Pandémia COVID-19 zasiahla celý svet a očkovanie sa ukázalo ako jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti tomuto vírusu. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 predstavuje nielen ochranu jednotlivca, ktorý je zaočkovaný, ale aj kolektívnu ochranu komunity a celej spoločnosti. Vedecké kapacity i historické fakty jasne dokazujú, že akýkoľvek vírus vieme najefektívnejšie poraziť bezpečnou a účinnou vakcínou. Tento článok sa zameriava na účinnosť a riziká očkovania proti COVID-19, dostupné vakcíny, ich účinnosť proti mutáciám vírusu a ďalšie dôležité informácie.
Prečo sa očkovať?
Najúčinnejším prostriedkom pre boj s vírusom COVID-19, ktorý spôsobil pandémiu a ochromil krajiny, rodiny, spoločnosti i jednotlivcov na celom svete, je očkovanie. Keď je človek zaočkovaný, je menej pravdepodobné, že by mohol preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. To znamená, že očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní. Zaočkovanie zníži riziko ťažkého priebehu a hospitalizácie a zabráni šíreniu nákazy v populácii, čo povedie k minimalizácii počtu úmrtí, minimalizácii preťaženia akútnych a intenzívnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach, ochrane zdravotníckych pracovníkov, rizikových skupín a postupnému návratu do života bez obmedzení. K tomu, aby bola celonárodne dosiahnutá tzv. kolektívna imunita, je v prípade COVID-19 potrebné preočkovať viac ako 80 % populácie. Očkovanie pomáha dosiahnuť to, aby viac ľudí zostalo zdravých, a tým znižuje sociálny a psychologický dosah choroby na ľudí a záťaž pre nemocnice a systémy zdravotnej starostlivosti. To znamená, že zdroje možno použiť na boj proti iným chorobám, ako je rakovina alebo Alzheimerova choroba.
Dostupné vakcíny a ich mechanizmy
V súčasnosti je vo vývoji viac ako 160 rôznych typov vakcín proti COVID-19, pričom niektoré boli už v minulosti využívané na iné infekčné ochorenia a niektoré sú úplne novými konceptami, ktoré ešte len čakajú na svoje schválenie. Nižšie uvedené vakcíny prešli viacfázovým klinickým testovaním na veľkom počte dobrovoľníkov, ktoré následne preskúmala a schválila Európska lieková agentúra (a mnohé ďalšie liekové agentúry z ďalších krajín). Na Slovensku sú dostupné rôzne typy vakcín, ktoré fungujú na odlišných princípoch:
RNA/mRNA vakcíny (Moderna, Pfizer/BioNTech): Tieto vakcíny, ako napríklad Comirnaty (Pfizer/BioNTech), sa podávajú dospelým, dospievajúcim vo veku od 12 rokov a starším, deťom vo veku od 5 do 11 rokov. Vakcína je založená na použití genetickej informácie priamo z vírusu, ktorá je vložená do tukového obalu, vďaka čomu sa RNA dostane jednoduchšie do buniek. Po očkovaní sa teda do tela nedostane celý vírus, ale iba jedna konkrétna vírusová bielkovina. RNA sa v cytoplazme bunky následne prepisuje do bielkoviny, ktorá sa buď produkuje na povrchu tej bunky, alebo ide priamo von. Tým sa vystaví imunitnému systému, ktorý si vytvorí svoju reakciu - protilátkovú odpoveď. Vírusová informácia vôbec nepríde do kontaktu s našou DNA, ktorá sa nachádza v jadre bunky. Navyše, po použití naša bunka RNA zničí.
Vektorové vakcíny (AstraZeneca, Janssen): Vakcíny sú založené na veľmi jednoduchom princípe - v tomto prípade nie je použitý reálny vírus, ale bezpečný, ktorý nespôsobuje ochorenie a je len nosičom bielkoviny, ktorá je z vírusu získaná. Tým pádom nie je vyvolané ochorenie, napriek tomu je imunitný systém nabudený veľmi efektívnym spôsobom. Pre tieto účely sa používajú nosiče na báze rôznych typov bezpečných vírusov, ktoré napríklad po zaočkovaní spôsobia bežné jemné prechladnutie alebo sú často asymptomatické. Príkladom je Vaxzevria (AstraZeneca) v spolupráci s Oxfordskou univerzitou a Janssen (Johnson & Johnson).
