Opiáty, anestézia a tehotenstvo: Riziká a úvahy

Pôrodná bolesť je prirodzenou súčasťou pôrodného procesu a zohráva dôležitú úlohu pri adaptácii matky a dieťaťa. Ak má žena možnosť rodiť nerušene, bolesť jej môže pomôcť intuitívne hľadať polohy, ktoré uľahčia priechod dieťaťa pôrodnými cestami. Bolesť tiež spúšťa uvoľňovanie prírodných opiátov a hormónu oxytocínu, ktoré prinášajú matke pozitívne pocity a podporujú vzájomný vzťah s dieťaťom. Pre dieťa prispievajú látky uvoľnené počas pôrodnej bolesti k lepšej popôrodnej adaptácii.

Napriek tomu, strach z pôrodnej bolesti je bežný a negatívne skúsenosti alebo lekárske indikácie môžu viesť k potrebe farmakologického tlmenia bolesti.

Metódy farmakologického tlmenia bolesti

Existuje viacero metód farmakologického tlmenia bolesti, ktoré sa delia na systémovú a regionálnu analgézu. Anestézia znamená znecitlivenie a analgéza utlmenie bolesti.

Systémová analgéza

Ide o injekčné podávanie analgetík, ktoré zvyšujú prah bolesti. Ich účinnosť je relatívne nízka (okolo 40 %) a môžu mať vplyv na adaptáciu bábätka po pôrode a spôsobovať nevoľnosť alebo stratu pamäti u matky. Ďalšou možnosťou je inhalačná analgéza, pri ktorej sa využíva oxid dusný, známy aj ako rajský plyn.

Regionálna analgéza

• Obstrek pošvy a hrádze: Injekčná aplikácia lokálneho anestetika do oblasti pošvy a perinea, často využívaná pri šití popôrodného poranenia.
• Pudenálna analgéza: Vaginálna aplikácia lokálneho anestetika k nervu ohanbia. Môže predĺžiť druhú pôrodnú fázu, pretože u ženy dochádza k vymiznutiu nutkania tlačiť.
• Paracervikálna analgéza: Zriedkavo využívaná metóda pri tuhej bránke, ktorá preruší vedenie bolesti v nervových dráhach krčka maternice. Používa sa pri otvorení krčka na 3 až 4 cm.
• Epidurálna analgéza: Aplikácia lokálnych anestetík v kombinácii s ópioidmi do priestoru medzi miechovými obalmi a stenou chrbticového kanála. Účinnosť je okolo 90 %. Indikácie zahŕňajú želanie ženy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia, diabetes, epilepsia, preeklampsia, závislosť od alkoholu, nikotínu a drog, vyčerpanosť rodičky a zo strany plodu predčasný pôrod, viacpočetné tehotenstvo, hypotrofický plod, koniec panvový a pôrod po termíne.
• Subarachnoidálna analgéza (spinálna, lumbálna): Anestetikum sa aplikuje priamo do mozgovomiechového moku, nástup účinkov je takmer okamžitý a stačí menšie množstvo podávanej látky. Indikácie a kontraindikácie sú podobné ako v prípade epidurálnej analgézy.
• Kombinovaná subarachnoidálna a epidurálna analgéza: Často využívaný spôsob, keď sa najskôr podáva dávka analgetika do mozgovomiechového moku, potom sa zavedie epidurálny katéter na predĺženie účinku alebo v prípade potreby cisárskeho rezu.

Výhody a riziká farmakologického tlmenia bolesti

Neodškriepiteľnou výhodou je pomerne vysoká účinnosť a rýchly nástup účinku. Intenzitu a trvanie je možné regulovať.

Prečítajte si tiež: Dojčenie a zubné zákroky

Ako všetky medicínske zásahy, aj tieto spôsoby zmierňovania bolesti prinášajú riziká. V rôznej miere majú negatívny vplyv na organizmus matky a dieťaťa, predovšetkým v prípade použitia „veľkých“ analgetík, ako sú Pethidin (Dolsin), Tramadol a Nalbufin.

Epidurálna analgéza - sporné otázky

Niektoré štúdie poukazujú na fakt, že skoršie podávanie epidurálnej analgézy (pred otvorením krčka maternice na 5 cm) vedie k častejšiemu ukončeniu pôrodu operatívnou formou. Epidurálna analgéza tiež spomaľuje pôrod, dôsledkom čoho je častejšie podávanie umelého oxytocínu a zvyšuje sa aj pravdepodobnosť nastrihnutia hrádze.

