Očkovanie psov: Kontraindikácie, výhody a riziká

Očkovanie je kľúčovým nástrojom v prevencii infekčných ochorení u psov. Táto forma prevencie obmedzuje šírenie infekcií, vírusových mutácií a minimalizuje nebezpečné následky zápalových procesov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na očkovanie psov, vrátane kontraindikácií, výhod, rizík a praktických informácií pre majiteľov psov.

Princíp očkovania

Očkovanie psa vyvoláva v tele podobnú reakciu ako prirodzená infekcia. Aktivujú sa bunky imunitného systému a vytvárajú sa špecifické protilátky, proteíny, ktoré bojujú proti antigénu. Imunoglobulíny typu G a A (IgG a IgA) sa v tele udržiavajú najdlhšie a majú ochranné vlastnosti. Pri kontakte s mikroorganizmom dochádza k rýchlemu pomnoženiu protilátok, ktoré chránia pred rozvojom infekcie a jej následkami. Očkovanie je považované za najbezpečnejšiu formu prevencie infekčných ochorení, a ak sa vykonáva u zdravých jedincov podľa očkovacej schémy, poskytuje najlepšiu ochranu.

Na vytvorenie skupinovej imunity je potrebné, aby bolo zaočkovaných minimálne 90 % populácie. Očkovaní jedinci tak chránia aj tých, ktorí nemôžu byť očkovaní z dôvodu chronických ochorení, ktoré oslabujú ich imunitný systém. Terapia mnohých infekčných ochorení zvierat je založená na symptomatickej liečbe, pretože neexistujú lieky, ktoré by priamo bojovali proti mikroorganizmom.

Typy imunizácie

Existuje niekoľko spôsobov, ako chrániť telo pred mikroorganizmami. Materské protilátky, ktoré šteňa prijíma cez placentu a s materským mliekom, poskytujú pasívnu ochranu. Ďalším typom krátkodobej ochrany je podanie séra pri vysokom riziku infekcie alebo keď už infekcia nastala a telo si nedokáže samo vytvoriť protilátky. K aktívnej imunizácii dochádza buď po prekonaní ochorenia, alebo po podaní vakcíny. Vakcíny môžu byť nešpecifické (stimulujú imunitný systém na všeobecnú ochranu) alebo špecifické (oslabené, vektorové alebo mRNA vakcíny).

Prvú ochranu získavajú šteniatka od matky vo forme materských protilátok, ktoré ich chránia niekoľko týždňov. Tieto protilátky pôsobia len proti chorobám, proti ktorým bola matka očkovaná alebo ktoré prekonala. Hladina materských protilátok sa postupne znižuje približne od 6. týždňa života, preto by sa základné očkovanie proti psinke a parvoviróze malo vykonať pred dovŕšením 2. mesiaca života. Ďalšie kombinované vakcíny obsahujú oslabené vírusy psinky, parainfluenzy, parvovírusu a adenovírusu typu 2. Posilňovacie dávky by sa mali podávať každé 3 až 4 týždne, aby sa ukončil cyklus očkovania šteňaťa vo veku približne 16 týždňov. Na Slovensku je povinné očkovanie psa proti besnote medzi 12. a 16. týždňom veku.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam

Požiadavky na moderné vakcíny

Moderné vakcíny musia spĺňať niekoľko dôležitých požiadaviek:

  • Maximálna bezpečnosť: Vakcína by nemala spôsobovať závažné nežiaduce účinky.
  • Vysoká účinnosť: Vakcína by mala stimulovať tvorbu dostatočného množstva protilátok na ochranu pred ochorením.
  • Dlhodobá imunologická pamäť: Vakcína by mala zabezpečiť dlhodobú ochranu proti ochoreniu.
  • Široká dostupnosť a nízka cena: Vakcína by mala byť dostupná pre všetkých majiteľov psov.
  • Jednoduché podávanie: Vakcína by sa mala dať ľahko aplikovať.

Možné reakcie po očkovaní

Akútna reakcia z precitlivenosti v podobe kolapsu, opuchu papule, prudkého zvracania a hnačky je štatisticky veľmi zriedkavá. Ak spozorujete tieto príznaky po očkovaní alebo podaní lieku, mali by ste okamžite navštíviť svojho veterinárneho lekára. Pre prípadné komplikácie je vhodné naplánovať očkovanie na dopoludnie alebo skoré popoludnie, keď je klinika otvorená aj v ďalšej časti dňa. Zvieratá by mali byť po očkovaní pozorované.

