V posledných rokoch sa čoraz viac celozrnných produktov dostáva do detského jedálnička, avšak otázka, kedy je ten správny čas na zaradenie celozrnného pečiva, zostáva aktuálna. Je celozrnné pečivo vhodné pre deti od útleho veku, alebo by mali až do určitého veku konzumovať len biele pečivo? Tento článok sa zaoberá touto problematikou a poskytuje komplexný pohľad na zavádzanie celozrnného pečiva do stravy detí, pričom zohľadňuje názory odborníkov a potreby detského organizmu.
Vláknina v detskej strave: Čo by ste mali vedieť?
Vláknina je pre ľudské telo nenahraditeľná a spája sa s množstvom zdravotných benefitov. Detské črevo má však odlišné požiadavky ako to dospelácke, špeciálne u detí do dvoch rokov a bábätiek, ktoré so stravovaním len začínajú.
Čo je to vláknina?
Vlákninu rozdeľujeme na dva typy - rozpustnú a nerozpustnú. Nerozpustná vláknina (celulóza) zväčšuje objem natrávenej potravy, reguluje trávenie a pomáha predchádzať zápche. Rozpustná vláknina sa rozpúšťa vo vode a v hrubom čreve vytvára gél, ktorý zmäkčuje stolicu. Má prebiotické vlastnosti, ktoré pozitívne vplývajú na zdravie. Vláknina prispieva k prevencii chorôb srdca a ciev, rakoviny či obezity, podporuje správnu činnosť čriev, navodzuje pocit sýtosti a pomáha budovať pevnú imunitu.
Zdroje vlákniny
Nerozpustnú vlákninu nájdeme v celozrnných obilných zrnách, pšeničných a kukuričných otrubách, fazuli, hrachu, orechoch, karfiole, cukete, zelených fazuľových strukoch, zemiakoch, ovocí a plodovej zelenine vrátane šupiek. Rozpustnú vlákninu nájdeme v obilninách ako jačmeň, raž, ovos, v strukovinách a ovocí (jablká, hrušky, bobuľovité ovocie a slivky), v semienkach, orechoch alebo aj v zelenine (batát, mrkva a cibuľa).
Vláknina a deti: Koľko je priveľa?
Pri nadmernej konzumácii vlákniny u detí môžu vzniknúť zdravotné komplikácie ako hnačka, plynatosť, kŕče v tráviacom trakte a zníženie chuti do jedla. Pri kombinácii nadmerného množstva vlákniny a nedostatočného pitného režimu môže nastať zápcha. Dojčatá majú vlákninu zastúpenú v materskom mlieku (oligosacharidy) alebo v umelej výžive. Oligosacharidy posilňujú imunitu, zlepšujú priechod potravy črevom a znižujú plynatosť.
Prečítajte si tiež: Arašidy a deti: Čo potrebujete vedieť?
Pri zavádzaní vlákniny do jedálnička dieťaťa treba brať do úvahy jeho vek. Odporúčaný príjem u detí do 2 rokov je maximálne 5 g na deň. Pre deti od 2 rokov platí vzorec: vek dieťaťa + 5 g vlákniny denne. V šiestich rokoch by dieťa malo prijať 11 gramov vlákniny na deň.
Podľa odborníkov by na tanieri detí malo prevažovať biele pečivo až do dovŕšenia desiatich rokov, pretože je dobrým zdrojom sacharidov, ktoré sú najrýchlejšie využiteľnou energiou pre rast a vývoj dieťaťa bez zbytočného zaťažovania tráviaceho systému.
Problém, kedy môžu deti konzumovať celozrnné pečivo, vzbudzuje emócie. Niektoré zdroje tvrdia, že deti až do 12 rokov by nemali jesť celé zrná a majú konzumovať výlučne rafinovanú múku. Na druhej strane, niektoré celozrnné výrobky obsahujú zložky, ktoré nie sú bezpečné pre mladé črevo a mali by mať čo najjemnejšiu štruktúru.
