom. Rozhovory o pocitoch pomáhajú spracovať emócie a predchádzať konfliktom.
- Stanovenie pravidiel: Je dôležité stanoviť jasné pravidlá, ako sa má správať pri hádkach a konfliktoch. Napríklad, zakázať nadávanie, kričanie alebo fyzické násilie.
Dôležitosť duševného zdravia rodičov
Pri výchove detí je dôležité myslieť nielen na ich potreby, ale aj na potreby rodičov. Ak sa rodičia cítia dobre, majú viac energie a trpezlivosti na výchovu detí.
Ako pomôcť dieťaťu s učením
Mnohé deti a rodičia zažívajú stres a nervozitu pri učení. Dieťa sa učí dlho a aj tak dostane zlú známku. Niekedy to však nie je chyba dieťaťa, ani učiteľky, ale rodičov, pretože sme na to od začiatku nešli dobre. Nie je to o tom, že by bolo to dieťa hlúpe, alebo nešikovné. Niektoré deti totiž potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu, ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa. A ten niekto by ste mali byť vy.
Domáce štúdium by nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, určite by nemalo trvať celé hodiny, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví.
Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval. Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka. Odhaľte poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, to sú dnes bežné poruchy a nie je žiadnou hanbou, ak má niektorú z nich aj vaša dcéra či syn. Naučte ich finty, ktoré fungovali vám - spomeňte si, ako ste sa učili poučky či vzorce vy.
Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu - napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami.
Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najskôr si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť. Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu.
Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými - môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody.
Niekto má fantastickú fotografickú pamäť a učí sa najlepšie vizuálne. Ak zistíte, že je to tak aj u vášho dieťaťa, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky. Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete. Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec - očistiť ho od nie až tak podstatných informácií.
Určite nechcete, aby podobné veci zažívalo aj vaše dieťa a tak sa ho snažte motivovať, chváliť a podporovať miesto strašenia a kritizovania.
Ako dosiahnuť dohodu s dieťaťom o umývaní riadu
Vezmime si modelovú situáciu matku, dieťa a umývanie riadu. Ak niekoho budete motivovať odmenami, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou zamotáte do pasce toho, že budete musieť dávať za odmenu stále viac. Dieťa samo od seba rovnako neurobí nič a to, či vôbec niečo urobí, zhodnotí podľa toho, aká odmena mu je ponúkaná.
V žiadnom prípade ten riad neumyjete vy. Aj keby mala prísť návšteva, ktorá ten riad uvidí. Svoj hnev pretransformujete napríklad do nejakého fyzického cvičenia a dieťaťu bez hnevu oznámite, že trváte na tom, že dohodu dodrží.
Responzívne rodičovstvo a jeho princípy
Mnohí rodičia si myslia, že dnešná výchova je prehnane benevolentná. Z toho dôvodu odmietajú všetko nové alebo inak pomenované, čo je však obrovská chyba. Responzívne rodičovstvo je toho dôkazom.
Responzívne rodičovstvo nie je novým trendom, ako by sa mohlo zdať. Tento termín vniesla do sveta Jessica Milburn vo svojej knihe Principles of Responsive Parenting. Jedná sa teda o štýl výchovy, v ktorom deti neignorujete ale naopak venujete pozornosť a vážnosť ich pocitom, potrebám a slovám. Odborníci sa zhodujú, že tento prístup je pre zdravý vývoj dieťaťa najdôležitejší.
Princípy responzívneho rodičovstva
Jessica chápe princípy responzívneho rodičovstva ako budovanie puta prostredníctvom lásky a empatie. Princípov je celkovo 11:
- Dôvera: Dieťa potrebuje dôverovať svojim rodičom. Dôvera je základom bezpečného puta. Od kvality puta sa bude odvíjať kvalita budúcich vzťahov dieťaťa. Na základe dôvery si dieťa buduje pocit istoty a bezpečia.
- Odozva: Odozva alebo responzívnosť, je kľúčom k vybudovaniu základov dôvery. Rodič by mal venovať pozornosť emocionálnym, telesným a duševným potrebám svojho dieťatka. Komunikačná metóda dieťaťa v prvých rokoch je správanie - ak plače, kričí, hnevá sa, hádže hračkami, chce vám tým niečo dôležité povedať.
