Dojčenie je pre dieťa najprirodzenejší spôsob výživy. Mnohé dojčiace matky si kladú otázky ohľadom stravy. Zaujímajú sa, či sa majú vyhýbať určitým potravinám, aby predišli tráviacim ťažkostiam alebo alergiám u dieťaťa. Často hľadajú odpovede na otázku, či potrebujú jesť špeciálne potraviny na podporu tvorby mlieka a zlepšenie jeho kvality. V tomto článku sa pozrieme na to, ako by mala vyzerať strava dojčiacej matky a aké faktory je potrebné zvážiť.
Zloženie materského mlieka a jeho vývoj
Naše telo presne vie, akú výživu dieťa potrebuje v každom štádiu vývoja. Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko. Napríklad kolostrum sa začína tvoriť už pár dní pred pôrodom a dieťaťu poskytuje v prvých dňoch všetky dôležité živiny a protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca. Okrem toho sa nutričné zloženie mlieka mení aj počas samotnej fázy dojčenia - to znamená, že zatiaľ čo na začiatku je bohaté na tekutiny, na konci je výdatnejšie na živiny a energiu. Materské mlieko je teda bez ohľadu na kvalitu materskej stravy dostatočne kvalitný zdroj výživy, ktorý sa vyvíja priamo v súlade s potrebami dieťaťa.
Energetické nároky dojčiacej matky
Veľa žien prirodzene hľadá odpoveď na túto otázku z hľadiska toho, čo potrebuje organizmus ich novorodeného dieťatka. Zabúdajú však predovšetkým na to, že starostlivosť o dieťa a samotné dojčenie v prvom rade zvyšuje energetické nároky ich vlastného organizmu o približne 330 - 500 kcal/na deň. Preto je dôležité, aby dojčiaca matka dbala na dostatočný príjem kalórií.
Odporúčania pre stravu dojčiacej ženy
Všeobecné odporúčania na zloženie stravy dojčiacej ženy sa vo veľkej miere neodlišujú od odporúčaní pre bežnú populáciu žien v reproduktívnom veku. Vhodné je teda zamerať sa na tri piliere zdravej stravy, ktorými sú: rozmanitosť, pestrosť a vyváženosť. Okrem toho je vhodné v kontexte energetického príjmu dbať nielen na dostatočný, ale aj pravidelný príjem jedál.
Rozmanitosť a pestrosť stravy
Je dôležité, aby strava dojčiacej matky bola rozmanitá a pestrá. To znamená, že by mala obsahovať rôzne druhy potravín zo všetkých základných skupín:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Ovocie a zelenina: Bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu.
- Obilniny: Zdroj energie a vlákniny, uprednostňujte celozrnné varianty.
- Bielkoviny: Dôležité pre rast a obnovu tkanív, nachádzajú sa v mäse, rybách, vajciach, strukovinách a mliečnych výrobkoch.
- Tuky: Esenciálne pre správnu funkciu organizmu, uprednostňujte zdravé tuky z rastlinných olejov, orechov a semien.
Vyváženosť stravy
Okrem rozmanitosti je dôležité, aby bola strava vyvážená. To znamená, že by mala obsahovať správny pomer živín. Dbajte na dostatočný príjem bielkovín, sacharidov a tukov.
Pravidelný príjem jedál
Pravidelný príjem jedál je dôležitý pre udržanie stabilnej hladiny energie a pre zabezpečenie dostatočného množstva živín pre matku aj dieťa. Snažte sa jesť pravidelne, aspoň 5-krát denne, v menších porciách.
Pitný režim
V neposlednom rade nezabúdajte na dostatočný pitný režim - vhodné je vždy počas dojčenia mať poruke buď pohár s vodou, alebo mliekom, oboje sa totiž ráta do pitného režimu.