Komplikácie na strane matky

Podanie epidurálnej či spinálnej analgézy so sebou prináša aj možnosť komplikácií na strane matky, ako sú strata vedomia, kŕče, nevoľnosť, ťažkosti s dýchaním, svrbenie tela, funkčné svalové poruchy a riziko alergie či infekcie.

Vplyv na dieťa

Žiadne vedecké štúdie nepotvrdili, že by epidurálna analgéza znižovala riziko vzniku plodovej tiesne, zato však existujú obavy, že používané látky prenikajú do tela dieťaťa a negatívne ovplyvňujú jeho popôrodnú adaptáciu.

Informované rozhodnutie

Spôsobov farmakologického tlmenia bolesti je viacero a sú relatívne ľahko dostupné. Je dôležité zvážiť všetky výhody a riziká a informovane sa rozhodnúť.

Prečítajte si tiež: Ako sa určuje začiatok tehotenstva?

Diazepam (Apaurin) a jeho použitie v tehotenstve

Apaurin obsahuje liečivo diazepam, ktoré patrí do skupiny benzodiazepínov. Má anxiolytický (zmierňuje nepokoj a strach), hypnosedatívny (upokojujúci), myorelaxačný (znižuje svalové napätie) a antikonvulzívny účinok (potláča kŕče).

Upozornenia pred použitím Apaurinu

• Kvôli riziku vzniku nekrózy (odumieranie tkaniva) je potrebné sa vyhnúť podávaniu lieku do tepny.
• Opioidy (lieky proti bolesti, lieky na substitučnú liečbu a niektoré lieky proti kašľu) zvyšujú riziko ospalosti, ťažkostí s dýchaním (respiračný útlm), kómy a môžu byť život ohrozujúce. Ak lekár predpíše Apaurin spolu s opioidmi, má obmedziť dávku a trvanie súbežnej liečby.
• Diazepam prechádza do materského mlieka, a preto sa má podať dojčiacim matkám len v nevyhnutnom prípade.
• Ak ste tehotná, alebo dojčíte, neužívajte tento liek, ak vám to neodporučil váš lekár. Ak máte ochorenie pečene alebo obličiek, neužívajte tento liek, ak vám to neodporučil váš lekár.

Dávkovanie a podávanie Apaurinu

Dávka sa má prispôsobiť individuálne podľa typu ochorenia. Pri akútnych stavoch sa dávka môže opakovať po 1 hodine, obvyklý interval medzi dávkami je 4 hodiny. Dávka 10 mg až 20 mg diazepamu sa podáva injekciou do svalu alebo v závažných prípadoch veľmi pomaly do žily. V niektorých prípadoch, na základe závažnosti príznakov, sa môže dávka podávaná do svalu alebo do žily zvýšiť až na 30 mg. Začiatočná dávka u dospelých je 10 mg až 30 mg a u detí 2 mg - 10 mg podaná pomaly do žily; ak je to potrebné dávka sa môže opakovať po 30 až 60 minútach a potom po 4 hodinách. Maximálna denná dávka nemá prekročiť 80 mg - 100 mg.

• Placenta previa: 10 mg až 20 mg sa podá pomaly do žily alebo do svalu.

Možné vedľajšie účinky Apaurinu

• Zmätenosť, depresia, poruchy reči, neartikulovaná reč, znížená aktivita, znížené libido, bolesť hlavy, závrat, triaška, poruchy pamäti, bradykardia (spomalený srdcový rytmus), synkopa (mdloby), kardiovaskulárny kolaps, nízky tlak krvi, poruchy videnia (rozmazané videnie, dvojité videnie), rýchly pohyb očí, zápcha, napínanie na vracanie, poruchy vo vylučovaní slín, svalová slabosť, poruchy schopnosti udržať moč, zadržiavanie moču a poruchy menštruačného cyklu.
• Závrat, reakcie z precitlivenosti ako sú žihľavka a vyrážka. Pri podaní do svalu sa môže objaviť začervenanie kože a bolesť po pritlačení.
• Zmeny v krvnom obraze (neutropénia) a žltačka.
• Pri užívaní všetkých benzodiazepínov sa môžu vyskytnúť paradoxné reakcie.
• Pri dlhodobej liečbe diazepínmi sa mení tolerancia na tieto látky (pri opakovaných terapeutických dávkach lieku je jeho účinok nižší) a môže sa vyvinúť fyzická a psychická závislosť.