Čo treba zvážiť pred očkovaním

Pred návštevou veterinárneho lekára je potrebné zvážiť niekoľko vecí:

  • Zdravotný stav zvieraťa: Vakcinovať možno len zdravé zvieratá. Príznaky ako akútna bolesť, hnačka, kašeľ alebo hnisavý zápal spojiviek sú kontraindikáciou očkovania.
  • Gravidita a laktácia: Gravidita, laktácia u suky, zotavovanie sa po operácii alebo obdobie zvýšenej fyzickej námahy a stresu môžu byť obdobiami, kedy sa vakcinácia neodporúča.
  • Chronické ochorenia: V prípade stabilných chronických ochorení, ako je hypotyreóza, potravinová alergia alebo srdcové zlyhanie, neexistujú žiadne priame kontraindikácie.
  • Odčervenie: Najmä u mladých zvierat je dôležité, aby boli odčervené aspoň niekoľko dní vopred. Ak sa vo výkaloch nájdu parazity, najprv by sa malo liečiť napadnutie a až potom by sa mal pes zaočkovať, pretože napadnutie spôsobuje zníženú imunitu.

Povinné a odporúčané očkovania

Očkovanie proti besnote je povinné v Európskej únii a vo väčšine krajín sveta. Na Slovensku musí byť každý pes zaočkovaný vo veku 3 až 4 mesiacov a následne musí každý rok dostať posilňovaciu dávku. Je dôležité dodržiavať očkovací plán. Každá cesta do zahraničia v rámci Európskej únie so psom, mačkou alebo fretkou si tiež vyžaduje očkovanie proti besnote. Cestovanie mimo EÚ si vyžaduje dodatočnú titráciu protilátok proti besnote. Presné informácie vám poskytne okresná veterinárna inšpekcia alebo váš veterinárny lekár.

Psinka, parvoviróza, Rubartova choroba a besnota sú ochorenia s vysokou úmrtnosťou v prípade nákazy, preto by ochrana vášho domáceho zvieraťa mala byť prioritou každého opatrovateľa. V závislosti od životného štýlu psa veterinári odporúčajú očkovanie proti leptospiróze. Psy, ktoré môžu prísť do kontaktu s hlodavcami alebo ich výkalmi, lovia myši, potkany, pijú vodu z kaluží, by mali dostať ročnú dávku vakcíny proti leptospiróze vzhľadom na závažný priebeh ochorenia, ktoré zvyčajne vedie k zlyhaniu obličiek a pečene. Samice počas hárania alebo 7 - 10 dní po háraní a na konci gravidity by mali byť chránené proti herpesvírusu. Následná vakcinácia by sa mala opakovať podľa vyššie uvedenej schémy pred plánovanou graviditou. Na Slovensku je možné očkovať psa aj proti borelióze, ktorá je jednou z mnohých chorôb prenášaných kliešťami. V prípade zvýšeného rizika infekcie Trichophyton spp. a Microsporum spp., alebo ako forma terapie, môže byť váš pes očkovaný proti vyššie uvedeným mikroorganizmom.

Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu

Vakcinačné schémy

Vakcinačná schéma je postup, ako a kedy psa zaočkovať, aby bola reakcia imunitného systému primeraná a vakcinácia účinná. Úvodné očkovanie (1. krát v živote, resp. po dlhšej “pauze”) nazývame primovakcinácia. Môže pozostávať z jednorazovej aplikácie vakcíny (napr. besnota) alebo z niekoľkých dávok aplikovaných v rozmedzí niekoľkých týždňov (zvyčajne 3-4 týždňov) (napr. tzv. “infekčné ochorenia”). Opakovanú vakcináciu nazývame “booster” vakcinácia (posilňovacia) - jej úlohou je v ideálnom čase “boostnuť”/posilniť efekt primovakcinácie. Vo veľkej časti prípadov je nutná aplikácia boostru každoročne (napr. leptospiróza), no existujú vakcíny, u ktorých stačí aplikovať booster raz za 2 či 3 roky (napr. niektoré druhy vakcín proti besnote). Je dôležité dodržiavať dátumy/revakcinačné intervaly stanovené veterinárom (vždy uvedené v očkovacom preukaze). Pokiaľ tak neurobíte, nebude možná aplikácia boostru a bude opäť nutné navodiť imunitu primovakcináciou.

