Očkovanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie dieťaťa, avšak situácia, keď má bábätko naplánované očkovanie a starší súrodenec je chorý, vyvoláva u rodičov obavy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadniť rôzne aspekty imunity dieťaťa a ponúknuť praktické rady pre správne rozhodovanie.
Imunita dieťaťa: Základný pilier zdravia
Imunita je základným pilierom zdravia detí, najmä počas chladných mesiacov, keď na ne číhajú rôzne vírusy a baktérie. Deti sú zvedavé, neustále objavujú svet a pritom sa stretávajú s množstvom výziev, ktoré testujú ich imunitný systém. Od prvých dní života je imunita ich štítom, ktorý ich chráni pred chorobami. Imunita chráni telo pred pôsobením vonkajších vplyvov - mikroorganizmov (baktérie, vírusy), ale aj alergénov alebo vnútorných vplyvov (nádorové procesy). Imunita dieťaťa sa vyvíja už počas tehotenstva. Postupne sa tvoria jednotlivé zložky nešpecifickej aj špecifickej imunity, ktoré sa po narodení ďalej vyvíjajú. Nezrelosť imunitného systému u malých detí sa prejavuje zvýšenou frekvenciou infekcií, najmä ak sa dieťa nachádza v prostredí s vyšším výskytom mikroorganizmov (detský kolektív, často chorý starší súrodenec).
Vývoj imunity u bábätka
Imunita sa u bábätka vyvíja už počas vnútromaternicového vývoja. Okolo 20. týždňa sa v krvi plodu objavujú bunky získanej imunity. Začína sa aktívny prenos protilátok cez placentu z krvi matky do krvi plodu. Matka, ktorá je zaočkovaná (čierny kašeľ, tetanus), dokáže svoje bábätko plne ochrániť počas prvých týždňov po pôrode. Následne je dôležité začať s povinným očkovaním, lebo novorodenci a dojčatá sú náchylnejší na vznik závažných ochorení. Jednoznačne môžeme povedať, že ochrannú funkciu po pôrode má dojčenie bábätka. Materské mlieko obsahuje mnohé dôležité látky, ktoré zabezpečujú ochranu bábätka a zabezpečujú dozrievanie jeho imunitného systému, má vplyv na tvorbu prirodzenej črevnej mikroflóry, chráni pred vznikom infekčných ochorení a pravdepodobne aj pred vznikom autoimunitných a alergických ochorení. Podľa najnovších odporúčaní je optimálna dĺžka výlučného dojčenia 4-6 mesiacov, následne do stravy bábätka treba začať pridávať nemliečne príkrmy. V tomto období v tzv. imunologickom okne (od 17.-26. týždňa života) je ideálne stretnutie aj s potravinovými alergénmi (lepok, vajce, paradajka, ryba, orechy, ..). Predpokladá sa urýchlenie vývoja imunologickej tolerancie.
Obdobia zvýšenej chorobnosti
Nástup chorobnosti je charakteristický pre 2 obdobia:
- je okolo 5-6. mesiaca života, keď bábätko spotrebovalo protilátky získané od matky. Toto obdobie sa nazýva fyziologická hypogamaglobulinémia.
- obdobie pri nástupe do kolektívu (jasle, škôlka). Tento nárast chorobnosti treba očakávať. Dieťa si vytvára imunitnú pamäť. Za normálny stav u detí predškolského veku považujeme vznik 6-8 nekomplikovaných respiračných infekcií s dobrou odpoveďou na liečbu a ľahkým priebehom. V neskoršom období sa tento počet znižuje na 2-4 infekcie za rok.
Očkovanie bábätka: Kedy ho odložiť?
Očkovanie je v našej krajine povinné a musia sa mu podrobiť bábätká už krátko po narodení. Napriek tomu, že očkovanie sa považuje za bezpečné, sú určité situácie, kedy sa očkovať nesmie. Pred každým očkovaním by mal pediater dôkladne vyšetriť dieťatko a zistiť, či je jeho zdravotný stav v poriadku a teda ho môže zaočkovať.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Kontraindikácie očkovania
Očkovanie je kontraindikované v prípade:
- Akútneho horúčkovitého ochorenia
- Liečby antibiotikami (a taktiež by sa nemalo očkovať aspoň dva týždne po dobratí antibiotík)
- Hnačkovitého ochorenia alebo kašľa (podľa niektorých lekárov)
- Vážnejších neurologických porúch (nutná konzultácia s detským neurológom)
- Neúplne zahojenej jazvičky na pliecku po očkovaní proti tuberkulóze
- Závažnej alergie na niektorú zo zložiek vakcíny
- Pravdepodobnej inkubačnej dobe nejakého ochorenia (napr. ak sa v škôlke alebo vo vašom okolí objavia kiahne a vaše dieťa ich ešte neprekonalo)
O týchto skutočnostiach treba vždy informovať detského lekára.