Alkohol a kofeín počas dojčenia
Všeobecne sa zhodneme na tom, že je bezpečnejšie nepiť žiadny alkohol v období dojčenia, ale občasné a umiernené pitie alkoholu dieťaťu pravdepodobne neublíži. Podľa dostupných štúdií sa za bezpečnú normu považuje napríklad 1 - 2 malé poháre vína. Dôležitým aspektom je tiež načasovanie a to v praxi znamená, že by ste mali nechať aspoň tri hodiny rozostup medzi pitím alkoholu a dojčením, čo spôsobí, že v materskom mlieku sa nebude alkohol už nachádzať.
Káva je častým otáznikom práve kvôli obsahu kofeínu, ktorého vyššie dávky môžu spôsobiť, že vaše dieťatko bude nepokojné. Preto je múdrejšie kofeín buď úplne vynechať, alebo aspoň minimalizovať jeho príjem na nie viac ako 300 mg denne - 1 hrnček instantnej kávy obsahuje okolo 100 mg.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Alergie a intolerancie
Veľa dojčiacich matiek sa zamýšľa nad tým, či je potrebné sa vyhýbať niektorým potravinám, aby predišli tráviacim ťažkostiam či alergiám u ich dieťatka. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má alergiu alebo intoleranciu na nejakú potravinu, poraďte sa so svojím lekárom.
Príklad jedálnička dojčiacej matky
Tu je príklad jedálnička, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia pre dojčiacu matku:
- Raňajky: Ovsená kaša s ovocím a orechmi, jogurt s müsli, tmavý chlieb so šunkou a syrom, vajíčka na akýkoľvek spôsob, weetbixy s mliekom.
- Desiata: Ovocie, zelenina, orechy, jogurt.
- Obed: Vývar bez korenin, zeleninová polievka (mrkva, petržlen, kaleráb), vajíčková s rascou, brokolicový krém, špenátový krém, rôzne druhy mäsa (kuracie stehná, krídla, prsia, pečienky, br. pliecko, kare, krkovička, hov.
- Olovrant: Tmavý chlieb so šunkou a syrom, jogurt, ovocie.
- Večera: Ľahká polievka, zeleninový šalát s mäsom alebo tofu, ryba s pečenými zemiakmi.
Prikrmovanie dieťaťa
Alfou a omegou pre novorodenca je materské mlieko. Pokiaľ je k dispozícii. Postupom času už táto fantastická látka na výživu nášho dieťatka nestačí a krok za krokom k nej pribúdajú rôzne doplnky a bežná strava. Obdobie, kedy začíname našim potomkom servírovať okrem mliečka aj ozajstné jedlo, je veľkým dobrodružstvom. Pokiaľ uvažujeme, čo je vhodné, čo nie, a aj to, ako stravu pripravovať. Dusiť? Variť? Pariť?
V nesmiernom snažení všetkých, ktorí sa o výživu snažia - detskí lekári, imunoalergológovia, gastroenterológia, tlačia na verejnosť, aby sa deti predčasne a zbytočne neprikrmovali. Príkrm je druhé jedlo, ktoré deti dostávajú. Deti, ktoré sú na umelej výžive, keď matka nemá dosť mlieka, a majú rôzne druhy mlieka, sa majú 4 mesiace výhradne živiť mliečnou stravou. Po 4.mesiaci života sa začína 1. a 2. príkrm. Hovoríme o donosených zrelých novorodencoch. Deti dojčené majú výhradne mliečne obdobie dlhšie, prvých 6 mesiacov. K tomu, aby sme začali zavádzať 1. alebo 2. príkrm, treba si uvedomiť, že nezačíname paušálne dňom narodenia a dovŕšením mesiaca, ale psychickým, fyzickým vývojom dieťaťa. Každé dieťa sa vyvíja individuálne, musí vedieť čiastočne sedieť v náručí, pevne držať hlavičku, musí mať dostatočne vyvinuté žuvacie svalstvo, mať určitý neuropsychický vývoj, musí komunikovať, reagovať. Sú deti, ktoré nevedia jazykom hutnú stravu posúvať dozadu, ale určitý čas im to trvá, aj dva týždne, aby sa naučili jazyk a celé spracovanie stravy posunúť dozadu, nie dopredu.
