V spoločnosti sa vyvinula tendencia pripisovať hrozné činy a skutky prioritne mužskému pohlaviu, automaticky, pretože v čele svetových konfliktov, historických udalostí a celkovo vlád vidíme stáť prioritne mužov. Tento trend sa síce pomaličky mení, no dejiny nám v oveľa menšom množstve ponúkajú príbehy o skutočne zlých ženách. Tento článok sa zameriava na tému nemanželských detí panovníkov v historickom kontexte, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto komplexnú problematiku.
Nemanželské Deti Panovníkov: Tabuizovaná Tématika
Tajomstvá panovníckych dvorov zaujímajú ľudí už celé stáročia, pretože za stenami palácov sa často skrývajú dramatické príbehy. Jednou z najpútavejších kapitol kráľovskej histórie zostáva téma nemanželských detí, ktoré sa vynorili v rôznych obdobiach a vždy vzbudili rozruch verejnosti aj kráľovského dvora. Niektoré z detí získali významné postavenie, iné sa museli zmieriť s tieňom hanby. Každý prípad sa odvíjal od nálad dvora, spoločenských noriem a aktuálnych politických okolností. V kráľovskej tradícii sa dedičstvo a legitimita vždy vnímali ako kľúčové hodnoty, preto nemanželskí potomkovia čelili neustálemu napätiu. Zatiaľ čo legitímni dediči prijímali tituly, majetky a oddanosť poddaných, deti narodené mimo manželstva často zostávali predmetom sporov. Niektorí monarchovia dokázali zabezpečiť svojim potomkom luxusný život, a tak si užívali výsady, ktoré by inak nikdy nespoznali. Niektorí vládcovia naprieč históriou vyhlásili aj nemanželského potomka za svojho nasledovníka, čím absolútne šokovali celú spoločnosť. Takýmto prípadom bol napr. syn nenávideného kráľa Henricha VIII. Henricha Fitzroy.
Dôvody Existencie Nemanželských Detí
Asi najdôležitejším faktom, ktorý v tomto prípade hrá úlohu, je, že na manželstvo sa odjakživa pozeralo ako na čisto politickú záležitosť. Silné rody či európske dvory dostávali prednosť pred citmi, a tak neváhali dohodnúť spojenectvá aj medzi príbuznými. Výsledkom sa však stávali chladné manželstvá. Napríklad Karol II. otvorene neznášal svoje manželku Katarínu z Braganzy. Eduardo II. dokonca prišiel o trón vďaka snahám jeho manželky Izabely Francúzskej. Kráľ Henrich VIII. vystriedal celý zástup rôznych manželiek. V dôsledku takýchto chladných vzťahov sa nikto nemohol čudovať, že sa králi púšťali do nemanželských vzťahov. V mnohých prípadoch sa dokonca aj očakávalo, že kráľ bude mať milenky. Tí, ktorí zostali verní, sa stali obrovskou výnimkou. Takéto prípady reprezentujú napr. Viliam Dobyvateľ či Henrich VII., o ktorých neexistujú dôkazy, že by mali milenky. Obaja sa však stali príkladom úplnej oddanosti svojim manželkám. Ďalším dôležitým faktom je, že mať milenku nie vždy znamenalo, že manželstvo bolo nešťastné. Manželka v tom období plnila iba najdôležitejšiu úlohu, a teda priniesť potomka, dediča trónu. Pre mnohých kráľov tak manželstvo predstavovalo iba plnenie povinnosti. Milenka im naopak prinášala zábavu, fyzické potešenie a priateľstvo. Kráľovské milenky sa tak stali zaužívanou súčasťou kráľovského majestátu. Kráľovné prijali manželove aféry ako súčasť manželstva. Väčšina týchto nevier sa však odohrávala za zatvorenými dverami. No existovali aj „divokejšie“ incidenty.
Osudy Nemanželských Detí
Spomínaný kráľ Karol II. sa preslávil takou nehanebnou otvorenosťou, až to jednej z jeho mileniek, Barbare Villiersovej, vynieslo prezývku „nekorunovaná kráľovná Anglicka“. Treba si však uvedomiť, že milenky kráľov sa nemali vôbec zle. Ich rodiny získali na dvore vyšší status, dostávali honosné dary a ich vplyv na kráľa im dával v patriarchálnej spoločnosti vyššiu politickú moc. Spomenúť musíme syna tudorovského tyrana Henricha VIII. Henricha Fitzroya. Ten sa narodil v roku 1519 Henrichovej milenke Alžbete Blountovej a bol jediným nemanželským potomkom, ktorého kráľ oficiálne uznal. V čase jeho narodenia tvoril Henrich VIII. už 10 rokov manželský pár s prvou manželkou Katarínou Aragónskou, s ktorou mal iba jedinú dcéru Máriu. Otázka pokrvného nasledovníka ho tlačila z každej strany, pretože nemal žiadneho mužského potomka z oficiálneho manželstva. Narodenie Henricha Fitzroya mu tak poskytlo dokonalú výhovorku. Dokázal tak verejnosti, že vie splodiť syna, a všetku neschopnosť v tomto ohľade hodil na svoju manželku. Aj keď nebolo právne možné, aby Fitzroy zdedil trón, mnohí historici tvrdia, že ho kráľ mohol pripravovať. V jednom momente sa tiež uvažovalo o možnom sobáši Fitzroya s jeho dcérou Máriou, aby sa pokračovalo v tudorovskej pokrvnej línii. Tento plán sa však nikdy neuskutočnil. Fitzroy zomrel v roku 1536, keď mal iba 17 rokov. Iba o rok neskôr sa kráľovi a jeho tretej manželke Jane Seymour narodil syn Eduard VIII. Len tak na okraj, aj samotný Viliam Dobyvateľ bol nemanželským synom.
