Umelé oplodnenie, hoci prináša nádej mnohým párom túžiacim po dieťati, sa stalo aj terčom kritiky pre neetické praktiky, ktoré sa v reprodukčných centrách nekontrolovane rozbehli. Dokumentaristka Kateřina Hrochová, autorka dokumentov Reprodukce 2.0 a Darované deti, odhaľuje, ako reprodukčné centrá ponúkajú neplodným párom metódy, o ktorých vedia, že sú neúčinné, a inkasujú za ne nemalé peniaze.
Neetické konanie reprodukčných centier
Kateřina Hrochová zdôrazňuje, že nie je proti umelému oplodneniu ako takému, ale nemôže zostať ľahostajná voči praktikám, ktoré sa v tomto biznise dejú. Zaráža ju najmä neetické konanie niektorých lekárov, ktorí musia vedieť, že niektoré veci skutočne nefungujú, a napriek tomu ich úplne bezostyšne ponúkajú a nechajú tých ľudí za to platiť peniaze, ktoré nemajú a ktoré si napríklad aj požičiavajú v banke.
Príkladom sú metódy ako asistovaný hatching či embryoglue, ktoré sa aj na Slovensku ponúkajú za stovky eur ako niečo, čo zvýši pravdepodobnosť otehotnenia, no v skutočnosti sú neúčinné a centrá o tom vedia už dlhé roky. Verejnosť sa o tom dozvedela až z dokumentu Reprodukce 2.0.
História a vývoj umelého oplodnenia
Hrochová sa téme umelého oplodnenia venuje už od 90. rokov, kedy táto metóda v Českej republike zažívala boom. V tom čase bolo u nás jedenásť kliník a nikto poriadne nevedel, čo to umelé oplodnenie vlastne je. Bol to zázrak, niečo úplne neuveriteľné, že je možné mimotelovo oplodniť ženu a mať z toho dieťatko.
Prvá reportáž bola len o tom, ako táto metóda funguje a čo sa počas umelého oplodnenia deje. Sledovala som prácu laborantky, ktorá ihlou pod mikroskopom vpichla spermiu do vajíčka, pričom spermiám utrhávala chvostíky, aby sa spermia lepšie usadila.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
Etické problémy v minulosti
V minulosti sa riešili iné etické problémy, ktoré súviseli predovšetkým s tým, že sa ženám vkladalo viac embryí. V tom čase si centrá už konkurovali. Pre ich existenciu a zisk bolo už vtedy veľmi potrebné, aby mali dobré referencie, aby sa u nich tie deti rodili. A tak sa istili tým, že zaviedli do materníc žien viacero embryí, napríklad štyri, šesť, osem, desať, čo je dnes už nemysliteľné. Ale vtedy sa to dialo a nikto to nepriznal na férovku, ale bolo jasné podľa počtu embryí, ktoré sa uchytili, že to rozhodne muselo byť viac než dve. Ale to mohlo byť pre ženu až život ohrozujúce. V určitom týždni tehotenstva sa robila redukcia, čo znamenalo, že usmrtili niektoré z embryí, pričom sa zdravo vyvíjali. Pre ten pár to bola totálne šialená záležitosť.
Dokument Reprodukce 2.0
K téme umelého oplodnenia sa Hrochová vrátila po rokoch, keď s jedným kolegom kameramanom sa rozprávali o jeho práci pre RTL, ktorá robila reportáž o Nemcoch, ktorí jazdia do Česka na umelé oplodnenie, keďže v Nemecku zo zákona nie je možné prijímať darované gaméty. Začala premýšľať, že by to bolo dobré natočiť aj pre Česko a ako sa v tejto téme dostať pod povrch.
Pri nakrúcaní dokumentu sa stretla s problémom, že kliniky ju s kamerou nepustili dnu. Nakoniec sa jej podarilo nájsť ľudí, ktorí jej povedali na kameru niekedy až šokujúce veci, prostredníctvom televíznej výzvy.
Problém mužskej neplodnosti
Dokument Reprodukce 2.0 odhalil aj veľmi veľa vecí, ktoré súvisia s postavením mužov a žien v tomto procese. Hrochová sa stále mužov opakovane pýta a oni mi znovu opakovane potvrdzujú, že tam muž v ordinácii nikoho nezaujíma, má len odovzdať spermie.
Aj keď je žena zdravá a objektívne problém nemá, tak sa nepátra po príčine, ale objektom ich liečby sa stáva tá žena a nie muž. Určite sú centrá, v ktorých to robia inak. Stretla som sa s tým v prípade jedného páru v Prahe. Na druhej strane som sama nasmerovala dva páry na vyšetrenie u andrológa, o ktorom dovtedy vôbec nepočuli a netušili, že sa zaoberá ochorením mužských reprodukčných orgánov a ich liečením, a ukázalo sa, že je príčina na strane muža.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie
Vplyv umelého oplodnenia na vzťah partnerov
Absolvovanie umelého oplodnenia má vplyv na vzťah partnerov. Z príbehov párov sa ukazuje, že je to extrémny zásah do vzťahu aj vtedy, keď to dopadne dobre. Vôbec sa o tom nehovorí, že partnerské vzťahy týchto ľudí sa zmenia. Oni podstúpia veľké martýrium, príde do toho dieťa, po ktorom tak veľmi túžili. Ale potom sa napríklad stane aj to, že sú síce šťastní, že majú dieťa, ale nemajú toľko času pre seba a to im prekáža. Takže sa tešia, až dieťa vyrastie a bude samostatnejšie.
V jednom príbehu z dokumentu to zase viedlo k ťažkému rozvodu. Tretia skúsenosť je, že to tých ľudí, naopak, veľmi zblížilo a sú skutočne šťastní. Štvrtá skúsenosť je, že tí ľudia rezignujú na umelé oplodnenie a idú do adopčného procesu, čo skutočne nie je jednoduché.