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Účinnosť vakcín
Všetky vakcíny, ktoré schváli Európska lieková agentúra, musia byť na základe výsledkov klinického skúšania bezpečné a musia byť dostatočne účinné, aby mali vyhovujúci pomer prínosov a vedľajších účinkov. Účinnosť očkovacej látky je určená jej schopnosťou predísť určitej chorobe. Ak sa povolené očkovacie látky podávajú správne, pomáhajú chrániť obyvateľstvo pred chorobami. Ako v prípade iných liekov, ani očkovacia látka nie je u každého jednotlivca na 100 % účinná. Účinnosť je individuálna a závisí od niekoľkých faktorov. Ako napríklad vek osoby, iné užívané lieky alebo existujúce ochorenia, čas od očkovania, predchádzajúci kontakt s patogénom choroby, spôsob podania očkovacej látky, očkovacia látka. Za určitých okolností však jednotlivec môže ochorieť na dané ochorenie, hoci dostal odporúčaný počet očkovacích dávok. Je to preto, že si nedokáže vytvoriť dostatočnú ochranu proti chorobe alebo preto, že jeho imunita je v priebehu času slabšia. Napriek tomu je priebeh ochorenia u týchto osôb miernejší, ako keby neboli zaočkované. Navyše sa tým znižuje pravdepodobnosť, že nakazia druhých.
Konkrétne údaje o účinnosti vakcín:
Comirnaty (Pfizer/BioNTech): V rozsiahlom klinickom skúšaní sa preukázala 95% účinnosť očkovacej látky Comirnaty pri predchádzaní ochoreniu COVID-19 u ľudí vo veku od 16 rokov. Štúdie sa celkovo zúčastnilo približne 44 000 ľudí. Adekvátna ochrana proti ochoreniu COVID-19 začína 7 dní po 2. očkovaní. Podľa súčasného stavu vedomostí je asi 95 zo 100 zaočkovaných ľudí chránených pred ochorením.
Moderna: Rozsiahle klinické skúšanie na takmer 30 000 dobrovoľníkoch preukázalo účinnosť COVID-19 vakcína Moderna na dospelých vo veku 18 rokov a viac. Štúdia preukázala 94,1% zníženie počtu symptomatických prípadov COVID-19 u ľudí, ktorí dostali vakcínu (11 zo 14 134 očkovaných osôb dostalo COVID-19 so symptómami) v porovnaní s ľuďmi, ktorí dostali falošné injekcie (185 zo 14 073 ľudí ktorí dostali falošné injekcie, dostali COVID-19 s príznakmi). Štúdia tiež preukázala 90,9% účinnosť u účastníkov s očakávaným rizikom tažkého priebehu ochorenia, vrátane pacientov s chronickým ochorením pľúc, srdcovými chorobami, obezitou, ochorením pečene, cukrovkou alebo infekciou HIV.
Vaxzevria (AstraZeneca): Hlavné štúdie preukázali, že vakcína má približne 60 % účinnosť. Kombinované výsledky zo 4 klinických štúdií vo Veľkej Británii, Brazílii a Južnej Afrike ukázali, že vakcína COVID-19 AstraZeneca bola bezpečná a účinná pri prevencii COVID-19 u ľudí od 18 rokov. Do týchto štúdií bolo zapojených okolo 24 000 ľudí. Polovica dostala vakcínu a polovica dostala falošnú injekciu. Výsledky ukázali 59,5% zníženie počtu symptomatických prípadov ochorenia COVID-19 u ľudí, ktorým sa vakcína podala (64 z 5 258 osôb dostalo COVID-19 so symptómami) v porovnaní s ľuďmi, ktorým boli podané falošné injekcie (154 z 5 210 dostalo COVID-19 so symptómami).