Epidurálna anestézia: Podrobný pohľad

Epidurálka je forma regionálnej anestézie, pri ktorej sa do epidurálneho priestoru v chrbtici vstrekuje anestetikum a analgetikum. Miecha je chránená tromi obalmi - tvrdá plena, pavúčnica a cievnatka. Najvhodnejší čas na podanie epidurálky nastáva, keď je krčok otvorený na 3 až 4 cm a činnosť maternice je pravidelná. To určuje pôrodník. Avšak, existujú štúdie, ktoré hovoria o spomalení pôrodu, ak sa epidurálka podá príliš skoro.

Priebeh podávania epidurálky

Procedúru vykonáva anestéziológ. Ešte predtým vám zmeria tlak, pulz, teplotu a rýchlosť tepu srdca plodu. Lekár dezinfikuje priestor okolo drieku a pichne vám lokálne anestetikum na znecitlivenie danej oblasti. Do epidurálneho priestoru zavedie ihlu, najčastejšie medzi 3. a 4. Cez túto ihlu vloží katéter (tenkú hadičku) a ihlu vyberie. Katéter ostáva na mieste - práve cezeň vám dlhodobo podávajú liečivá. Zavádzanie ihly a katétra môžu sprevádzať nepríjemné pocity, nemalo by to však bolieť. Očakávajte aj zavedenie kanyly (tenkej hadičky) na podávanie liečiv do žily (v prípade komplikácií). Vykonáva sa to aj z ďalšieho dôvodu - aby vám cez kanylu mohli podávať tekutiny.

Typy epidurálnej anestézie

Používajú sa 2 základné typy:

Prečítajte si tiež: Sledovanie tehotenstva týždeň po týždni

• Štandardná epidurálka: Do epidurálneho priestoru sa opakovane (katétrom) podáva zmes liekov proti bolesti a na znecitlivenie. Typická je znížená citlivosť na kontrakcie a znížená citlivosť brucha a nôh.
• Mobilná epidurálka (CSE - Combined Spinal-Epidural): Používa sa menšia dávka anestetík, v kombinácii s analgetikami. Ďalšou výhodou CSE je, že cítite kontrakcie a nutkanie tlačiť (počas druhej fázy pôrodu).

Cieľom epidurálky je odstránenie bolesti, bez ovplyvnenia činnosti maternice. Preto pri správnom podaní a správnej dávke jednotlivých liečiv ostávajú kontrakcie zachované, avšak žena ich už nevníma, resp. cíti menej intenzívne.

Účinok a dávkovanie

Najskôr vám podajú tzv. počiatočnú dávku. Už o pár minút by ste mali cítiť znecitlivenie tela (od miesta vpichu smerom nadol) a zmiernenie bolesti. Plný účinok sa dostaví asi po 10 až 20 minútach. Ten trvá približne 60 - 90 minút, preto sa zhruba každú hodinu až dve podáva nová dávka. Novinkou v aplikácii epidurálky je použitie tzv. epidurálnych infúznych púmp, keď sa dávky liečiv podávajú konštantne, v malých množstvách, namiesto zaužívaných 60- až 90-minútových intervalov.

Po zavedení katétra - a vždy po podaní anestetika - musíte zostať 15 až 30 minút vo vodorovnej polohe. Potom si môžete zvoliť akúkoľvek polohu. Môžete mať ťažkosti s močením, keďže anestetikum niekedy ovplyvní nervy močovej sústavy.

Po pôrode

Znecitlivenie obyčajne trvá ešte 1 až 2 hodiny po vytiahnutí epidurálneho katétra. Znecitlivenie sa však postupne vytráca, obnovuje sa cit v nohách a normálna činnosť močovej sústavy. Návrat citlivosti môžu sprevádzať pocity šteklenia a mravčenia.

