V súčasnosti, keď v rôznych krajinách vrátane Slovenska narastá vlna antivakcinačných aktivít, je dôležité zdôrazniť význam očkovania pre verejné zdravie. Tieto aktivity spochybňujú potrebu a význam očkovania, preceňujú reakcie po očkovaní a mylne ich spájajú s vážnymi zdravotnými problémami, najmä neurologickými poruchami. Cieľom tohto článku je poskytnúť fakty o očkovaní a jeho vplyve na verejné zdravie.
História a význam očkovania
Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny. Realizácia očkovania sa prejavila vo výraznom poklese chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie a v eliminácii až eradikácii (vykoreneniu) niektorých detských infekčných ochorení. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny.
Za objaviteľa očkovania sa oficiálne považuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý ako prvý zrealizoval očkovanie 17. mája 1796. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam), pričom za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje práve eradikácia tohto ochorenia na celom svete.
V 60. rokoch minulého storočia totiž Svetová zdravotnícka organizácia prijala program celosvetovej eradikácie varioly, založený na očkovaní, a vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. V roku 1977 bol v Somálsku zaregistrovaný posledný prirodzený výskyt varioly na svete. Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie. Krátko nato sa tak ustúpilo aj od povinného očkovania proti nim.
Vývoj očkovania na Slovensku
Očkovanie má na Slovensku dlhú tradíciu. Očkovanie proti variole (pravým kiahňam) sa začalo už na území Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti variole bol vydaný 9. júla 1836 na celom území monarchie. Posledný prípad varioly na území Čiech a Slovenska bol hlásený v roku 1924.
Prečítajte si tiež: Všetko o očkovaní a jeho vplyve
- Očkovanie proti záškrtu (diftérii): Začalo sa v roku 1923, pričom od roku 1946 ako povinné očkovanie detí. Na Slovensku nemáme posledné roky hlásené žiadne ochorenie na diftériu na našom území.
- Očkovanie proti tetanu: Datuje sa do roku 1927. Povinné očkovanie sa začalo od roku 1956. Po zavedení očkovania došlo k poklesu výskytu ochorenia a úplnému vymiznutiu novorodeneckého tetanu na našom území. Sporadicky sa vyskytnú aj teraz prípady ochorenia u osôb nedostatočne imunizovaných.
- Očkovanie proti čiernemu kašľu (pertussis): Začalo sa povinne realizovať od roku 1959, odkedy došlo k rapídnemu zníženiu počtu ochorení. Na našom území sa vyskytujú aj teraz ojedinelé prípady ochorenia, avšak nie s ťažkým priebehom, komplikáciami a nie sú zaznamenané žiadne úmrtia v súvislosti s týmto ochorením.
- Očkovanie proti detskej obrne (poliomyelitíde): V roku 1957 sa začali očkovať 0 - 7-ročné deti neživou očkovacou látkou, toto očkovanie bolo prvým celonárodným očkovaním na svete. Od roku 1960 sa začala používať živá orálna vakcína a od toho roku u nás nedošlo k novým ochoreniam na detskú obrnu. ČSR bola jednou z prvých krajín na svete, u ktorých ochorenie úplne vymizlo. Živá očkovacia látka sa používala do roku 2006 počas imunizačných kampaní v mesiacoch marec, máj každého roka.
- Očkovanie proti hemofilovým invazívnym infekciám: Na našom území sa očkovalo už v roku 1992 vo vybraných skupinách detí, pričom ako odporúčané očkovanie dojčiat a detí do veku 5 rokov sa realizovalo až od roku 1998.
- Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam: Od roku 1983 je dostupná 23 valentná polysacharidová vakcína, ktorá je vhodná u starších ľudí, u osôb s chronickými ochoreniami, ako aj u detí od 2 rokov veku.
- Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole: Samostatné očkovanie proti osýpkam sa začalo v roku 1969, potom sa zaviedlo očkovanie 14 - ročných dievčat proti rubeole v roku 1982 a následne ako pravidelné očkovanie detí od 15 mesiacov vek. V roku 1987 sa začalo očkovať kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu, očkovanie proti všetkým trom ochoreniam naraz v jednej vakcíne sa začalo v roku 1992.
- Očkovanie proti tuberkulóze: Na území Slovenska sa začalo v roku 1953 povinné očkovanie, pričom zmienky o začiatkoch očkovania siahajú do roku 1923.
Súčasný stav očkovania na Slovensku
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkuje proti 10 ochoreniam: záškrt (diftéria), tetanus, čierny kašeľ (pertussis), detská obrna (poliomyelitída), hemofilové invazívne nákazy (Hib), vírusová hepatitída B (VHB), pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, mumps (parotitída, príušnice), ružienka (rubeola). Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia.
V povinnom pravidelnom očkovaní na území SR sú v súčasnosti očkovania proti jedenástim ochoreniam, viaceré z nich v minulosti znamenali pre ľudstvo nebezpečnú hrozbu a boli príčinou veľkého počtu úmrtí ako aj celosvetových epidémií. Materské protilátky, prenesené od matky počas tehotenstva chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. Zároveň je na vytvorenie imunologickej odpovede potrebný dlhší čas, ako aj podanie viacerých dávok. Odporúča sa preto začať očkovanie v dojčenskom veku, ktorý je z hľadiska ohrozenia dieťaťa ochorením alebo následnými komplikáciami najviac rizikový.