- Puto: Bezpečné puto či vzťah medzi rodičom a dieťaťom je kľúčový. Dieťa vie, že sa nemusí báť straty vašej lásky, ak sa slobodne vyjadrí, prejaví a ukáže svoju autentickú osobnosť. Milburn naopak varuje, že puto zničíme tým, ak dieťa strašíme, manipulujeme ním, vydierame či dávame úplatky v snahe primäť ho aby poslúchalo. Dieťa chce prirodzene zapadnúť do rodiny, chce byť jej súčasťou - ak sa neriadi pravidlami a vyvádza, chybu robíte vy.
- Prijatie: Responzívne rodičovstvo počíta s tým, že deti vedia, čo potrebujú. Ich intuícia ešte nie je zničená spoločnosťou a hanbou, čo si kto pomyslí a ako v spoločnosti vyzeráme. Responzívni rodičia sa spoliehajú na to, že detská intuícia im napovie - a že rodičovskej intuícií stačí načúvať, lebo pozná, čo tá detská vyjadruje. Ak deťom ponúkneme bezpodmienečné prijatie (teda lásku za akýchkoľvek podmienok), učíme ich, že sú ľúbené, hodnotné, rešpektované - a presne tak sa budú správať aj oni k ľuďom.
- Nechať viesť deti: Tento princíp responzívneho rodičovstva verí, že učenie aj rýchlosť vývoja má byť v rukách detí. Rodič by nemal tlačiť na pílu, porovnávať ani nútiť dieťa do niečoho, na čo nie je pripravené. Týmto získa dieťa vnútornú motiváciu učiť sa, rozvíjať a skúšať, nie povrchnú vonkajšiu, ktorá skutočný záujem skôr pochováva.
- Autenticita: Autenticita je pravdivosť k sebe samému. Je úzko spojená s intuíciou, ktorú by sme ako rodič mali u detí podporovať, nie ju utlmovať, ako to býva. Ak postavíme autenticitu na prvé miesto, vytvoríme bezpečný priestor pre rast a pocit spolupatričnosti.
- Zahrnutie: Responzívny rodič si uvedomuje nedostatky spoločnosti a snaží sa vytvoriť dieťaťu podmienky a prostredie prijatia.
- Obhajoba: Milburn verí, že každý rodič by mal dbať na to, aby sa jeho dieťaťu nekrivdilo. Ak ich necháme napospas tyranizujúcemu príbuznému, zlej predavačke či neúctivému lekárovi (čo sa stáva častejšie, než by bolo pekné), deti začnú veriť, že si takéto chovanie zaslúžia a budú počúvať „autoritu“ na slovo bez kritického myslenia. Responzívny rodič je ich ochrancom, advokátom, háji ich práva aby sa deti v budúcnosti vedeli zastať samé seba.
- Zodpovednosť: Responzívny rodič je zodpovedný za svoje rany a bolesti z detstva vlastného, ako aj za to ako vplýva na jeho rodičovské schopnosti a chovanie. Každý rodič by si mal uvedomiť ako jeho vlastná bolesť vplýva na dieťa.
- Reflexia: S predchádzajúcim bodom úzko súvisí aj sebareflexia, čo znamená venovať sa rozboru svojich pocitov a učiť sa mať náhľad na svoje chovanie. Bez neho nie sme schopní dosiahnuť svoj potenciál a využiť všetky svoje silné stránky na maximum. V responzívnom rodičovstve nám pomáha mať náhľad na seba ako rodiča a meniť návyky a správanie, ktoré nie je efektívne.
- Láskavosť: Milburn prízvukuje, že dieťa, s ktorým rodič jedná láskavo, sa stane dospelým, ktorý jedná láskavo s druhými. Nejde však len o láskavosť k dieťaťu, ale aj k sebe ako rodičovi.
Samostatnosť dieťaťa a úloha rodiča
Naviazanosť dieťaťa na rodiča a vyžadovanie jeho prítomnosti pri všetkých aktivitách závisí od veku, povahy i výchovného štýlu. Do istého veku je úplne v poriadku - v predškolskom i mladšom školskom veku. Treba rozlíšiť vyžadovanie prítomnosti rodiča, teda ak dieťa túži byť v jeho prítomnosti a robí si nejakú činnosť, kreslí, píše úlohy, hrá sa v jeho blízkosti. Iné je, ak dieťa vyžaduje aktívne zapájanie sa rodiča do jeho činnosti, takpovediac nedá ani chvíľu pokoj. Môže byť signálom, že niektoré potreby dieťaťa nie sú naplnené. V takom prípade je dobré porozumieť príčinám na strane dieťaťa aj na našej strane. Nie je dobré pasívne sa poddávať takýmto tlakom, ale je treba dať dieťaťu, čo potrebuje, a porozumieť mu. Nie dať mu, čo žiada, ale čo potrebuje.