Janssen (Johnson & Johnson): V hlavnom skúšaní sa preukázalo, že očkovacia látka má približne 67 % účinnosť. Vedľajšie účinky COVID-19 Vaccine Janssen boli zvyčajne miernej až strednej intenzity a ustúpili počas niekoľkých dňoch po očkovaní.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Účinnosť vakcín proti mutáciám vírusu
Pre vírusy ako také je typické, že časom mutujú, pričom mutácie jednotlivých vírusov majú rôznu rýchlosť. Vo všeobecnosti však mutácie vírusov nemusia nevyhnutne ovplyvniť účinnosť vakcín. Odborníci a regulačné orgány pozorne sledujú, ako sa vírus spôsobujúci COVID-19 v priebehu času mení a ako dobre môžu vakcíny proti COVID-19 chrániť ľudí aj pred novo objavujúcimi sa variantmi vírusu.
Výsledky doterajších štúdií ukazujú, že účinnosť vakcín proti symptomatickému priebehu ochorenia covid-19 je pri variante omikron nižšia a časom klesá. Lepšiu ochranu má poskytovať „booster“, teda 3. dávka. Oficiálne zdravotné organizácie, ako je WHO, však v ostatných dňoch avizujú, že zrejme bude zmeniť taktiku a vyvinúť nové vakcíny s dlhšou imunitnou odozvou. Odborníci v tejto súvislosti odporučili vyvinúť také vakcíny, ktoré nielenže ľudí ochránia pred vážnym priebehom covidu, ale dokážu lepšie predchádzať samotnej nákaze a jej šíreniu. Takéto očkovacie látky by podľa expertov znížili takzvaný komunitný prenos nákazy aj potrebu rozsiahlych obmedzení verejného života.
Riziká a nežiaduce účinky očkovania
Rovnako ako na všetky očkovacie látky, aj na vakcínu proti chorobe covid-19 môže náš organizmus určitým spôsobom zareagovať. A vzhľadom k tomu, že sme každý iný − aj tieto reakcie sa môžu pomerne výrazne líšiť. Vakcíny proti Covidu majú, podobne ako takmer všetky liečivá, vedľajšie účinky. Všetky relevantné inštitúcie ich od začiatku poctivo skúmajú a otvorene o nich komunikujú a aj slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv hlásenia o podozreniach na vedľajšie účinky pravidelne zverejňuje. Masívne očkovanie po celom svete však potvrdilo to, čo ukazovali klinické skúšania: vakcíny sú bezpečné. Vedľajšie účinky majú takmer vždy podobu krátkodobých nepríjemností (teplota, únava, bolesť hlavy). Je pravdou, že po zaočkovaní miliónov ľudí sa objavili aj vedľajšie účinky, ktoré klinické skúšania neodhalili - prípady vzácnych krvných zrazenín alebo myokarditídy. Klinické skúšania však tieto vedľajšie účinky neodhalili práve preto, že sú mimoriadne zriedkavé.
V súvislosti s očkovaním na prevenciu ochorenia COVID-19 štátny ústav ku dňu 31.7.2022 eviduje 11 091 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Štátny ústav informuje verejnosť iba o uzavretých prípadoch úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním. V prípade, že v časovej súvislosti po očkovaní nastane úmrtie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadi vykonanie pitvy, výsledky ktorej poskytujú primárne dôkazy o príčine úmrtia. Ku dnešnému dňu evidujeme spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach Comirnaty, Spikevax a Vaxzevria) a v troch ako pravdepodobný (po vakcínach Vaxzevria a Comirnaty). Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.
Vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne v priebehu niekoľkých dní odznievajú. Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku (všeobecne sú nežiaduce reakcie po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne), iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Takisto ich výskyt a intenzita závisí od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku. Pri tzv. mRNA vakcínach - Comirnaty a Spikevax boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Počet prijatých hlásení podozrení na nežiaduce účinky závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Niektorí zaočkovaní (laická verejnosť) pristupujú ku vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia aj mierne a krátkodobé nežiaduce účinky. Každý má možnosť nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok a štátny ústav prijíma všetky hlásenia a v prípade potreby dožiada ďalšie informácie od odosielateľa. Objektívnejšie hlásenia z odborného hľadiska prijíma ŠÚKL od odbornej verejnosti (zdravotnícki pracovníci). Pri hodnotení počtu a závažnosti hlásení je potrebné vziať do úvahy všetky faktory vrátane odosielateľa hlásenia. Všetky registrované vakcíny spĺňajú prísne nároky na bezpečnosť a ani prijaté podozrenia na nežiaduce účinky ich bezpečnosť nespochybňujú.