Diagnostika a prístup k párom
Na Slovensku lekári neplodným párom zvyčajne ako prvé odporučia návštevu centra. Z rozhovorov s viacerými ženami viem, že od centier očakávajú, že zistia, kde je problém, a možno otehotnejú aj prirodzene. Namiesto toho už rovno nastúpia do kolotoča procesu umelého oplodnenia. Podľa Hrochovej je to akoby linka na výrobu áut. Všetko bolo podľa nich ako na bežiacom páse, dosť často sa striedali lekári, niekedy si o nich ani neodovzdali informácie. Zistili, že zaplatili desaťtisíce, a najhoršie bolo, že klinika tvrdila, že sú mladí a zdraví a nič nebráni tomu, aby mali dieťa. Oni sú však na klinike a sú tam preto, že nemôžu mať dieťa.
Mladé ženy chodia na gynekologické preventívne vyšetrenia, ale preventívne urologické vyšetrenia u chlapcov neexistujú, čo je veľký problém. Môže sa u nich totiž objaviť varikokéla alebo iné ochorenie. Mali by sa zaviesť preventívne prehliadky mužov.
Čo prežíva žena v reprodukčnom centre?
Ženy priberajú. Vraj sa to už nedeje, ale ja som s takými ženami hovorila. Takisto sa u nich objavil napríklad zápal obličiek. Jednoducho hormonálna stimulácia je obrovský zásah do organizmu. Potom tie ženy sú počas stimulácie hysterické, znie to pejoratívne, ale ony majú skutočne obrovské výkyvy nálad, ktoré sa menia ako lusknutím prstov. V jednej chvíli je to usmievavá žena, v druhej chvíli je to plačúca troska, ktorá si pripadá úplne zbytočná na celom svete, nemá tu prečo byť, nikto ju tu nechce, lebo nie je schopná porodiť dieťa, nestojí za nič.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
A navyše môže u ženy dôjsť k ovariálnemu hyperstimulačnému syndrómu, ktorý vzniká pri nadmernej reakcii vaječníkov na hormonálnu stimuláciu, čo je veľmi vážny stav, v extrémnych prípadoch ide tej žene o život.
Zodpovednosť lekárov a etika centier
Problém je, že ako pacient môžete meniť kliniky, pričom tie kliniky medzi sebou nekomunikujú. Tam sa premieta túžba centier nepustiť si toho pacienta. Získať od neho nejaké peniaze. Nič tomu nebráni, len etika tých lekárov.
Hrochovú zaráža najmä neetické konanie niektorých lekárov. Oni musia vedieť, že niektoré veci skutočne nefungujú, a napriek tomu ich úplne bezostyšne ponúkajú a nechajú tých ľudí za to platiť peniaze, ktoré nemajú a ktoré si napríklad aj požičiavajú v banke.
Záver
Umelé oplodnenie je komplexná téma s mnohými etickými, zdravotnými a sociálnymi aspektmi. Je dôležité, aby sa verejnosť informovala o rizikách a prínosoch tejto metódy a aby sa reprodukčné centrá správali eticky a zodpovedne. Je potrebné, aby sa kládol dôraz na diagnostiku a liečbu oboch partnerov, a nie len ženy, a aby sa ženám poskytovala adekvátna psychologická podpora počas celého procesu.
Dodatočné informácie k téme neplodnosti a reprodukcie:
Neplodnosťou dnes podľa výskumov na Slovensku trpí každý šiesty pár. Svetová zdravotnícka organizácia označuje tento problém ako závažný po roku od zámeru otehotnieť, ktorý sa nedarí naplniť.
Výskum prasacích oocytov:
Táto téma zaujala pozornosť dvoch študentiek z Gymnázia na Golianovej ulici v Nitre. Simona a Natália uspeli so svojou témou v kategórií biológia a umiestnenie na festivale ich posúva na medzinárodné kolo súťaže Vernadsky National Contest do Moskvy.
Ich práca má názov Prasacie oocyty a manipulácie s nimi. Aby bolo lepšie zrozumiteľné, čo téma obnáša, je dôležité vedieť, že oocyt je pohlavná samičia bunka. Nachádza sa vo vaječníkoch, čo sú samičie pohlavné orgány. V ich práci získavali oocyty pomocou dvoch metód, následne s nimi robili rôzne manipulácie. Tou najdôležitejšou z nich je partenogenetická aktivácia, laicky povedané oplodnenie bez prítomnosti spermie.
Výskumom prišli na to, že vhodnejšou metódou na získavanie prasacích oocytov je metóda aspirácie. Túto tému si vybrali najmä kvôli tomu, že v dnešnej dobe má čím ďalej, tým viac mladých ľudí problém otehotnieť. A keďže prasacie oocyty sú z embryologického hľadiska najpodobnejšie tým ľudským, práve na prasiatkach sa dá najlepšie pochopiť to, čo sa deje s ľudským telom.
Ponuka belgickej univerzity Leuven:
Belgická univerzita Leuven sa stará o finančné istoty svojich žiakov a aj zamestnancov. Aktuálna ponuka vedenia univerzity Leuven je značne diskriminačná. Oslovuje len mužskú časť univerzitnej obce. Ide totiž o výzvu, aby študenti a zamestnanci vo veku od 21 do 45 rokov darovali spermie.
Vysoká škola chce uspokojiť narastajúci záujem o spermie a preto hľadá darcov priamo vo svojich radoch. Dôvodom je aj skutočnosť, že ide o vzdelanú časť populácie. Spermie sa tak dostali na zoznam nedostatkového tovaru a za jediný odber ponúkajú darcom až 50 eur.
tags: #oplodnenie #studentky #vydeo