Kontraindikácie a riziká epidurálky

• ak máte problémy s chrbticou
• ak trpíte ochorením, ktoré ovplyvňuje nervový systém
• ak anestéziológ nie je schopný dosiahnuť, resp. zaviesť katéter do epidurálneho priestoru
• V prípade, že trpíte ochorením srdca, upozornite na to anestéziológa.

Možné komplikácie

• Spomalenie pôrodu a zoslabenie kontrakcií: Môže sa stať, že po podaní epidurálky sa pôrod spomalí a kontrakcie zoslabnú. Preto by ste mali pravidelne meniť strany. Kvôli slabšiemu pociťovaniu kontrakcií sa vám môže aj ťažšie tlačiť, čo zvyšuje pravdepodobnosť inštrumentálneho ukončenia pôrodu (kliešte, vákuový extraktor). Dá sa tomu však predísť, a to použitím čo najmenšej koncentrácie anestetika. Niekedy sa využíva aj obmedzenie účinku anestetika na 1. V 2. pôrodnej dobe (samotný pôrod) tak ostane zachovaná nutkavosť tlačiť. V súčasnosti neexistuje dostatok vedeckých dôkazov o tom, že by vysadenie epidurálky počas 2. doby pôrodnej znižovalo počet inštrumentálnych pôrodov.
• Vplyv na dieťa: Možno ste počuli o tom, že epidurálna anestézia má na dieťa negatívny vplyv, že deti sa rodia letargické, ospalé a majú problémy pri dojčení. Vedecké výskumy, ktoré sa zaoberajú touto témou, sú veľmi nejednoznačné, a to hneď z viacerých dôvodov.
• Výhody epidurálky: Epidurálka vám umožňuje kvalitnejší oddych, ak pôrod trvá pridlho. Menej sa unavíte a dokážete aktívnejšie spolupracovať, pretože vás nevyčerpáva bolesť. V prípade nutnosti ukončenia pôrodu cisárskym rezom, možno cez epidurálny katéter podať dostatočnú dávku anestetík. Epidurálka je takisto výhodná vtedy, keď je nutné pôrod ukončiť inštrumentálne - použitím klieští alebo vákuovej pumpy. Dôvod je jednoduchý - necítite pri tomto zákroku bolesť.
• Neúčinnosť alebo čiastočná účinnosť: Úspešné použitie epidurálky vyžaduje zručného a skúseného anestéziológa. Prípadne zaberie iba čiastočne - na jednej strane tela, alebo iba v niektorých oblastiach. Postihuje asi 23 % žien.
• Nízky tlak: Spolu s horúčkou ide o najčastejšie riziko epidurálky. Nízky tlak sa prejaví ako malátnosť, zmätenosť, prípadne nevoľnosť.
• Prepichnutie tvrdej pleny: Asi v 1 % prípadov sa omylom prepichne tvrdá plena. Môže dôjsť k úniku mozgovomiechového moku, čo spôsobuje ukrutné bolesti hlavy, trvajúce rôzne dlho (aj niekoľko dní). Bolesť buď časom odoznie sama, alebo sa použije tzv. krvná zátka. Ide o zákrok, keď sa k diere v plene vpichne malé množstvo krvi.
• Infekcia: Môže sa rozvinúť v mieste vpichu. Takisto veľmi zriedkavá komplikácia.
• Hematóm: Hematóm je útvar zrazenej krvi, ktorý vzniká ako následok poškodenia cievnej steny vnútri epidurálneho priestoru.
• Závažné komplikácie: Závažné komplikácie po epidurálke sú veľmi zriedkavé. Priame poškodenie miechy pri použití epidurálky nehrozí, pretože miecha sa končí na úrovni 1. driekového stavca, no epidurálka sa podáva na úrovni 3. a 4. driekového stavca.

Pred rozhodnutím o epidurálke

O tejto možnosti sa najskôr poraďte v tehotenskej poradni, ktorú navštevujete. Potom navštívite anestéziológa, ktorý vás o všetkom poučí a odpovie na vaše otázky. Podstúpite tiež vyšetrenie krvi, či máte normálnu zrážanlivosť a dostatočný počet krvných buniek.

Cena epidurálky

Epidurálka dnes patrí k štandardom pôrodnej starostlivosti v takmer každej nemocnici. Nie je však hradená zdravotnou poisťovňou. Jej cena sa pohybuje okolo 150 eur, v jednotlivých zariadeniach sa môže líšiť.