Názor výživového poradcu Petra Havlíčka
Petr Havlíček, známy český výživový poradca, sa zaoberá problematikou cereálneho pečiva a chleba u detí. Cereálie (obilniny) sú pre prevažnú časť obyvateľstva najdôležitejšou a základnou potravinou, zrelé zrná vyšľachtených tráv z čeľade lipnicovitých. Hlavné časti obilného zrna tvorí obal, jadro a klíčok. Vlákniny sú nestráviteľné časti viacerých potravín, ktoré zväčšujú objem stolice. Poznáme dva druhy: rozpustné vo vode (viažu vodu a zmäkčujú stolicu) a nerozpustné. Mletím obilných zŕn sa získava múka a krupica. Rozlišujeme nízko vymletú múku (biela) a vysoko vymletú múku (čierna). Biela múka obsahuje veľmi málo minerálnych látok, vitamíny, vlákninu a tuk, obsahuje veľa škrobu. Čierna múka obsahuje viac minerálnych látok, vitamíny, tuk a vlákninu.
Zloženie a prínos cereálnych výrobkov na ľudský organizmus
Cereálie sú najdôležitejšou poľnohospodárskou plodinou, ktorá pokrýva asi 60 % výživy obyvateľstva. Obilné zrná obsahujú približne do 16 % bielkovín, pšeničné a ražné klíčky viac ako 30 % kvalitných bielkovín. Obsah tuku v obilných zrnách je nízky, ale ide o zdravý tuk. Napríklad ovos obsahuje asi 5 % tuku, no klíčky môžu obsahovať až 23 % esenciálnych mastných kyselín.
Prečítajte si tiež: Kedy začať s zubnou pastou pre deti?
U cereálií rozlišujeme rôzne druhy cukrov (sacharidov): jednoduché cukry, škrob a polysacharidy (vláknina). Biela múka obsahuje veľmi málo minerálnych látok, vitamíny, vlákninu a tuk, obsahuje veľa škrobu (70 %). Čierna múka obsahuje viac minerálnych látok, vitamíny, tuk a vlákninu. Má vysokú biologickú hodnotu.
Jednotlivé druhy obilovín
- Pšenica: jej bielkoviny majú najvyššiu biologickú hodnotu, je to najdôležitejšia chlebová obilnina. Vyrába sa z nej krupica, múky, vločky a klíčky.
- Raž: pestuje sa v chladnejších polohách, obsahuje veľa lepku. Vyrába sa z nej chlebová múka.
- Jačmeň: pestuje sa ako sladovnícky, kŕmny a potravinársky, vyrábajú sa z neho krúpy a vločky.
- Ovos, proso, pohánka, kukurica: patria medzi ďalšie cereálie.
Pečivo je zo základnej suroviny pšeničnej múky, droždia a prísad, určené pre dennú spotrebu (rožok, žemľa).
Zavádzanie obilovín do jedálnička dieťaťa
Jedlá z múky (cereálna strava) patria do vyváženého jedálnička dieťaťa. Už vo veku dovŕšeného 7. mesiaca zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok. Podávame obilnú kašu, múku v podobe bezvaječných cestovín (najprv biele), neskôr po 1. roku i celozrnné pečivo, chlieb. Dieťa vo veku 2 - 3 rokov má mať 3 - 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov, pričom väčšia časť z nich by mala byť celozrnná. Jedna porcia je napríklad: pol krajca chleba (15 - 20 g), alebo pol rožka, alebo pol hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky. Po 1. roku môžeme chlieb na raňajky vymeniť za 25 g ovsených vločiek. Už v tomto veku minimálne polovica celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.
Celozrnný chlieb a pečivo sú pre deti vhodné, ich tolerancia je však individuálna. Väčšie množstvo vlákniny môže spôsobovať u najmenších detí bolesti bruška. Väčšie deti predškolského a školského veku majú rady müssli tyčinky.
Je dôležité postupne predstavovať dieťatku klasické potraviny vo forme príkrmov. U nedojčených detí môžeme začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci. Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla. Od ôsmeho mesiaca môžeme jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujeme, ale krájame na malé kúsky. Dieťa kŕmime v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy.