Najčastejšie vedľajšie účinky:
- bolesti kĺbov, svalov
- zvýšená teplota
- únava
- bolesť hlavy
- bolestivosť a opuch v mieste vpichu
Tieto nežiaduce účinky zostávajú spravidla 1 − 3 dni po vakcinácii. Treba mať na pamäti, že každý organizmus sa s nimi vyrovnáva trochu inak. Vakcína nás chráni zvyčajne až 21 dní po prvej dávke a naviac aj po uplynutí tejto lehoty existuje možnosť, že sa u vás infekcia môže prejaviť.
Prevencia a liečba vedľajších účinkov:
Najefektívnejším prostriedkom, ktorý nám pomôže predísť vedľajším účinkom očkovania, je prevencia, a to hlavne tá v podobe kvalitného odpočinku. Pokojový režim by sme mali dodržiavať minimálne 24 hodín pred vakcináciou, lepšie 48 hod. Čo by sme určite v rámci preventívnych krokov robiť nemali, je užívanie akýchkoľvek liekov či iných podporných prostriedkov predtým, než sa vedľajšie účinky vôbec dostavia. Zároveň majte na pamäti, že kľúčom k urýchleniu akejkoľvek rekonvalescencie je dôsledné dodržiavanie pitného režimu. Pamätajte na to, že vaša reakcia na očkovanie môže byť natoľko silná, že možno nebudete schopní si lieky obstarať, preto je vhodné mať ich pripravené vo svojej domácej lekárničke vopred. Žiadna vakcína samotné ochorenie covid-19 vyvolať nemôže, a to jednoducho preto, že neobsahuje celý vírus SARS-CoV-2.
Kedy sa neočkovať?
Existujú určité situácie, kedy by ste sa nemali očkovať, alebo by ste mali konzultovať s lekárom:
- Deti: Očkovacia látka Comirnaty sa neodporúča pre deti mladšie ako 5 rokov. COVID-19 vakcína Moderna sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov.
- Tehotné a dojčiace ženy: Očkovanie proti COVID-19 nie je v tehotenstve a pri dojčení kontraindikované, to znamená, že aj tehotné či dojčiace ženy sa zaočkovať môžu. So stúpajúcim používaním vakcín vo svete stúpa aj počet údajov, ktoré máme k dispozícii a doteraz nebolo preukázané osobitné zdravotné riziko pre matku či pre dieťa.
- Osoby s oslabenou imunitou: Hoci odpoveď ľudí s oslabeným imunitným systémom na očkovaciu látku nie je až taká dobrá, neexistujú žiadne výhrady týkajúce sa bezpečnosti. Aj ľudia s oslabenou imunitou môžu byť zaočkovaní, keďže im hrozí väčšie riziko ochorieť na COVID-19.
- Alergici: Ľudia, ktorí vedia, že sú alergickí na jednu zo zložiek očkovacej látky, by nemali dostať túto očkovaciu látku. Ak bude mať osoba po podaní prvej dávky očkovacej látky Comirnaty ťažkú alergickú reakciu, druhá dávka sa jej nemá podať.
Mýty a dezinformácie o očkovaní
Na sociálnych sieťach sa šíri množstvo dezinformácií o očkovaní. Objavila sa napríklad špekulácia, že by vakcína proti koronavírusu mohla spôsobiť ženskú neplodnosť. Argument stojí na predstave, že vakcína obsahuje proteín zvaný syncytín-1, ktorý je dôležitý pre vývoj ľudskej placenty u žien čo z neho robí nevyhnutný predpoklad úspešného tehotenstva. Zároveň je podľa ich tvrdení svojou stavbou veľmi podobný povrchovému spike proteínu koronavírusu. Očkovanie by teda mohlo zamerať pozornosť imunitného systému aj na tento dôležitý proteín a začať proti nemu bojovať.
