V počiatočných štádiách života novorodenca je lebka príznačná svojou poddajnosťou a mäkkosťou, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané tzv. švami. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku.
Tento článok sa zaoberá problematikou zležanej hlavičky u bábätiek, jej príčinami, diagnostikou, spôsobmi prevencie a liečby.
Vývoj a rast lebky novorodenca
Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobí. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života sa rast lebky definitívne zastaví. Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti.
Kraniostenóza alebo preležaná hlavička?
Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o preležanej hlavičke bábätka. Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka. Z interného hľadiska môže zležanie hlavičky spôsobiť i nedostatok vitamínu D, ktorý prispieva k pevnosti kostí. Dávkovanie vitamínu D je potrebné prispôsobiť rýchlosti rastu bábätka. Predčasne narodené deti totiž rastú a priberajú rýchlejšie ako donosené deti, čo znamená, že pre správny rast kostí potrebujú viac vitamínu D.
Vzniknúť môže ešte v tehotenstve, keď došlo k vyvinutiu väčšieho tlaku na hlavičku plodu, čo zväčša zapríčiňuje nižšia miera plodovej vody obklopujúcej bábätko. Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie dieťatka možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostenóza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. v prvých týždňoch až mesiacoch života, zležaná hlavička sa rozvíja postupne v dôsledku nesprávneho polohovania.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Obe deformity lebky novorodenca je potrebné skonzultovať a riešiť s odborníkom, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký spôsob liečby je pre bábätko najvhodnejšie. Keďže kraniostenóza je považovaná za vážnejšiu deformitu lebky dieťaťa, primárne sa z lekárskeho hľadiska hľadajú náznaky tohto druhu deformácie.
Ako vyzerá zležaná hlavička?
Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky.
Typy zležanej hlavičky
- Brachycefália: Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky. Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky.
- Plagiocefália: V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka.
- Dolichocefália (Skafocefália): Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok.
- Turicefália: Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp. smerom nahor.
Kraniostenóza - špecifické typy
V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia. Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu). Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách. Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.
Polohovanie bábätka slúži ako prevencia
Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí.
Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri kojení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Čo pomôže na zležanú hlavičku?
Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rozličných preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k takejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom.
Vankúš proti preležaniu
Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.
Kraniálna ortéza (prilba)
Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.
Chirurgická liečba kraniostenózy
Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Zležaná hlavička bábätka - skúsenosti
Každý prípad zležanej hlavičky bábätka je individuálny, a preto si vyžaduje špecifický prístup odporučený lekárom. Niektoré mamičky sa však podelili o svoju skúsenosť, ktorá zahŕňala absolvovanie liečby pomocou kraniálnej ortézy. Našli sa aj diskutujúce, ktoré vnímajú následky zležanej hlavičky v dospelosti, čo vnímajú ako mierny estetický nedostatok.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Je dôležité sledovať tvar hlavičky bábätka a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na pediatra. Lekár dokáže zhodnotiť, či ide o bežnú zležanú hlavičku, alebo o vážnejší stav, ako je kraniostenóza. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre správny vývoj dieťaťa.
Čo robiť, ak sa dieťa zakláňa
Jeden z príspevkov v diskusii spomína osemmesačného chlapčeka, ktorý sa začal vypínať a zakláňať hlavu dozadu. V takomto prípade je určite namieste návšteva pediatra, aby sa vylúčili neurologické príčiny.
Záver
Zležaná hlavička je pomerne častý jav u novorodencov a dojčiat. Dôležitá je prevencia správnym polohovaním a v prípade potreby včasná diagnostika a liečba. Rodičia by mali sledovať tvar hlavičky svojho dieťaťa a v prípade akýchkoľvek obáv sa obrátiť na lekára. Včasná intervencia môže zabrániť vážnejším komplikáciám a zabezpečiť správny vývoj dieťaťa.