Prečítajte si tiež: Kuskus v detskej výžive
Čo by sa nemalo vyskytovať v jedálničku detí do 3 rokov
Rodičia by sa mali vyhýbať potravinám, ktoré môžu spôsobiť obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia.
10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov, klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Tieto látky zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov.
Už od jedného roka je fajn začať s mandľami (v malom množstve, namočené na noc a ráno premyť, alebo krátko opražiť). Orechy sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, tukov a minerálnych látok.
V žiadnom prípade by nemali byť súčasťou detskej stravy hranolčeky či sladkosti, ktoré sú plné tukov. Namiesto smoothies by deti mali piť hlavne vodu, či materské mlieko.
Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou. So sladením treba čakať čo najdlhšie. Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.
Recept na sezónny koláč
Ingrediencie:
- 1 1/2 hrnčeka špaldovej hladkej múky
- 1/2 hrnčeka mletého maku
- 1/2 sáčku bezfosfátového prášku do pečiva, alebo sódy bikarbóny (pri nej ide o polovičné množstvo)
- dve domáce vajíčka
- 3/4 pohára mandľového alebo iného rastlinného mlieka
- nesírené sušené marhule (asi 4 ks)
- lúpané mandle (hrsť)
- štvrť pohára kvalitného kokosového oleja
Postup:
Marhule a mandle je potrebné namočiť na pár hodín, posekať a vmiešať do cesta. Celú hmotu dobre premiešame (vajcia šľaháme zvlášť a pridáme) na cesto, ktoré sa pri miešaní trošku trhá, ale nie je tuhé ani riedke, asi ako bublanina. Na vrch poukladáme nakrájané marhule a mandle. Pečieme pri 150 stupňoch v teplovzdušnej rúre.
Kedy zavádzať lepok?
Lepok je zmes bielkovín, ktoré sú súčasťou obilných zŕn (pšenica, jačmeň, raž, ovos) a pohánky. Zavádzanie lepku sa odporúča medzi 4. a 7. mesiacom života dieťaťa, pričom dojčenie má ochranný účinok. Dojčeným deťom podáme lepok po 6. mesiaci, do ukončeného 7. mesiaca. Do polievky môžeme zavariť 1 kávovú lyžičku (3 g) detskej krupice, trošku bezvaječných cestovín alebo natrhať trošku bieleho pečiva. Deťom čiastočne dojčeným a prikrmovaným počiatočným umelým mliekom podáme lepok po ukončenom 4. mesiaci, najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, využijúc ochranu hoci i minimálneho dojčenia. Deťom na umelej výžive podáme lepok medzi 6. a 7. mesiacom života.
Akým pečivom začať?
U malých detí si organizmus nevie poradiť s dávkou vlákniny v celozrnnom pečive, určenou dospelým. Tolerancia celozrnného pečiva je u detí individuálna. Väčšie množstvo vlákniny môže spôsobovať u najmenších detí bolesti bruška. Preto sa odporúča celozrnné pečivo až po prvom roku života. Približne do tretieho až štvrtého roku treba deťom podávať vlákninu hlavne vo forme ovocia, zeleniny, strukovín, ovsených vločiek.
Pri zavádzaní vlákniny do jedálnička dieťaťa treba brať do úvahy jeho vek. Odporúčaný príjem u detí do 2 rokov je maximálne 5 g na deň. Pre deti od 2 rokov existuje vzorec pre výpočet správneho množstva prijatej vlákniny: vek dieťaťa + 5 g vlákniny denne. Podľa odborníkov by na tanieri detí malo prevažovať biele pečivo až do dovŕšenia desiatich rokov, pretože je dobrým zdrojom sacharidov.
Ak má dieťa priveľa vlákniny, pije málo tekutín a má nedostatok pohybu, môže trpieť bolesťami brucha, nadúvaním a zápchou. Na druhej strane, aj keď dodržiava pitný režim a má dosť pohybu, môže mať problémy s hnačkou. Preto treba deťom celozrnné pečivo zaraďovať do jedálnička postupne s pribúdajúcim vekom.