Alternatívy k epidurálke

• Injekčné podávanie liečiv do žily alebo svalu: Neposkytujú takú úľavu od bolesti ako epidurálka, avšak určitý potenciál majú. K nežiaducim účinkom opiátov patrí zníženie krvného tlaku, nevoľnosť a zvracanie.
• Inhalačná analgézia (rajský plyn): Obyčajne sa používa v zmesi s kyslíkom. Účinok rajského plynu nastupuje rýchlo (do 15 až 20 sekúnd), avšak rýchlo aj odoznie, a teda nie je taký účinný ako epidurálna anestézia.
• Nefarmakologické metódy: Najčastejšie sa používa akupunktúra, hypnóza, aromaterapia, homeopatia, teplý kúpeľ, pohyb a masáže. Vedecky potvrdený bol účinok akupunktúry, hypnózy, masáží a teplého kúpeľa, no iba na malej vzorke žien.
• TENS (Transkutánna elektrická nervová stimulácia): Je založená na použití špeciálneho prístroja. Musíte si ho zakúpiť, v nemocnici sa nepoužíva. Prístroj stimuluje telo k tomu, aby produkovalo endorfíny - tvz. hormóny šťastia, ktoré tlmia bolesť. Efektivita TENS zostáva otázna, no pri správnom použití nemá žiadne nežiaduce účinky.

Záver

V spoločnosti sa môžete stretnúť s rôznymi názormi na využitie epidurálky pri pôrode. To, či sa epidurálku rozhodnete využiť, záleží len od vás. Ide predsa o vaše telo, vaše dieťa, váš pôrod a vašu skúsenosť.

Anesteziologické vyšetrenie: Dôležitá súčasť predoperačnej prípravy

Anesteziologické vyšetrenie je súbor lekárskych úkonov vykonávaných pred operáciou. Slúži na zhodnotenie celkového zdravotného stavu vyšetrovaného a podľa toho aj na výber najvhodnejšieho druhu anestézie pre plánovaný operačný výkon. Anestéziologické vyšetrenie je súčasťou predoperačnej prípravy pacienta. Vykonáva ho lekár so špecializáciou anesteziológia a intenzívna medicína. Lekár pacientovi určí dávku liekov na správny priebeh operácie.

Anestézia je umelo vyvolané znecitlivenie častí tela alebo celého organizmu. Snaha o potlačenie bolesti pri lekárskych výkonoch je dlhodobá a siaha už do staroveku, kedy sa ľudia snažili pomôcť si od bolesti pomocou rôznych bylinkových extraktov a elixírov.

Prečo je dôležité anesteziologické vyšetrenie?

Anesteziologické vyšetrenie je neoddeliteľnou súčasťou predoperačnej prípravy a vykonáva ho lekár - anesteziológ. Zistenie anamnézy a vyšetrenie celkového zdravotného stavu vyšetrovaného je zamerané hlavne na činnosť srdca, pľúc a cievny systém. Vyšetrenie pomáha určiť, či vyšetrovaný je v takom stave, aby sa mohol bez väčšieho rizika podrobiť plánovanému operačnému zákroku. Niektoré chirurgické zákroky sú spojené s extrémnou záťažou pre ľudský organizmus, takže takéto oslabenie zvyšuje riziko vzniku komplikácií a hrozí zlyhanie životne dôležitých funkcií a následne smrť. Takéto riziko je možné znížiť vhodne zvolenou predoperačnou medikamentóznou liečbou a výberom najvhodnejšej anestézie. Lekár potrebuje vedieť o všetkých možnostiach, ktoré môžu v prípade vyšetrovaného nastať a pripraviť sa na to.

Priebeh anesteziologického vyšetrenia

Anesteziológ vykoná s vyšetrovaným osobný rozhovor a oboznámi ho so všetkými možnosťami znecitlivenia a pomáha vyšetrovanému si vybrať najvhodnejší spôsob znecitlivenia pre plánovaný chirurgický zákrok s ohľadom na zdravotný stav vyšetrovaného. Na vyšetrenie používa lekár - anesteziológ hlavne svoje zmysly, teda vyšetrenia počúvaním cez fonendoskop, na meranie krvného tlaku využíva tonometer. Na zachytenie činnosti srdca poslúži anesteziológovi elektrokardiogram (EKG), na odber krvi používa jednorazové ihly a injekčnú striekačku, moč na vyšetrenie sa odoberá do zvláštnych nádob. Súčasťou anesteziologického vyšetrenia je aj vyšetrenie ústnej dutiny a priechodnosť dýchacích ciest. Počas vyšetrovania využíva anesteziológ aj vyšetrovacie metódy ako poklep, počúvanie, pohľad a pohmat.