Očkovanie a chorý súrodenec: Ako postupovať?
Ak má starší súrodenec infekčné ochorenie, je dôležité zvážiť, či je vhodné očkovať bábätko. V takomto prípade je nevyhnutné poradiť sa s pediatrom. Lekár zváži aktuálny zdravotný stav bábätka, inkubačnú dobu ochorenia u súrodenca a potenciálne riziká a prínosy očkovania.
Príklad z praxe:
Matka sa pýta, či je vhodné zaočkovať 13-týždňového syna, ak má staršia dcéra horúčku a objavili sa u nej červené fliačky (s podozrením na šiestu chorobu). Keďže inkubačná doba šiestej choroby môže byť až 15 dní, je na mieste otázka, či lekár môže zaočkovať syna aj v takomto prípade, ak je v rodine infekčné ochorenie, alebo sa automaticky očkovanie odloží.
V takýchto situáciách je vždy najlepšie kontaktovať pediatra a informovať ho o situácii. Lekár rozhodne, či je očkovanie v danom momente vhodné alebo je lepšie ho odložiť.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Reakcie po očkovaní: Čo sledovať?
Očkovacie látky, tzv. vakcíny, sú zmesou rôznych látok a tak ako pri všetkých ostatných liekoch, aj pri vakcínach sa môžu objaviť rozličné nežiaduce účinky. Po každom očkovaní si teda treba všímať u dieťatka možné negatívne reakcie. Po očkovaní by ste mali s dieťatkom zostať 30 minút pod lekárskym dohľadom, alebo aspoň v blízkosti lekára, kvôli možnej anafylaktickej, teda život ohrozujúcej alergickej, reakcii. V takom prípade totiž bez okamžitej lekárskej pomoci môžu nastať vážne komplikácie až smrť.
Neurologické ťažkosti ako poruchy vedomia ale tiež napr. aj neutíšiteľný plač bábätka trvajúci viac ako tri hodiny sú spravidla kontraindikáciou ďalšieho očkovania konkrétnou vakcínou a jednoznačne by ste o tom mali informovať lekára. Deti s poruchami imunity alebo užívajúce lieky na upravenie imunity sa väčšinou tiež nesmú očkovať, resp. sa u nich očkovanie rieši až po porade s imunológom. U predčasne narodených bábätiek je pri očkovaní taktiež potrebná vyššia opatrnosť a očkujú sa väčšinou podľa individuálneho očkovacieho kalendára. Kontraindikácií môže byť viac a sú často závislé od konkrétnej vakcíny. Ak sa nejaké reakcie objavia, mali by ste ich oznámiť v každom prípade svojmu detskému lekárovi, ktorý tieto reakcie potom hlási na príslušné miesta.
Bežné reakcie po očkovaní:
- Teplota
- Opuch alebo začervenanie v mieste vpichu
- Podráždenosť, plačlivosť
Všetky tieto reakcie by mali do 48 hodín odznieť. Na mieste vpichu sa môže objaviť aj malá hrčka - zatvrdnutie, ktoré môže byť prítomné až 4-6 týždňov a vymizne samé. Teplota po očkovaní presahuje hranicu 39 °C len zriedkavo a netrvá dlhšie ako 48 hodín. K ostatným celkovým reakciám na očkovanie možno zaradiť stratu vedomia (synkopa), ktorá je prítomná bezprostredne po alebo aj pred vpichom ihly - ide o psychogénnu odpoveď organizmu.
Pred očkovaním: Dôkladná príprava
Na to, aby sa čo najviac minimalizovalo riziko závažných vedľajších účinkov daného očkovania, je dôležité dôkladné vyšetrenie dieťatka pediatrom pred očkovaním. Okrem toho by mali rodičia informovať lekára o akýchkoľvek zdravotných problémoch dieťatka za posledné obdobie a ak sa napr. v rodine vyskytuje infekčné ochorenie, poraďte sa s lekárom o vhodnosti odloženia očkovania. Niektorí lekári neočkujú deti ani pri nachladnutí, iní to nepovažujú za dostatočnú prekážku.