Ministerstvo zdravotníctva prináša päť najčastejšie uvádzaných dôvodov, pre ktoré niektorí ľudia váhajú s očkovaním proti Covidu aj s ich vysvetlením:
"Vakcíny boli vyvinuté príliš rýchlo": Technológia, na ktorej sú mRNA vakcíny postavené, nie je úplne nová. Bola vyvíjaná už od 90-tych rokov, vedci teda nezačínali od nuly. Kvôli urgentnosti pandémie bol proces schvaľovania vakcín zjednodušený, avšak nikdy nie na úkor bezpečnosti. Všetky registrované vakcíny, s ktorými sa u nás očkuje proti Covidu, museli prejsť tromi kolami klinického skúšania na desiatkach tisíc dobrovoľníkov a v reálnej praxi sa nimi zaočkovali už vyše 2 miliardy ľudí na celom svete.
Strach z vedľajších účinkov: Vakcíny proti Covidu majú, podobne ako takmer všetky liečivá, vedľajšie účinky. Všetky relevantné inštitúcie ich od začiatku poctivo skúmajú a otvorene o nich komunikujú a aj slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv hlásenia o podozreniach na vedľajšie účinky pravidelne zverejňuje. Masívne očkovanie po celom svete však potvrdilo to, čo ukazovali klinické skúšania: vakcíny sú bezpečné.
Obava, že vakcínu nemôžem dostať kvôli zdravotným dôvodom: Vo všeobecnosti platí, že kontraindikácii (teda prekážok) pre očkovanie proti Covidu-19 je veľmi málo. Platí tiež, že chronické ochorenia a vysoký vek nielenže nie sú prekážkou pre očkovanie, ale naopak, sú dôvodom navyše, prečo by ste sa mali dať očkovať čo najskôr.
Strach z neznámych dlhodobých účinkov: Všetky vedľajšie účinky popísané v príbalových letákoch registrovaných vakcín proti Covidu, s ktorými sa na Slovensku aktuálne očkuje, sú krátkodobé. Dlhodobé účinky sú pri vakcínach vo všeobecnosti raritné.
Pocit, že mladý a zdravý človek vakcínu nepotrebuje: Aj pri mladých a zdravých ľudí sú riziká vyplývajúce z Covidu vyššie ako riziká spojené s očkovaním.
Alternatívne možnosti liečby COVID-19
Okrem očkovania existujú aj ďalšie možnosti liečby COVID-19. Novou možnosťou liečby covid-19 sú neutralizačné monoklonálne protilátky proti vírusu SARS-CoV-2 (liek REGN-COV2). Sú indikované pre rizikové skupiny pacientov s miernym až stredne ťažkým priebehom ochorenia. Po podaní intravenózne (do žily) dokáže obaliť vírusové častice a tým vírusu znemožní vstúpiť do buniek a množiť sa. Vo väčšine prípadov by tak nemalo dôjsť k rozvoju alebo zhoršeniu ochorenia. Liek treba podať čo najskôr od nákazy. Spoločnosť Merck & Co vyvinula liek na liečbu covid-19. Obsahuje antivirotikum molnupiravir. Ako prvý bol tento liek registrovaný vo Veľkej Británii. Podľa výsledkov klinických štúdií liek znižuje riziko hospitalizácie a úmrtia až na polovicu.
Záver
Očkovanie proti COVID-19 je účinný nástroj na ochranu jednotlivcov a celej spoločnosti pred vírusom SARS-CoV-2. Hoci existujú riziká a nežiaduce účinky spojené s očkovaním, prínosy očkovania prevažujú nad rizikami. Dôležité je mať prístup k overeným informáciám a konzultovať s lekárom v prípade akýchkoľvek obáv alebo otázok. Vakcinácia už ľudstvu pomohla zvládnuť veľa chorôb, teraz je šanca, že nám pomôže k návratu do normálneho života po pandémii COVID-19.