Krokom k väčšej samostatnosti je určiť dieťaťu úlohu, ktorú má samostatne vykonať - či už nakresliť obrázok, zložiť vysušené veci alebo upratať izbu, poprípade postaviť domček z lega. Potom oceniť samostatnú aktivitu. Je potrebné stanoviť jasné pravidlá. Poradkyňa a lektorka, venuje sa vzdelávaniu a poradenstvu vo výchove. V prvom rade ide o postoj rodiča, ktorý dôveruje v schopnosti dieťaťa samostatne sa hrať. Poskytuje mu podnetné prostredie podporujúce jeho tvorivosť. Ak rodič vedie dieťa do štádia, že je tvorcom svojej zábavy, vyžaduje si to od neho otvorenú myseľ, vnímavý prístup, udržiavanie odstupu a praktizovanie. Ak dieťa nástojí na tom, aby sa s ním rodič hral, často len skúma svoje hranice a čaká, že mu ich ukážeme. Preto mu povedzte, čo potrebujete urobiť a koľko času vám to zaberie. Ponúknite mu možnosť zapojiť sa.
Psychológ, pracuje najmä s rodičmi, ktorí podľa neho pre deti vedia urobiť viac ako výborní terapeuti. Skúsenosti má tiež s prácou s deťmi s poruchami správania a učenia. Do istej miery je to vec temperamentu, rolu zohráva aj vek dieťaťa. Je dobré sa však zamyslieť, aký podiel na tom máme my.
- Princíp „pomôž mi, aby som to dokázal sám“ a pravidlo „ruky za chrbát“ (aj pri emóciách): Dieťa má zažívať nudu a frustráciu, ale iba takú, ktorá vyplýva z prirodzeného života a z osobných hraníc druhých ľudí. Naučme sa pozerať na naše dieťa, aj keď je frustrované, nahnevané, nespokojné, a nerobiť nič, aby sme ho z toho vytiahli. Ak sa to má naučiť vo svojom živote zvládať, musí sa s tým pasovať ono. My ho môžeme sprevádzať empatiou, uznávať, potvrdzovať jeho pocity.
- Nemáme osobné hranice, na ktoré by dieťa narážalo a malo príležitosť sa učiť trpezlivosti, ohľaduplnosti, samote. Dieťa sme naučili, že nemáme potreby a sme sluhovia. Hovorme o svojich potrebách: „Potrebujem desať minút na dopitie kávy.“ „Chcem byť na WC sám.“ So staršími: „Dal som si s tým prácu, stálo ma to čas, čakám, že mi to nejako nahradíš.“ Keď dieťa nevie čakať, môžeme spraviť dohodu, napr. že ma iba chytí a počká, kým sa mu začnem venovať.
- Trauma: Ak je dieťa ozaj vystrašené z odlúčenia, akoby z nás nevie načerpať dosť, aby bolo potom odvážne ísť do sveta. Vtedy je vhodné preskúmať rizikové faktory v histórii.
Potreba autonómie u detí
Keď dieťa nechce spolupracovať, môže u nás rodičov veľkým zdrojom stresu a hnevu. Deti všeobecne CHCÚ spolupracovať, ale niekedy jednoducho NEVEDIA A NEMÔŽU spolupracovať, lebo im v tom v danom momente niečo bráni. To niečo, je vtedy dôležitejšie ako naša prosba.
Pri hľadaní potrieb, ktorú si deti v takýchto chvíľach zúfalo snažia naplniť, nás vôbec nenapadá potreba autonómie. Je to pri tom potreba, ktorá je práve v tomto veku tak silno vyjadrená. My ju však máme tendenciu prehliadať, ignorovať, alebo ju jednoducho označíme ako „truc,“„vzdor“ alebo „lenivosť“. Pritom ľudské potreby sú životne dôležité a pre všetkých ľudí spoločné. Nemôžeme preto prehliadať ani túto potrebu, aj keď nám je v niektorých situáciach možno nie úplne pohodlná. A tiež k nej môžeme pristupovať s rešpektom a nevnímať ju ako neplnohodnotnú potrebu. Má úplne rovnakú dôležitosť ako napríklad oddych alebo prijatie alebo akákoľvek iná potreba.
#