Po príchode z pôrodnice domov stojí rodič pred neľahkou úlohou - postarať sa o malého človiečika, ktorý s ním nedokáže otvorene komunikovať. Jedným z dôležitých aspektov starostlivosti o novorodenca je aj ortopedické vyšetrenie, zamerané na včasné odhalenie a riešenie prípadných problémov s pohybovým aparátom, najmä s bedrovými kĺbmi. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre zabezpečenie správneho vývoja a funkcie pohybového aparátu dieťaťa.
Vývojová Dysplázia Bedrového Kĺbu: Čo to je?
Vývojová dysplázia bedrového kĺbu (DDH) je najčastejším vrodeným ochorením pohybového aparátu. Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vyšším výskytom DDH, približne 3 - 4 % detí sa rodí s nedostatočne vyvinutými alebo luxovanými (vykĺbenými) bedrovými kĺbmi. Dysplázia znamená deformácia, čiže niečo sa nevyvíja tak, ako má. V tomto prípade ide o bedrový kĺb. Syndróm vývojovej dysplázie bedrového kĺbu sa skôr nazýval luxácia - vykĺbenie. Zahŕňa širokú škálu odchýlok a z nich vyplývajúcich porúch funkcie kĺbu.
Mnohé vykĺbenia vznikajú tlakom úzkej matkinej panvy (pri polohe koncom panvovým) alebo tlakom matkinej chrbtice (pri polohe hlavičkou) na veľký hrboľ stehennej kosti plodu. Táto hypotéza vysvetľuje aj fakt, prečo je pri polohe koncom panvovým vykĺbenie väčšinou obojstranné a pri polohe hlavičkou väčšinou jednostranné. Častejšie sú postihnuté dievčatá pod vplyvom hormónu relaxínu, ktorý spôsobuje vyššiu mobilitu v kĺbe.
Rizikové Faktory
Vo výskyte dysplázií bedrového kĺbu sú značné rozdiely dané geografickou polohou a etnickou príslušnosťou. Medzi rizikové faktory patria:
- Pôrod koncom panvovým
- Pohlavie (dievča)
- Pozitívna rodinná anamnéza a etnické pozadie
- Oligohydramnion - nižší objem plodovej vody
- Prvorodička / malá maternica / veľké dieťa
Skríningové Vyšetrenia Novorodencov
Skríningové vyšetrenia novorodencov sú preventívne včasné vyšetrenia, ktoré umožňujú včasné zistenie ochorenia, následne ho liečiť a tým zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Vyšetrenia sú jednoduché, veľmi presné a dostupné pre všetky deti na Slovensku. Cieľom skríningu je záchyt ochorenia v štádiu, kedy je dobre liečiteľné, a predísť tak trvalým následkom.
Prečítajte si tiež: Indikácie pre ortopedické vložky u detí
Vyšetrenia Bedrových Kĺbov
Prvotný skríning bedrového kĺbu novorodenca vykonáva po pôrode neonatológ alebo pediater na neonatologickom pracovisku fyzikálnym vyšetrením bedrových kĺbov pri posúdení celkového zdravotného stavu. Pri zistení patologického nálezu odosiela novorodenca bez omeškania, ak to jeho zdravotný stav dovoľuje, k ďalšej diagnostike a liečbe ortopédovi.
Ortopéd najneskôr do 4. týždňa veku novorodenca vykonáva u všetkých novorodencov vyšetrenie: klinické (testy podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a vyšetrenie ultrasonografické. V prípade patologického nálezu liečbu dysplázie navrhuje, vykonáva a sleduje ortopéd. Len málo prípadov vyžaduje operačné riešenie.
Za ideálne sa považuje vykonať dve ultrasonografické skríningové vyšetrenia dieťaťa. Ak príde dieťa prvý krát na vyšetrenie v 4. - 6. týždni veku, má normálny klinický a sonografický nález a nie sú prítomné rizikové faktory dysplázií, nie je potrebné vykonať ďalšie skríningové sonografické a klinické ortopedické vyšetrenia. Ak je ale sonograficky zistená patológia, už nejde o skríning. Takýto novorodenec je zaradený do príslušného diagnosticko-terapeutického postupu, podľa rozhodnutia ortopéda.
Včasná diagnostika zabezpečí až 95 % úspešnosť liečby s nízkym rizikom komplikácií. Najväčšia šanca na vytvorenie podmienok pre vývoj normálneho bedrového kĺbu je v rukách prvého lekára, ktorý vykonáva diagnostiku.
Ortolaniho a Barlowov Manéver
V rámci skríningového vyšetrenia novorodenecký lekár robí s nožičkami dieťatka dva manévre - Ortolaniho a Barlowov.