Ako podporiť imunitu dieťaťa?
So všetkým je dôležité začať pár mesiacov pred nástupom do kolektívu a všetko to berieme ako komplexný proces. Samozrejme najdôležitejšia je správna životospráva- pestrá strava s obmedzením jednoduchých cukrov a tukov, dostatok vlákniny a dostatočný pitný režim. Taktiež nemôžeme zabudnúť na dostatočný spánok - kvalitný neprerušovaný spánok (3. ročné dieťa 12 hodín denne), ak má dieťa problémy, zamerajme sa na minimalizovanie elektroniky TV, mobil, rušivých iných elementov. Pohybová aktivita na čerstvom vzduchu za každého počasia. Áno, neexistuje zlé počasie, len zle oblečené dieťa.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Praktické tipy na posilnenie imunity
- Správna životospráva: Pestrá strava s obmedzením jednoduchých cukrov a tukov, dostatok vlákniny a dostatočný pitný režim.
- Dostatočný spánok: Kvalitný neprerušovaný spánok (3. ročné dieťa 12 hodín denne).
- Pohybová aktivita: Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu za každého počasia.
- Hygiena: Dostatočná hygiena - umývanie rúk a hygiena nosa - naučiť dieťa správne smrkať nos je základ, výborné sú aj konvičkovanie a preplachovanie, pravidelné inhalovanie. Preventívne stačí 1x denne cca 10 minút, kľudne fyziologický roztok alebo Vincentku.
- Otužovanie: Častejšie vetranie, pobyt v chladnejšom prostredí, či ľahšie obliekanie. Správne obliekanie je dôležité - vyhýbať sa poteniu- riziko nachladnutia.
- Zdravá domácnosť: Primeraná teplota a vlhkosť v domácnosti, vetranie, nefajčiť, eliminovať prašnosť a alergény.
- Rekonvalescencia: Dostatočne dlhá rekonvalescencia (poriadne zotavenie organizmu) po výskyte ochorenia, predčasný návrat do kolektívu je nevhodný, zároveň nedoliečené dieťa ohrozuje aj ostatné deti v kolektíve.
- Očkovanie: Zvážiť aj nepovinné očkovanie - chrípka v rizikových obdobiach alebo rotavírusy.
Čo sa týka prípravkov na podporu imunity, určite to berte ako doplnenie tohto všetkého a nečakajte účinok za noc, je to komplexný doplnok k tomuto všetkému. Taktiež musíte prípravky brať pár mesiacov pred rizikovým obdobím (jeseň-zima, nástup do kolektívu).
Skúsenosti pediatričky a imunologičky Jitky Škovránkovej
Podľa pediatričky a imunologičky Jitky Škovránkovej sa v posledných rokoch objavujú aj prípady, keď malo nečakanú reakciu i zdravé dieťa. Deje sa tak podľa nej po tom, čo sa prestalo očkovať proti tuberkulóze.
Škovránková zdôrazňuje, že očkovanie je jeden z pokrokov v medicíne, ktorý musíme podporovať. Zachránilo a stále zachraňuje milióny ľudských životov. Ale mala by tu byť stále aj snaha o jeho vylepšovanie. Chýba jej snaha pediatrov o individualizované očkovacie plány pre niektoré deti s reakciami po očkovaní alebo pre rizikové skupiny.
Závažné reakcie po očkovaní
Tie najzávažnejšie a zdôrazňuje, že naozaj vzácne, sú takzvané encefalopatické reakcie - s kŕčmi a s poruchou vedomia. V posledných ôsmich rokoch pribudlo detí, ktoré po očkovaní vykazujú určitý regres psychomotorického vývoja, laicky povedané - vrátia sa vývojovo späť. Dôvodom je vzájomné ovplyvnenie nervového a imunitného systému potom, čo je imunita očkovaním stimulovaná.
Škovránková si začala všímať tieto reakcie v čase, keď sa prestalo očkovať proti tuberkulóze. Kým sa očkovalo proti tuberkulóze, nikdy sa s takými reakciami po očkovaní nestretla. Po očkovaní hexavakcínou sa navodí protilátková, ale aj bunková imunita, no prevažuje takzvaná protilátková odpoveď. U detí, ktoré boli ako novorodeniatka očkované proti tuberkulóze, sa naopak navodí výhradne bunková imunitná odpoveď, ktorá pretrváva dlho po zahojení reakcie. Tieto imunitné produkty sa po oboch očkovaniach vzájomne ovplyvňujú a vo svojom dôsledku utlmia neprimerané reakcie po hexavakcíne.