Kde a kedy prebieha vyšetrenie?

Anesteziologické vyšetrenie sa najčastejšie vykonáva na lôžkovom oddelení, kde sa vyšetrovaný pripravuje na operačný zákrok, obyčajne deň pred operáciou alebo bezprostredne pred samotným chirurgickým zákrokom. Lekár - anesteziológ orientačne posúdi stav vedomia vyšetrovaného a jeho schopnosť orientácie.

Čo zahŕňa rozhovor s anesteziológom?

Cielenými otázkami sa podrobne opýta na rodinu vyšetrovaného, osobný, pracovný a sociálny život vyšetrovaného, prípadne sa opýta na existenciu alergických reakcií vyšetrovaného, rozsah a druh užívaných liekov a tiež na už prekonané ochorenia vyšetrovaného. Súčasťou anamnézy sú aj otázky zamerané na predchádzajúce hospitalizácie, prekonané operačné a chirurgické zákroky, prípadne na anestézie a ich priebeh.

Fyzikálne vyšetrenie

Po ukončení rozhovoru s vyšetrovaným prikročí lekár - anesteziológ k samotnému vyšetreniu. Vyšetrovanému odmeria tlak krvi a pulz. Postupne kombináciou počúvania, prehmatania, pohľadu a poklepania vyšetrí celé telo vyšetrovaného od hlavy po päty, sprostredkovane vyšetrí aj väčšinu vnútorných orgánov vyšetrovaného (návšteva lekára - anesteziológa trvá približne 20 minút). Po takomto fyzikálnom vyšetrení nasleduje vyšetrenie pomocou EKG, odber krvi a odoberie sa na laboratórne vyšetrenie aj moč vyšetrovaného. Ak ste tieto vyšetrenia predtým už absolvovali a sú aktuálne, môže anestéziológ použiť tieto výsledky. Nie je nutné absolvovať všetky popísané vyšetrenia, pokiaľ vyšetrovaný ich absolvoval v priebehu predoperačných vyšetrení mimo lôžkového oddelenia a pokiaľ lekár - anesteziológ výsledky týchto vyšetrení akceptuje.

Výber anestézie a informovaný súhlas

Na základe vyšetrení lekár - anesteziológ vyberie najvhodnejšiu formu anestézie a čo najzrozumiteľnejšie s ňou oboznámi vyšetrovaného tak, aby vyšetrovaný pochopil rozsah a dôsledky anestézie. Po takomto poučení môže vyšetrovaný podpísať informovaný súhlas s jej vykonaním. Po výbere anestézie podpíšete informovaný súhlas s jej realizáciou. Výsledok vyšetrenia oznámi lekár - anesteziológ vyšetrovanému ihneď po ukončení vyšetrenia a spoločne sa dohodnú na najvhodnejšom spôsobe anestézie.

Čo si so sebou priniesť na anesteziologické vyšetrenie?

• Interné predoperačné vyšetrenie a odbery, zdravotnú dokumentáciu
• Odporučenie na operáciu od odosielajúceho ORL-špecialistu
• Kartu poistenca

Predoperačné vyšetrenia

Anesteziologické vyšetrenie patrí medzi základné vyšetrenia, ktoré sa vykonávajú pred plánovanou operáciou, ktorá bude prebiehať v celkovej alebo lokálnej anestézii. Vyšetrenie slúži na zhodnotenie zdravotného stavu a identifikáciu chorôb, ktoré môžu vyžadovať špeciálny prístup počas anestézie. Zároveň slúži na zhodnotenie rizika, ktoré s anestéziou prichádza. Počas vyšetrenia dochádza aj k poučeniu pacienta a k podpisu informovaného súhlasu s podaním anestézie.

Kedy vykonať vyšetrenie?