Prečítajte si tiež: Odporúčania pre ortopedické nohavičky
Prevencia a Liečba
V minulosti sa odporúčalo preventívne široké balenie cez niekoľko plienok a nosenie „poštolkových“ nohavičiek. Aktuálne odporúčania hovoria - dieťa treba baliť normálne - stačí jednorazová plienka, prípadne niektorý z nových modelov látkových plienok. Klasické široké balenie novorodencov (dve plienky zložené vo dvoje a poistené Poštolkovými nohavičkami) má dnes už len čiastočné opodstatnenie na dokončenie vývinu bedrového kĺbu. Bežná jednorazová plienka po vyzretí kĺbu dokáže udržať nožičky v ideálnej polohe.
Pointa je v tom, že keď sú nožičky roztiahnuté, hlavica stehennej kosti je umiestnená v dobrej polohe a umožňuje konečné modelovanie bedier so správne vloženou hlavicou stehennej kosti v dobre vyvinutej kĺbovej jamke. V dnešnej dobe sa toto široké postavenie dá docieliť aj jednorazovou alebo látkovou plienkou, ktorá má ale dostatočnú hmotu látky, aby nožičky fixovala.
Pri ľahších formách bedrovej dysplázie lekár dieťaťu predpíše abdukčnú perinku, ak je nález pokročilý alebo má dieťatko čiastočné, prípadne úplné vykĺbenie, je potrebné používať Pavlíkove remence. Obidve pomôcky musí mať bábätko celý deň a odoberajú sa iba na kúpanie. Liečba trvá približne tri mesiace.
Poštolkove Nohavičky
Poštolkove nohavičky dostali meno po ortopédovi Ivanovi Poštolkovi. V čase, keď pôsobil ako lekár, sa objavovalo veľa detí s vykĺbenými nožičkami. Keďže im lekár chcel pomôcť, vymyslel túto pomôcku. Prvé nohavičky ušila jeho manželka doma v kuchyni a táto pomôcka pána doktorka o veľa rokov prežila.
Balenie na Široko: Áno alebo Nie?
Baliť či nebaliť na široko? "Dieťa treba baliť normálne, stačí jednorazová plienka. Klasické široké balenie novorodencov (dve plienky zložené vo dvoje a poistené Poštolkovými nohavičkami) má dnes už len čiastočné opodstatnenie na dokončenie vývinu bedrového kĺbu. V žiadnom prípade nie je správne baliť deti s vystretými nožičkami pri sebe - v addukcii. Bežná jednorazová plienka po vyzretí kĺbu dokáže udržať nožičky v ideálnej polohe. A dokedy dieťa baliť? Dovtedy, dokiaľ dieťa plienku potrebuje," vysvetľuje odborník.
Prečítajte si tiež: Príprava na IVF: Dôležité krvné testy
Neonatológovia v pôrodniciach registrujú tvrdenia ortopédov, že baliť deti do jednorazových plienok postačuje. No aj naďalej sa mamičky v praxi stretávajú s odporúčaním baliť deti do štyroch až šiestich týždňov naširoko, klasickým spôsobom a používať okrem jednorazových plienok aj fixujúce Poštolkove nohavičky. Neskorší spôsob balenia odporučí po povinnom skríningovom vyšetrení ortopéd podľa stavu vyvinutia bedrových kĺbikov.
Dĺžka trvania širokého balenia závisí od stavu bedrových kĺbov dieťaťa. Pri mierne nezrelých bedrových kĺboch sa balenie odporúča približne do 3. mesiaca veku. Pri závažnejších problémoch ortopéd určí dĺžku liečby individuálne.
Mamičky, ktoré svoje deti balili naširoko na odporúčanie lekára, aj keď mali bedrové kĺby zdravo vyvinuté, sa nemusia ničoho obávať. Širokým balením nič nepokazili.
Nevýhody Balenia na Široko
- Nepohodlie - niektoré deti môžu byť nepokojné pri širokom balení.
- Ťažšia manipulácia pri prebaľovaní - širšie balenie môže komplikovať obliekanie a manipuláciu s dieťaťom.
- Zabranie viac miesta v kočíku či autosedačke.
Detské Choroby a Iné Problémy Novorodencov
Po pôrode si novorodenci musia zvyknúť na nové prostredie a môžu sa u nich vyskytnúť rôzne zdravotné problémy. Je dôležité vedieť, ako ich rozpoznať a kedy vyhľadať lekársku pomoc.
Novorodenecké Akné
Novorodenecké akné, označované aj ako baby alebo neonatálne akné, sa odborne nazýva - neonatálna cefalická pustulóza. Zvyčajne sa objavuje v prvých 2 až 3 týždňoch po narodení. Neonatálne akné sa nevyskytuje vo forme komedónov - tzv. čiernych bodiek. Najčastejšie sú postihnuté líca, čelo a vlasová pokožka. Za rozvoj akné sú zodpovedné najmä androgénne (mužské) hormóny matky cirkulujúce v tele novorodenca. Liečba zvyčajne nie je potrebná - neonatálne akné zvykne vymiznúť samé do troch mesiacov života dieťatka. Ak akné nevymizne ani po treťom mesiaci života dieťaťa - označuje sa ako akné „infantilis“. Tento druh akné sa vyskytuje až do 12. mesiaca. Akné infantilis by malo vymiznúť po 12. mesiaci života dieťaťa. Z prírodných receptov sa môžu postihnuté miesta potierať slabým odvarom z repíka lekárskeho alebo čierneho čaju.