Preto by mali sacharidy v strave tvoriť asi 55 percent z celkovej prijatej energie. Sacharidy sú neoddeliteľnou súčasťou detskej výživy. Bez nich by detský organizmus nemal dostatok energie na správny rast a vývoj, ale aj fyzické aktivity. Dobrým zdrojom sacharidov je pečivo a cereálie, bohaté na vitamíny, minerálne látky i vlákninu. Detský organizmus by si neporadil s dávkou vlákniny určenou dospelým, a tak by malo v stravovaní detí do desať rokov prevládať biele pečivo.
Obilniny a pečivo sú považované za základ stravy dospelých i detí. Odporúčané množstvo pečiva a cereálií na deň sa však u oboch kategórií líši. Deťom medzi 2. až 4. rokom postačia 2 - 3 porcie, od štyroch rokov potrebujú už 3 až 4 porcie, dospelí asi 3 až 6 porcií. Jedna porcia predstavuje krajec chleba, rožok alebo žemľu, ¾ šálky varenej ryže či cestovín, resp. 10. 8. Narodenie dieťatka býva spojené nielen s veľkou radosťou a pýchou, ale aj mnohými otázkami a neistotou. Každý chce dať svojmu potomkovi to najlepšie, neurobiť pritom chybu a neublížiť mu.
Celozrnné verzus biele pečivo
Pre ľudský organizmus sú najrýchlejšie využiteľným zdrojom energie sacharidy, s ich hlavnou funkciou dodávania energie. Preto by mali sacharidy v strave tvoriť asi 55 percent z celkovej prijatej energie. Sacharidy sú neoddeliteľnou súčasťou detskej výživy. Bez nich by detský organizmus nemal dostatok energie na správny rast a vývoj, ale aj fyzické aktivity. Dobrým zdrojom sacharidov je pečivo a cereálie, bohaté na vitamíny, minerálne látky i vlákninu. Rozdiel je v tom, či ide o pečivo biele alebo celozrnné. Celozrnné výrobky obsahujú viac zdraviu prospešných látok a sú vhodnejšie pre zdravú výživu. Biele pečivo zasa telu dodáva iba sacharidy, a preto by v strave malo tvoriť menšiu časť. To ale stopercentne neplatí u malých detí. Detský organizmus by si neporadil s dávkou vlákniny určenou dospelým. A tak by malo v stravovaní detí do desať rokov prevládať biele pečivo.
Obilniny a pečivo sú považované za základ stravy dospelých i detí. Odporúčané množstvo pečiva a cereálií na deň sa však u oboch kategórií líši. Deťom medzi 2. až 4. rokom postačia 2 - 3 porcie, od štyroch rokov potrebujú už 3 až 4 porcie, dospelí asi 3 až 6 porcií. Pričom si pod jednou porciou treba predstaviť krajec chleba, rožok alebo žemľu, ¾ šálky varenej ryže či cestovín, resp. cereálií. Pečivo alebo cereálie by mali byť súčasťou každého denné jedla, a preto sú umiestnené v potravinových pyramídach úplne doku. Patria medzi sacharidové potraviny, pre ktoré bola stanovená hodnota tzv. glykemického indexu (GI), ktorý okrem iného určuje, na ako dlho daná potravina človeka zasýti. Všeobecne má biele pečivo vyšší GI, a tak zasycuje na kratšiu dobu ako celozrnné.