Odporúčané vakcinačné schémy pre šteniatka:

  • A) primovakcinácia: prvá dávka v 6./7. týždni veku (ideálne len psinka a parvoviróza - tzv. “puppy” vakcína) + 2-3 revakcinácie*, zakaždým po 3-4 týždňoch
  • B) primovakcinácia: prvá dávka v 8./9. týždni veku + 1-2 revakcinácie*, zakaždým po 3-4 týždňoch

*Podľa najnovších odporúčaní WSAVA je ideálne ukončiť prvé očkovanie šteniatok proti infekčným ochoreniam až po 16. týždni veku, odporúčania výrobcov sa však môžu líšiť.

V prípade zameškanej revakcinácie (v prípade primovakcinácie aj boostrovej vakcinácie) je nutné preočkovanie po 3-4 týždňoch, snažte sa preto dodržiavať termíny uvedené v očkovacích preukazoch. U šteniatok veľkých a obrích plemien psov, príp. šteniatok, ktorých matky sú riadne očkované a šteniatka vyrastajú v relatívne izolovanom prostredí od iných, cudzích psov pričom je zabezpečené dostatočné pitie mliečka (najmä) v prvých dňoch a týždňoch života šteniatok nie je nutné začínať s očkovaním príliš skoro (stačí 8.-9. týždeň), nakoľko protilátky získané od mamičky pitím kolostra (prvé mliečko, ktoré pijú šteniatka) kolujú v krvi šteniat niekoľko týždňov a sú schopné neutralizovať vakcínu, takže na ňu organizmus nezareaguje tvorbou “imunitnej pamäte”. U šteniatok, ktorých mamy neboli riadne očkované, alebo neboli dostatočne prvé dni kojené prirodzeným spôsobom, príp. nepoznáme ich históriu (vyhodené šteniatka) či vyrastajú v prostredí s vysokým výskytom cudzích psov odporúčame začať s očkovaním čo najskôr (ideálne 6.-7. týždeň).

Voliteľné vakcíny

Okrem základných vakcín existujú aj voliteľné vakcíny, ktoré nie je nevyhnutné aplikovať všetkým psom:

  • Borelióza: Odporúčaná u psov žijúcich v oblastiach s výskytom kliešťov pozitívnych na boreliózu, príp. u poľovných psov. Účinnosť tejto vakcíny nie je 100%-ná a neochráni psa pred ostatnými ochoreniami, ktoré môžu kliešte prenášať.
  • Herpesvírus: Odporúčaná u chovných súk pred, resp. počas gravidity.

Nežiaduce účinky očkovania

Ide o zriedkavo sa vyskytujúce reakcie organizmu, ktoré sa (najčastejšie) objavujú v krátkom časovom slede po očkovaní ako následok reakcie imunitného systému psíka na vpichnutú vakcínu. Môže ísť o celkové alebo lokálne reakcie. Najzávažnejšie reakcie sa objavujú krátko po aplikácii vakcíny, spravidla do 15 minút. Ich výskyt je ojedinelý a zahŕňajú náhlu stratu vedomia, náhlu extrémnu apatiu, anafylaktický šok až srdečnú zástavu. S odstupom času od očkovania dochádza k poklesu závažnosti nežiaducich reakcií, pričom veľká väčšina sa vyskytne do 24 hodín od podania vakcíny. Okrem vyššie spomenutých zahŕňajú tieto reakcie najčastejšie rôzne opuchy, predovšetkým v tvárovej oblasti, hnačky a zvracanie, prípadne viac či menej závažné neurologické reakcie (strata koordinácie pohybu, kŕče, straty zmyslov…). Tieto reakcie vyplývajú predovšetkým z prehnanej reakcie imunitného systému a z veľkej časti sú, našťastie, zvratné.

Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti

Pokiaľ prebehne aplikácia vakcíny u povedzme 99,9% pacientov bez problémov a 0,1% vykazuje neadekvátnu reakciu, tak nemožno hovoriť o chybe vakcíny. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o aktuálny problém samotného organizmu a je možné, že ten by skôr či neskôr zareagoval nielen na aplikáciu vakcíny ale aj akúkoľvek inú podanú látku, prípadne na obyčajnú virózu či zvýšenie telesnej teploty. Väčšina nežiaducich účinkov vakcín je výsledkom reakcie dvojice pes-vakcína. Ide predovšetkým o problém imunity konkrétneho jedinca. Vakcíny totiž pred vstupom na trh musia spĺňať 2 základné kritériá - účinnosť a bezpečnosť!