Kolika
Vaše bábätko je najedené, prebalené a zdá sa, že je všetko tak, ako má byť. Napriek tomu celé hodiny plače, žiadne upokojujúce metódy nezaberajú a vy ste na pokraji svojich síl - psychických aj fyzických. Čo sa s bábätkom deje? Môže ísť o detskú koliku - jednu z najdiskutovanejších tém medzi rodičmi novorodencov. Aj keď je kolika prakticky neškodná, svojimi prejavmi dokáže spôsobiť nemalé starosti. Detskú koliku charakterizujú neutíšiteľné záchvaty plaču u inak zdravého novorodenca. Platí pri nej diagnostické kritérium známe ako tzv. pravidlo troch, ktoré definuje detskú koliku ako plač trvajúci viac ako 3 hodiny denne, častejšie ako 3 dni v týždni a dlhšie ako 3 týždne. Príznaky detskej koliky vrcholia zvyčajne v 6. týždni veku dieťaťa. Dostavujú sa najmä vo večerných hodinách a okrem neutíšiteľného plaču možno na dieťati pozorovať aj začervenanú tvár, priťahovanie nôh k brušku, zatínanie pästí alebo prehýnanie sa v chrbte.
Medzi možné príčiny koliky patria:
- Nezrelosť tráviaceho systému súvisí najmä s črevnou mikroflórou, ktorá sa začína u dieťaťa tvoriť až po jeho narodení. Kým nie je dostatočne vyvinutá, môže byť tráviaci systém dočasne citlivejší a náchylnejší na intolerancie. Dochádza k nadúvaniu a vzniku kŕčov, v dôsledku čoho je dieťa nepokojné a plače.
- Obzvlášť v prvých 2 mesiacoch života dieťaťa je nervový systém ešte nezrelý a vyvinuté sú len vrodené reflexy, ako napríklad sanie. Nezrelý nervový systém teda nie je schopný spracovať veľké množstvo stimulov z vonkajšieho prostredia.
- K prehĺtaniu vzduchu dochádza pri plači alebo pri nesprávnej technike kŕmenia.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach týkajúcich sa neutíšiteľného plaču dieťaťa neváhajte navštíviť pediatra. Liečba detskej koliky je veľmi obmedzená najmä z dôvodu neznámej vyvolávajúcej príčiny. Na trhu existuje celý rad prípravkov, ktoré pravdepodobne môžu prejavy detskej koliky zmierniť alebo im predchádzať. Častokrát sa však stáva, že je potrebné takýchto prípravkov vyskúšať viacero, až kým nenájdete ten, ktorý zaberie práve vášmu dieťaťu. Možno aj u vášho dieťatka prídu dni, kedy nič nezaberie. Vtedy je potrebné nepanikáriť a nenechať sa pohltiť zúfalstvom. Dôležité totiž je, aby nervozita rodičov vyprovokovaná neutíšiteľným plačom dieťaťa nebola pri snahe o jeho upokojenie na dieťa prenášaná.
Intolerancia Laktózy
Intenzívny plač dojčaťa, ktorý sa objavuje pravidelne po kŕmení a sprevádzajú ho nadúvanie bruška a nepokoj, môže byť signálom laktózovej intolerancie. Hoci je laktóza prirodzenou zložkou materského aj umelého mlieka, niektoré dojčatá majú problém s jej správnym trávením, čo vedie k typickým príznakom koliky. Dôležité je odlíšiť laktózovú intoleranciu od bežnej detskej koliky, ktorá postihuje až 25% dojčiat a zvyčajne vymizne do 3-4 mesiacov veku.
Príznaky intolerancie laktózy u dojčiat sa objavujú typicky 30 minút až 2 hodiny po kŕmení. Medzi typické príznaky patria: Nadmerné nadúvanie a plynatosť, Intenzívny plač po kŕmení, Vodnatá, penivá stolica s kyslým zápachom a Začervenanie okolo análneho otvoru.
Pre dojčené deti sa odporúča pokračovať v dojčení s úpravami techniky. Zabezpečenie, aby dieťa dostávalo dostatok zadného mlieka (menej laktózy, viac tukov), môže pomôcť znížiť príznaky. Kvapky s enzýmom laktáza možno pridať do odsatého materského mlieka alebo umelého mlieka. Pri umelej výžive sa odporúča prechod na bezlaktózové alebo nízkolaktózové formuly, ale vždy po konzultácii s pediatrom.
Dôležité je odlíšiť intoleranciu na laktózu a alergiu na mlieko, ktoré sú dva úplne odlišné stavy s rôznymi mechanizmami a príznakmi. Intolerancia laktózy je tráviacim problémom spôsobeným nedostatkom enzýmu laktáza, zatiaľ čo alergia na mlieko je imunitná reakcia na bielkoviny mlieka.
tags: #ortopedicke #vysetrenie #novorodenca #solen