Cereálie spestria jedálniček
Pojem „cereálie“ pochádza z mytológie a je odvodený od názvu hier, ktoré oslavovali bohyňu Ceres, patrónku dobrej úrody a zberu. Do stravovania prinášajú hneď niekoľko výhod, spočívajúce v nutričnom prínose v prevencii voči civilizačným chorobám, najmä ochoreniu srdca a ciev. Treba si však vedieť vybrať, lebo niektoré druhy cereálií obsahujú dosť skrytého cukru a soli. Ďalšou výhodou je rýchlosť ich prípravy a široké využitie, sú dobre stráviteľné a patria k dôležitým dodávateľom energie. Bohaté sú na sacharidy, rastlinné bielkoviny, vitamíny B1, B2, E a na rozpustnú i nerozpustnú vlákninu. Obsahujú tiež dôležité minerálne látky, najmä draslík, horčík, fosfor, železo a vápnik. Cereálie s mliekom alebo jogurtom predstavujú napr. zdravé a vyvážené raňajky, ktoré telu dodávajú nielen dostatok energie v podobe sacharidov, ale aj veľmi kvalitné bielkoviny v mliečnych výrobkoch. Cereálie sú u detí obľúbené, čo je dobré pre ich zdravý vývoj, vzhľadom na množstvo vitamínov a minerálnych látok, ktoré obsahujú. Dôležité je, aby boli celozrnné, vyrobené z celých zŕn, nielen z ich častí. Cereálie z bielej múky telu nedodajú toľko minerálov a chýba v nich vláknina, ktorá podporuje správne trávenie.
Obilniny a deti do troch rokov
S obilninami alebo cereáliami začíname u detí v určitom veku rôznymi kašičkami z pšeničnej krupice uvarenej v mlieku, alebo ovsenými vločkami. Neskôr príde na rad obľúbený rožok či piškóty, ktoré sa ako prvé dostávajú dieťaťu do ruky. Kašičky sú zasa prvými príkrmami. Obilniny sú základom jedálnička batoľaťa, a tak by to malo zostať po celý jeho život. Obyčajný rožok či žemľa bude pre dieťa lepšie stráviteľné, pozor však na tukové či maslové pečivo. V chlebe a pečive by nemal byť nadbytok droždia, čo sa pozná podľa veľkých bublín v ceste, alebo silnej príchute a vône droždia, ktorého väčšie množstvo môže dieťaťu spôsobiť tráviace ťažkosti. Nikdy mu tiež nedávajte teplé pečivo, pretože nafukuje a dieťa začne bolieť bruško. Pri výrobkoch z obilnín treba dbať predovšetkým na ich množstvo a zloženie. Úplne nevhodná je „presilovka“ výrobkov z bielej múky so sladkými plnkami a s použitými nevhodnými tukmi. Sladké šišky, ktoré chutia všetkým generáciám, nie sú najvhodnejšou potravou pre batoľatá. Ani cereálie nie sú bez chyby, pretože v sebe ukrývajú rastlinnú bielkovinu - lepok, ktorý môže ublížiť naň alergickým deťom (celiakia). Pri výbere cereálií pre batoľatá treba vychádzať z predpokladu, že ich tráviaci trakt ešte stále potrebuje jemné zaobchádzanie. Po prvom roku života im obilniny treba podávať len pomaly. Do dvoch rokov deťom nedávajte bežné musli alebo zmesi s celými zrnami obilia. Vyberajte len výrobky určené pre tento vek, upravené tak, aby boli ľahko stráviteľné. Deti tiež zle znášajú napr. celozrnný chlieb, najmä ak obsahuje vyšší podiel otrúb. Jedlá z obilnín sa preto malým deťom usilujte kombinovať so zeleninou a mäsom, budú lepšie stráviteľné. Varené obilniny, ako napr. pohánku, môžete po ochutení použiť aj ako základ ľahkých nátierok zmiešaním s vyšľahaným tvarohom.
Ako začať s príkrmami?
Keď dieťatko dosiahne vek 4-6 mesiacov (podľa toho, či kojíš alebo nie) a javí záujem o jedlo na tvojom tanieri, je čas začať s príkrmami a postupne zavádzať pevné jedlá do jeho stravy. Tento proces je dôležitý nielen pre jeho výživu, ale aj pre rozvoj motorických a chuťových zručností.
Prvé potraviny pre dieťa (6-24 mesiacov):
- Vajcia: Sú skvelým zdrojom bielkovín, vitamínov B12 a D, a cholínu, ktorý je dôležitý pre vývoj mozgu.