Takéto vyšetrenie by nemalo byť pred operáciou staršie ako 3 mesiace, ideálne by malo byť vykonané 1-2 týždne pred operáciou, resp. aspoň deň pred plánovaným operačným výkonom, aby anestéziológ mohol odporučiť ďalšie diagnostické a liečebné opatrenia, významné z hľadiska anestézie a určené na zlepšenie stavu pacienta.

Čo priniesť so sebou?

Na anesteziologické vyšetrenie je nutné si so sebou priniesť svoju zdravotnú dokumentáciu od svojho všeobecného lekára, spolu so správou od lekára, ktorý indikuje operačný zákrok. Zdravotná dokumentácia slúži pre anesteziológa ako prehľad o zdravotnom stave pacienta, ak by napríklad pri odoberaní anamnézy na niečo zabudol. Pacient si prinesie na všetky základné aj doplňujúce vyšetrenia vykonané v súvislosti s plánovaným zákrokom.

Anamnéza

Vyšetrenie sa začína odoberaním anamnézy, teda základných údajov o zdravotnom stave pacienta. Počas anamnézy sa zisťujú informácie ako sú:

• aktuálne prebiehajúce ťažkosti pacienta
• prítomnosť ochorení spojené s kardiovaskulárnym, respiračným, urogenitálnym a nervovým systémom, očné ochorenia (glaukóm), endokrinologické ochorenia (diabetes mellitus, porucha štítnej žľazy), porucha pečene, geneticky podmienené ochorenia alebo onkologické ochorenia a poruchy zrážania krvi
• dlhodobo užívané lieky na predpis ale aj na voľný predaj
• alergie na lieky, potraviny, chemikálie, dezinfekčné prostriedky, anestetiká alebo leukoplast
• informácie o predchádzajúcej podanej anestézii, či už lokálnej alebo celkovej a prípadne komplikácie, ktoré sa v spojitosti s anestetikom vyskytli (horšie budenie, žilová trombóza, alergia, vracanie po operácii)
• predchádzajúce operácie a hospitalizácie
• ochorenia, ktoré sa vyskytujú v rodine
• ochorenia svalov alebo prítomnosť stuhnutia žuvacích svalov po vypití kávy
• prítomnosť zubnej protézy alebo implantátov
• abúzy - pitie alkoholu, fajčenie, užívanie návykových látok
• podané transfúzie v minulosti
• prítomnosť kŕčových stavov (epilepsia, febrilné kŕče)

Klinické vyšetrenie

Po dôslednej anamnéze nasleduje klinické vyšetrenie, pri ktorom sa hodnotí:

• stav respiračného a kardiovaskulárneho systému
• stav pečene a obličiek, vnútorného prostredia
• imunitný stav, ochorenia pohybového aparátu
• stav a anomálie chrupu a ústnej dutiny
• vyhodnocuje sa schopnosť otvorenia úst a viditeľnosť podnebných oblúkov
• pohyblivosť krčnej chrbtice
• periférny žilový systém
• možné tehotenstvo
• zrážanie krvi
• stupeň hydratácie a bolesti

Vykonané vyšetrenia sa zaznamenávajú do anestetického záznamu, kde sa zapisuje aj hodnota tlaku krvi a teploty, frekvencia pulzu a dýchania, telesná hmotnosť a výška.

EKG vyšetrenie a jeho indikácie

EKG (elektrokardiografické vyšetrenie) je indikované u:

• U dospelých nad 40 rokov alebo u mladších, ktorí majú prítomné rizikové faktory spojené s kardiologickými ochoreniami
• U detí, ktoré majú príznaky a ťažkosti srdcových ochorení

EKG by nemalo byť staršie ako 2 týždne pred plánovanou operáciou.

Laboratórne vyšetrenie

Štandartné predoperačné laboratórne vyšetrenie pozostáva z vyšetrenia:

• krvného obrazu - hemoglobín, hematokrit, erytrocyty (červené krvinky), leukocyty (biele krvinky), trombocyty (doštičky)
• biochémie - glykémia (hodnota glukózy v krvi), minerálne látky (sodík, draslík v sére), pečeňové parametre (AST, ALP, GMT, AST), obličkové parametre (kreatinín, urea)
• krvnej skupiny
• funkcie a parametre zrážania krvi

Iné laboratórne vyšetrenie sa dopĺňa podľa zdravotného stavu konkrétneho pacienta.

#

tags: #opiaty #a #anestezia #tehotenstvo