Vypočujte si rozhovor Jozefa Zelizňáka s Ľubošom Fellnerom, ktorý nám poskytuje bohatý materiál na zamyslenie sa nad témami ako identita, cestovanie, predsudky a vnímanie sveta. Tento rozhovor, spolu s príbehom Ibrahima Maigu a úvahami o viere a odpúšťaní, nám umožňuje hlbšie preskúmať multikultúrnu spoločnosť a jej výzvy.
Úvod
Žijeme v dobe, kedy sa stretávajú rôzne kultúry a náboženstvá. Cestovanie sa stalo dostupnejším a svet sa nám otvára v celej svojej kráse a rozmanitosti. S týmto však prichádzajú aj výzvy, ako sú predsudky, rasizmus a problémy s identitou. Príbehy ľudí, ktorí žijú v multikultúrnom prostredí, nám môžu pomôcť lepšie pochopiť tieto problémy a hľadať riešenia.
Identita a korene
Ľuboš Fellner sa v rozhovore definuje ako Slovák, hoci je svetobežník. Hovorí: "Stále som chlapec zo slovenského sídliska, Východoeurópan s dávnym komplexom menejcennosti z národa, o ktorom svet veľa nevie. Svetoobčanmi sú skôr moje tri deti, rozprávajú svetovými jazykmi oveľa lepšie než ja. Ja sa však stále najviac cítim ako Slovák." Táto citácia poukazuje na dôležitosť koreňov a národnej identity, aj keď človek žije v multikultúrnom prostredí. Zároveň zdôrazňuje, že jeho deti už vnímajú svet inak, sú otvorenejšie a jazykovo zdatnejšie.
Cestovanie ako cesta k porozumeniu
Fellner zdôrazňuje, že cestovanie je boj proti rasizmu a za svetový mier. "Ak totižto osobne spoznáte moslimov a tí vám opakovane pomôžu, alebo ak príde Rakúšan do našej opery a počuje, že sme kultúrny národ, tak nás už bude menej podceňovať." Cestovanie nám umožňuje spoznávať iné kultúry, náboženstvá a ľudí. Zbavujeme sa tak predsudkov a vytvárame si vlastný názor na svet. Fellner spomína, že po návrate z Iránu v roku 1996 sa snažil médiám vysvetliť, že obraz, ktorý o Peržanoch vytvárajú, nie je pravdivý. Bohužiaľ, jeho hlas nebol vypočutý.
Predsudky a stereotypy
Rozhovor s Fellnerom poukazuje na to, že predsudky a stereotypy sú stále prítomné v našej spoločnosti. Spomína, ako sa k nim na Západe správali ako k Pygmejom, ktorí práve vyšli z pralesa. Taktiež hovorí o negatívnych skúsenostiach s médiami, ktoré ho obviňovali zo sexizmu a pedofílie za jeho otvorenosť a snahu o vypovedanie pravdy. Tento príklad poukazuje na to, ako ľahko sa dá človek očierniť a ako dôležité je kriticky myslieť a overovať si informácie. Fellner zdôrazňuje, že "názor dostávame cez „overené média", a to nám stačí. My máme držať krok."
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Skúsenosti Ibrahima Maigu
Príbeh Ibrahima Maigu, rodáka z Mali so slovenským občianstvom, nám prináša pohľad na život v dvoch kultúrach. Maiga hovorí o dôležitosti rodiny a výchovy v africkej spoločnosti. "Tu v Afrike je komunitný život. Rodina je tu základ a vyrastal som pod dohľadom rodičov. Tí nás smerovali k tomu, aby sme sa stali dobrými ľuďmi a držali spolu." Zároveň poukazuje na problémy, ktorým čelí Mali, ako sú chudoba, vojnové konflikty a koloniálna minulosť. Maiga sa tiež vyjadruje k situácii na Slovensku a kritizuje politikov, ktorí sa nestarajú o bežných ľudí. "A Slovensko nie je len Bratislava, v iných častiach sa ľuďom žije biedne. A vždy na politiku doplácajú najmä čestní ľudia. Nie je správne, ak sú politici milionári a na východe či na Orave musia žiť ľudia z podpory, lebo si tam nenájdu ani prácu."