Časť medicínskej, pediatrickej verejnosti sa prikláňa k tomu, že treba začať mäsovo-zeleninovo-polievkovým príkrmom. Sú deti, ktoré varený zemiak nie veľmi akceptujú. Niektoré pani doktorky začínajú odporúčaním varenej mrkvy. Prvá cudzorodá potravina má byť uvarená. Malo by sa variť v detskej vode, zo začiatku by sa nemala používať voda z vodovodu. Pri zavádzaní potraviny stačí čakať na reakciu dieťaťa 3-4 dni. Napríklad po 3-4 dňoch varenej mrkvy môže dieťa dostať polievku s mäsom. Deti do 3 rokov nemajú byť vegetariáni, deti po pol roku života majú mať mäso 5-krát do týždňa. Detské porcie sú cca 30 g. Zo začiatku dostane pol, jednu kávovú lyžičku. Zdravým deťom sa nemá príkrm mixovať. Stačí cez väčšie sitko prepasírovať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vplyv stravy na koliku u detí
Pod brušnými kolikami u malých detí sa skrýva viac príčin. Je na odborníkovi, aby ich rozlíšil. Môžu byť spôsobené meteorizmom. Deti na umelej výžive majú problém s trávením umelej výživy. Ďalej to môže byť po viróze zapríčinená intolerancia mliečneho cukru laktózy. Tam sa dáva iný typ mlieka. Veľmi často tieto deti majú gastroezofagálny reflux. Nevedia povedať, že kričia preto, že ich páli žáha. Mama nevidí, či sa jej strava zo žalúdka do pažeráka vracia až do úst a vtedy to dieťatko vyblinkne, alebo či mu to ide niekde po prsíčka a páli ho.
Dĺžka dojčenia a zaradenie ďalších potravín
Ak má matka dostatok mlieka, má svoje dieťa dojčiť do ukončeného 1.roku života. K tomu od 6.mesiaca má dostať 1.príkrm, 2.príkrm, čiže má po 7.mesiaci jesť aj pečivo, chlieb. Ak má dosť mlieka, tak sa bielkovinám kravského mlieka môže vyhnúť a napríklad nemusí dávať dieťaťu jogurt. Radšej nech matka dojčí.
Huby a med v strave dieťaťa
S posunom húb do stravy dojčiat a batoliat sú nejednotné názory. Niekto hovorí, že huby treba zaradiť po 2.roku života, niekto po 1. roku života. Osobne si myslím 1,5 až 2 roky. Niekto tvrdí, že 3 roky. Podobne je problém s medom. V rodine, kde je alergia, sa má med zaradiť až po 2. roku života, u zdravých detí po 1.
Dopĺňanie tekutín počas dojčenia
Až na výnimočné stavy, ako je choroba? Z plne dojčených zdravých detí 90 % nechce, odmieta podávanie inej tekutiny. Ak sa podáva iná tekutina, má to byť lyžičkou, striekačkou. Rozhodne nie s fľaškou, kedy sa dieťa začne odstavovať. Dojčené deti zvyčajne tekutiny odmietajú. Ale treba ich po pol roku života občas trénovať, pretože niekedy aj v horúcich letných obdobiach, keď sú choré, tekutina môže chýbať. Väčšinou však nechýba. Dojčené deti nechodia dehydratované ani v chorobe. Deti na umelej výživy, keďže spracovanie umelého mlieka potrebuje ďalší prísun tekutiny, keďže všetko v našom tele prebieha v tekutom prostredí, naozaj potrebujú naučiť sa prijímať aj inú tekutinu. Aký je problém? Na trhu je veľké množstvo rôznych štiav a iných tekutín.
Dôležitosť správnej techniky kŕmenia a riešenie plynatosti u detí
Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.