Kráľovné a Nemanželské Deti
Kráľ Henrich I. sa stal otcom minimálne 25 nemanželských detí. Karol II. sa preslávil verejnými aférami s viacerými milenkami. Henrich VIII. mal počas života niekoľko manželiek a nemanželské deti. Čo však kráľovné? Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz toho, že by niektorá z anglických kráľovien porodila potomka mimo oficiálneho manželstva. Aj napriek tomu sa však o takýchto incidentoch často klebetilo. Už počas tínedžerského veku Alžbety I. sa povrávalo o jej tajnom tehotenstve. Vďaka tomu si vyslúžila prezývku „panenská kráľovná“. Prvé fámy vznikli už počas jej pobytu u Kataríny Parr, poslednej manželky Henricha VIII. a jej druhého manžela Thomasa Seymoura. Alžbeta tieto fámy absolútne poprela a označila ich za hanebné ohováranie. Aj počas obdobia jej vládnutia sa šírili špekulácie, že potratila deti svojho dlhoročného pobočníka Roberta Dudleyho. Dodnes sa však nepodarilo nájsť žiadne dôkazy o tom, že by táto tudorovská kráľovná skutočne čakala dieťa. A Alžbeta I. ani nie je jedinou, o ktorej sa povrávali podobné fámy. Podobný príbeh sa viaže aj k dcére kráľovnej Viktórie, princeznej Louise. Povrávalo sa, že údajne porodila nemenželské dieťa, ktoré adoptoval samotný syn kráľovninho gynekológa Fredericka Lococka. Keď dospel, vraj svojmu okoliu prezradil pravú identitu matky. Volal sa Henry Lolock a dodnes sa nepodarilo získať prístup k rodinným testom DNA, ktoré by túto záhadu raz a navždy potvrdili alebo vyvrátili.
Prečítajte si tiež: Politické škandály
Príklady Panovníkov a Ich Nemanželských Detí
Karol V.
Cisár Karol V. (v španielsku ako kráľ Karol I.) je pokladaný za jedného z najvýznamnejších panovníkov, ktorí vzišli z rodu Habsburgovcov. Jeho život ovplyvnila ťarcha cisárskej a kráľovskej koruny a úloha vládnuť gigantickej ríši, zdedenej po starých rodičoch z oboch strán. Počas svojej štyridsaťročnej vlády bojoval Karol takpovediac s veternými mlynmi. Najmä pokiaľ ide o šírenie protestantizmu z krajinách jeho impéria, ktoré ako presvedčený katolík a pravý Habsburg nemohol tolerovať. Bol starostlivý a milujúci otec, či išlo o manželské alebo nemanželské deti. Hlboké citové vzťahy ho viazali k trom ženám: k tete Margaréte, maželke Izabele a k sestre Márii. Ako panovník pokladal Karol V. za svoju svätú povinnosť predovšetkým udržiavať, prípadne obnovovať a zlepšovať poriadok sveta v tom najširšom zmysle slova.
Žigmund Luxemburský
Žigmund Luxemburský sa narodil 15.2.1368 v Prahe cisárovi Karolovi IV. a jeho štvrej manželke Alžbete Pomoranskej. Bol v poradí druhým synom známeho českého kráľa, ktorý ako svojho nástupcu pripravoval na trón staršieho syna Václava IV. Žigmund rástol v tieni svojho brata a niektorí historici vysvetľujú jeho neskoršiu úskočnosť, žiarlivosť a nenávisť voči bratovi ako dôsledok rivality už v detstve. Očakával ho “len” titul markgrófa brandenburského, pána historického územia v strednom Nemecku.
Žigmund bol pohľadný muž s hrdzavými, dlhými vlasmi. Traduje sa, že po ňom zostalo veľa “ľavobočkov” v rôznych častiach Európy, hoci v manželstve mal iba jednu dcéru Alžbetu s Barborou Cejlskou. Je zaujímavé, keď dnes u nás stretáme časť rómskeho obyvateľstva, ktoré má kučeravé a hrdzavé vlasy a bledšiu pokožku ako je to u tohoto etnika zvyčajné.
Vplyv Nemanželských Detí na Spoločnosť
Práve tieto detaily dodávajú dejinám kráľovskej koruny neobyčajnú dramatickosť a neustále priťahujú pozornosť širokej verejnosti. Nemanželské deti panovníkov boli často nástrojom politických hier a spojenectiev, ale aj zdrojom konfliktov a sporov o moc. Ich osudy boli rôznorodé a záviseli od mnohých faktorov, ako napríklad od vôle panovníka, spoločenských noriem a politickej situácie.
Prečítajte si tiež: Jozef Adamovič – herec a režisér
Prečítajte si tiež: Nemanželské Deti: 20. Storočie
tags: #nemanzelske #dieta #panovnika