Výchova detí v multikultúrnom prostredí
Maiga zdôrazňuje dôležitosť výchovy detí a odovzdávania im hodnôt. "Mám malé deti a chcel som im odovzdať to, čo mne dali moji rodičia. Čo by som mal zo života, ak by moje deti boli zle vychované. Aj keby som vo svete urobil akúkoľvek kariéru, ak by som nemal dobre vychované zabezpečené deti, život by nestál za veľa. Sú našimi pokračovateľmi." Poukazuje na to, že peniaze nie sú všetko a že je dôležité venovať deťom čas a pozornosť. V multikultúrnom prostredí je obzvlášť dôležité učiť deti tolerancii, rešpektu k iným kultúram a schopnosti kriticky myslieť.
Viera a odpúšťanie
Rozhovor s Fellnerom a príbeh Maigu dopĺňajú úvahy o viere a odpúšťaní. Misionári Verbisti ohlasujú Evanjelium na celom svete a zdôrazňujú, že Cirkev potrebuje evanjelizovať pokrstených. Príbeh o dievčatku, ktoré chcelo kúpiť zázrak pre svojho bračeka, nám pripomína silu lásky a viery. Úvahy o hriechu, závisti a odpúšťaní nás nabádajú k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím životom a snažili sa byť lepšími ľuďmi. Taliansky spisovateľ Carlo Carretto píše o tom, ako sa černošské deti v Amerike učia odpúšťať svojim nepriateľom. "Vstaneš zo zeme. Špinavý, dokopaný. A v tom blate a zašpinení seba a celého sveta sa usiluj zbadať krv Ježiša Krista. A v Ježišovej krvi sa usiluj po- myslieť si, že Jim je surový, ale nevedomý. Nevie, čo robí. Odpusti mu, Tom, v mene Ježiša Krista."
Rasizmus a predsudky v spoločnosti
V kontexte multikultúrnych vzťahov je dôležité spomenúť aj osobnú skúsenosť, ktorá sa stala autorke tohto textu. Táto skúsenosť poukazuje na to, ako hlboko sú zakorenené rasistické predsudky v našej spoločnosti.
Autorka spomína príbeh, kedy jej partner, po narodení ich dieťaťa, ktoré malo svetlú pleť a modré oči, vyslovil pochybnosti o otcovstve. Obaja rodičia mali tmavé vlasy a hnedé oči. Napriek tomu, že autorka nikdy nebola neverná a genetika môže vysvetliť odlišný vzhľad dieťaťa, partnerove slová ju hlboko zasiahli.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty starostlivosti o dieťa
Tento príbeh ilustruje, ako predsudky a stereotypy môžu ovplyvňovať aj intímne vzťahy a ako dôležité je vzdelávať sa a prekonávať tieto bariéry.
Príklad z divadelného prostredia
Skúsenosť herca Mariána Baloga, ktorý pôsobí v rómskom divadle Romathan, nám prináša ďalší pohľad na predsudky a stereotypy. Balog spomína, že kolegyňa pred predstavením začula, ako si niekto hovorí: „No čo tie opice dokážu?“ Po predstavení tí istí ľudia prišli a povedali, že to bolo výborné. Tento príklad poukazuje na to, ako sa dá búrať bariéry medzi "nami" a "nimi" prostredníctvom umenia a kultúry. Balog tiež hovorí o tom, že v 90. rokoch, keď sa diali výtržnosti skínov, aj dostal, aj si vypočul, ale našťastie sa mu nestalo nič vážne. "Keď neustále počúvate, že ste nejaký, tak si poviete, nech si tí druhí rozprávajú, čo chcú. Nič s tým neurobíte. Tento postoj je vo mne asi zakorenený. V takých momentoch si poviem, že im dokážem, ako veľmi sa mýlia."
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov: Čo potrebujete vedieť