- Banány: Sú bohaté na draslík a vitamín B6, ktoré podporujú vývoj mozgu a nervového systému.
- Sladké zemiaky: Sú skvelým zdrojom vitamínu A, ktorý je dôležitý pre zdravie očí a imunitný systém.
- Jablká: Sú plné vlákniny a vitamínu C.
- Mrkva: Je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A, potrebný pre zdravý zrak a imunitu.
- Brokolica: Je skvelým zdrojom vitamínov C, K a vlákniny. Podporuje zdravý rast a imunitu.
- Červená šošovica: Je plná bielkovín a železa, ktoré sú dôležité pre rast a vývoj bábätka.
- Losos: Je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj mozgu a očí.
- Avokádo: Je výborný zdroj zdravých tukov, ktoré podporujú rast a vývoj mozgu.
- Celozrnné obilniny: Sú bohaté na vlákninu a základné minerály, ako sú železo a zinok. Ovsené vločky sú skvelou voľbou pre ranné kaše.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť do 1 roka:
Medzi potraviny, ktoré nie sú vhodné pre deti do 1 roka, patria med (kvôli riziku botulizmu), celé orechy (kvôli riziku udusenia), surové alebo nedostatočne tepelne upravené vajcia a mäso (kvôli riziku salmonely), a potraviny s vysokým obsahom soli, cukru alebo umelých sladidiel. Tiež sa na začiatku príkrmov vyhni potravinám, ktoré by mohli spôsobiť alergickú reakciu, ako sú napríklad orechy, ale je dobré ich do 1.roka ponúknuť napríklad formou orechového masla.
Kedy začať s celozrnným pečivom?
Jedlá z múky, teda cereálna strava, patrí do vyváženého jedálnička dieťaťa. Už vo veku dovŕšeného 7. mesiaca zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok (gliadín, glutén). Podávame obilnú kašu, múku v podobe bezvaječných cestovín, najprv biele, neskôr po 1. roku i celozrnné pečivo, chlieb.
Dieťa vo veku 2 - 3 rokov má mať 3 - 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov. Väčšia časť z nich by mala byť celozrnná. Takáto 1 porcia je napríklad: pol krajca chleba = 15 - 20 g, alebo pol rožka, alebo pol hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky. Po 1. roku môžeme chlieb na raňajky vymeniť za 25 g ovsených vločiek. Už v tomto veku minimálne polovica celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.
Celozrnný chlieb a pečivo sú teda pre deti vhodné. Ich tolerancia je však určite individuálna, ojedinele môžu byť pre dieťa „ťažké“. Hlavne väčšie množstvo vlákniny môže spôsobovať u najmenších detí bolesti bruška.
Väčšie deti predškolského ale i školského veku majú rady müssli tyčinky, ktoré im rýchlo zaženú hlad.
Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov. U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci.
Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.
Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka.
Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy.
Čo by ste mali vedieť o vláknine v detskej strave?
Vláknina sa v detskej strave prirodzene objavuje s nasadením prvých ovocných alebo zeleninových príkrmov. Tie je vhodné podávať najskôr v 17. týždni života dieťaťa a najneskôr v 26. týždni života.
V posledných rokoch sa detský jedálniček zásadne zmenil. Biele rožky a krupicu nahradili zrná, ovsené vločky alebo pšeno, a to aj u tých najmenších stravníkov. Nič však nie je dobré preháňať. Vedeli ste, že aj to, čo na prvý pohľad vyzerá mimoriadne zdravo, môže pri nadmernej konzumácii spôsobovať zdravotné problémy? Týka sa to napríklad vlákniny. Hoci je táto látka pre ľudské telo nenahraditeľná a spája s veľkým množstvom zdravotných benefitov, netreba zabúdať, že detské črevo má odlišné požiadavky, než to „dospelácke“. Špeciálne v prípade detí do dvoch rokov života a bábätiek, ktoré so stravovaním práve začínajú.