Odporúčania Jitky Škovránkovej
- Keď niektoré z príznakov po očkovaní pretrvávajú dlhšie ako týždeň alebo sú veľmi intenzívne (vysoké teploty), prípadne sa zmení správanie dieťaťa, potom odporúča konzultovať reakciu s pediatrom a s ďalšou dávkou vakcíny počkať. Očkovať najskôr o 3 až 6 mesiacov, a to iba štvorzložkovou vakcínou, teda len tetanus, záškrt, čierny kašeľ a hemofil (niekedy je lepšie dokonca vynechať aj zložku čierneho kašľa a záškrtu).
- Na opatrnejšom postupe, najlepšie na preventívnom rozložení vakcín, by sa mal rodič s pediatrom dohovoriť pri dieťati, ktorého starší súrodenec prekonal nejaké vážnejšie alebo pretrvávajúce reakcie. Opatrnosť odporúča tiež u detí rodičov, ktorí majú obaja ťažké alergie alebo autoimunitné systémové ochorenie.
Dodatočné informácie o očkovaní
Očkovacie látky a schémy
- 3. mesiac: I. dávka - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus, žltačka typu B, obrna, pneumokok
- 5. mesiac: II. dávka - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus, žltačka typu B, obrna, pneumokok
- 12. mesiac: III. dávka - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus, žltačka typu B, obrna, pneumokok
- 15.-18. mesiac: Pneumokoková konjugovaná vakcína (preočkovanie v 5. roku života)
- Do 24., resp. 32. týždňa: Rotavírusové ochorenia (ukončenie očkovania)
- Od 6. mesiaca: Chrípka (vhodná vakcína)
- Po 9. alebo 12. mesiaci: Kiahne (možnosť očkovania)
- Po 1. roku: Žltačka typu A, Kliešťová encefalitída (možnosť očkovania)
- Od 9. roku: HPV (Human papilloma virus) - očkovanie sa odporúča ešte vo veku, kedy sa aktívny sexuálny život nepredpokladá.
Pneumokoky
Pneumokoky vyvolávajú zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, respiračné a ušné infekcie. Celkovo ich je asi 90 kmeňov, očkujeme však tie najnebezpečnejšie kmene a tie, kde už je vytvorená rezistencia (odolnosť) na antibiotiká. Momentálne je k dispozícii vakcína proti 13 kmeňom (Prevenar) a proti 15 kmeňom (Vaxneuvance).
Kliešťová encefalitída
- Zdroj infekcie: Niektorí jedinci tzv. infikované kliešte (prenášajú aj larvy a nymfy).
- Priebeh ochorenia: Dve vlny - prvá fáza (7-14 dní po napadnutí kliešťom) pripomína ľahkú virózu, po 3-5 dňoch príznaky ustúpia (bezpríznakové obdobie), následne druhá fáza.
- Liečba: Neexistuje špecifická liečba, liečia sa len príznaky.
- Očkovanie: Prvá dávka (kedykoľvek počas roka), druhá dávka po mesiaci, tretia dávka po 9-12 mesiacoch. Prvé dve dávky chránia pred ochorením. Preočkovanie jednou dávkou po 3 rokoch.
HPV (Human papilloma virus)
HPV je vysoko nákazlivý vírus (infikuje cca 80% populácie). Väčšina infekcií spontánne ustúpi vďaka imunitnému systému. Ak imunita s vírusom neporadí, môže sa prejaviť v podobe závažných ochorení, ako je napríklad rakovina krčka maternice. HPV vírus sa prenáša vo väčšine prípadov pohlavným stykom, preto sa očkovanie odporúča ešte vo veku, kedy sa aktívny sexuálny život nepredpokladá. Očkovanie sa realizuje od 9. roku života.
Ako zmierniť bolesť pri očkovaní
- Použite lokálne anestetikum - EMLA krém či náplasť - aplikujete 30 minút pred očkovaním na miesto, kde bude dieťa očkované.
- Prineste si so sebou k lekárovi chladivú náplasť, ktorú dieťatku nalepíte na miesto vpichu hneď po zaočkovaní.