Materské protilátky a očkovanie šteniat

Keď sa šteniatko narodí, intuitívne ho to ťahá k mliečnej žľaze mamičky. Tá ako prvé produkuje miesto mlieka tzv. mledzivo, kolostrum. Ide o nutrične veľmi bohatý sekrét podobný mlieku, ktorý okrem iného obsahuje vysokú hladinu bielkovín a z nich najmä protilátok, ktoré bežne kolujú mamičke v krvi. Prvé hodiny po narodení má črevo šteniatok (a všeobecne všetkých mláďat cicavcov) schopnosť prepúšťať, absorbovať aj také veľké molekuly, akými bielkoviny sú (neskôr to už nie je možné a na to, aby boli bielkoviny spracované je nutné ich natráviť, rozložiť na menšie molekuly). Týmto spôsobom sa protilátky z krvi matky dostanú do krvi šteniatka. Z pohľadu očkovania šteniat nás zaujímajú tie protilátky, ktoré kolujú šteniatkam v krvi vďaka pitiu kolostra. Je niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú ich množstvo, a teda aj životnosť:

  • vakcinačný status matky (úzko prepojený s kvalitou kolostra)
  • množstvo prijatého kolostra
  • “sila” kolostra (kvalita)

Aká je úloha týchto protilátok? Rovnaká ako úloha protilátok, ktoré sa vytvoria po očkovaní - identifikovať a neutralizovať patogéna, proti ktorému sú namierené. To znamená, že po kontakte s pôvodcom ochorenia vďaka týmto protilátkam šteniatko neochorie. Pochopiteľne teda, pokiaľ je vakcína aplikovaná šteniatku príliš skoro, materské protilátky identifikujú patogéna z vakcíny, zneutralizujú ho a tým pádom sa šteniatku nezačnú tvoriť jeho vlastné protilátky. Tento problém nastáva, pokiaľ je vakcína aplikovaná príliš skoro. Je však veľmi ťažké presne určiť, kedy je ten ideálny čas na aplikáciu prvej vakcíny. Práve kvôli vyššie spomínaným 3 premenným.

Vo všeobecnosti existujú 2 odporúčané vakcinačné protokoly u šteniat, čo sa časovania týka:

  • najdúšikovia, šteňatá neočkovaných matiek, šteňatá kŕmené umelou výživou- u nich sa predpokladá nízka koncentrácia materských protilátok, je preto nutné začať s očkovaním skôr, najskôr však až v 6.-7. týždni veku
  • šteňatá riadne očkovaných matiek, veľkých plemien psov- u nich sa predpokladá vysoká koncentrácia kvalitných protilátok, nemá zmysel ich očkovať skôr, je odporúčané začať najskôr v 8.-9. týždni veku

Posledný dôležitý termín, ktorý súvisí s materskými protilátkami je tzv. imunitné okno. Je to obodbie, kedy je organizmus šteniatka najnáchylnejší na rozvoj infekčného ochorenia. V tomto čase nie je hladina materských protilátok dostatočná na zabezpečenie ochrany no ešte stále je ich dosť na neutralizáciu vakcíny. Pre vyššie spomenuté dôvody nemožno určiť a zjednotiť čas výskytu tohto imunitného okna pre všetky šteniatka. Z tejto príčiny je potrebné pristupovať k socializácii šteniat s obozretnosťou a pokiaľ možno sa stretávať len so psami, u ktorých je známy vakcinačný status.

Mýty o očkovaní

Existuje mnoho mýtov o očkovaní psov, ktoré je dôležité vyvrátiť:

  • Mýtus: Vakcíny len niekedy chránia psov proti chorobám (ak vôbec).
    • Fakt: Očkovanie je účinný spôsob, ako chrániť psov pred nebezpečnými infekčnými ochoreniami.
  • Mýtus: Očkovanie je nebezpečné.
    • Fakt: Hoci sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, sú zriedkavé a väčšinou mierne.
  • Mýtus: Imunita po očkovaní je trvalá.
    • Fakt: Imunita po očkovaní časom klesá, preto je potrebné pravidelné preočkovanie.
  • Mýtus: Očkovanie nie je nevyhnutné.
    • Fakt: Očkovanie je dôležité pre ochranu psa pred nebezpečnými ochoreniami a pre zabránenie šíreniu týchto ochorení v populácii.
  • Mýtus: Homeopatické nozódy poskytujú ochranu proti psím ochoreniam.
    • Fakt: Neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali účinnosť homeopatických nozód.
  • Mýtus: Každoročné očkovanie je nevyhnutné.
    • Fakt: Niekoľko amerických zverolekárskych vysokých škôl v reakcii na tlak spotrebiteľov a ich obavy z nežiaducich účinkov očkovania oznámilo, že každoročné očkovanie psov je zbytočné.

tags: #ockovanie #psov #kontraindikacie