Problémy a výzvy v oblasti očkovania
V poslednom období možno na Slovensku pozorovať nárast antivakcinačných aktivít, alebo odmietanie očkovania rodičmi detí, ktoré majú byť povinným očkovaním chránené. Vlnu protiočkovacích postojov vyvolali informácie o škodlivosti očkovania. Verejnosť už zabudla na závažné dopady ochorení, proti ktorým sa v súčasnej dobe očkuje. Veľmi citlivo vníma akékoľvek komplikácie súvisiace s očkovaním a veľa rodičov začína považovať očkovanie za nebezpečné. V tomto ich podporujú aj rôzne informácie s antivakcinačným zameraním objavujúce sa v médiách.
Antivakcinačné publikácie zdravotníckych pracovníkov vyvolávajú na prvý pohľad dojem, že ide o vedecký prístup. Je tu uvádzaný rad pravdivých faktov, ale informácie sa obmedzujú iba na vedľajšie účinky očkovania. Citácie literatúry sú neúplné, často falošné, dochádza k vedomej manipulácii s faktami a číslami a k vynechávaniu súvislostí. Napríklad, často sa uvádza ako protiargument pravidelného povinného očkovania u nás, že v krajinách západnej Európy nie je očkovanie povinné, čo je pravdou. Nie je však k tomu uvedené, že práve preto je tam napr. vysoký výskyt čierneho kašľa (800 - 1 000 prípadov ochorení na 100 tis. detí) s vysokým podielom komplikácií.
Aj priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike vedie laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnej masívnej migrácii obyvateľstva nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Preto nemožno v oblasti pravidelného povinného očkovania detí v žiadnom prípade poľaviť. Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej imunity, ktorá sa dosahuje minimálne 95 % zaočkovanosťou, môže hroziť návrat osýpok, ružienky, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení. V niektorých prípadoch nestačí ani 95 % hranica zaočkovanosti. Rozdiel je v tom, či zvyšných päť percent neočkovaných je v rámci celého územia Slovenskej republiky, alebo je nahromadených v určitých lokalitách, čo môže byť z hľadiska rozvoja epidémií veľmi nebezpečné.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Podľa Eurobarometra, ktorý meral postoj k vakcíne vo všetkých krajinách EÚ, však Slováci očkovaniu proti COVID-19 ešte v decembri veľmi nedôverovali. Skôr naopak - až tretina opýtaných Slovákov dokonca vyhlásila, že sa proti koronavírusu nechce dať nikdy zaočkovať.
Mýty a dezinformácie o očkovaní
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Nemalú „zásluhu“ na tom má britský gastroenterológ Andrew Wakefield. Ten totiž v prestížnom vedeckom časopise Lancet v roku 1998 publikoval štúdiu, kde na prípadoch ôsmich detí dokazoval vzťah medzi autizmom a vakcínou proti osýpkam, ktorá je súčasťou MMR vakcíny, t. j. trojvakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
„Všetko, čo doktor Wakefield dokazoval vo svojej štúdii, sa ukázalo ako vymyslené - vrátane prezentovaných nálezov u detí. V nasledujúcich rokoch dokonca vysvitlo, že na realizáciu štúdie dostal Wakefield 400 000 britských libier od právnickej firmy, špecializujúcej sa na vymáhanie pohľadávok pre rodiny detí so zdravotným postihnutím, o ktorom boli rodičia presvedčení, že ho spôsobilo očkovanie. Po zverejnení tohto zásadného konfliktu záujmov 10 z 13 Wakefieldových spoluautorov stiahlo svoje spoluautorstvo z článku. Štúdiu stiahol aj časopis Lancet. Stále sa dá nájsť online, ale má cez text veľké písmená RETRACTED (stiahnutá),“ objasnila docentka Alexandra Bražinová.
Napriek tomu, že Wakefieldove ,zistenia‘ boli odvtedy vyvrátené mnohými štúdiami na miliónoch detí (sic!), ktoré žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili, tento mýtus stále nachádza svojich priaznivcov, a to tak medzi jednotlivcami, ako i celými komunitami. Mnohí z nich práve preň deti neočkujú a vystavujú ich tak ochoreniam, ktoré sa tu už vôbec nemuseli vyskytovať. Stále sa preto z času na čas objavia lokálne epidémie a mnoho detí zbytočne trpí, zostáva so zdravotným postihnutím či dokonca zomiera.
Niektorí zvyknú očkovaniu dávať za vinu globálny nárast onkologických ochorení. „Žiadna štúdia však doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny,“ ubezpečuje docentka Bražinová. „Naopak, niektoré konkrétne očkovacie látky účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Niektorých od očkovania odrádza už letmý pohľad na zloženie vakcín. Tie totiž okrem antigénu, teda účinnej látky, na ktorú telo reaguje vytvorením imunitnej odpovede, obsahujú zo zrejmých príčin aj ďalšie látky. Kým prídavné látky (tzv. adjuvans) slúžia na to, aby bola imunitná odpoveď dostatočne silná, konzervačné látky umožňujú to, aby sa vakcíny dali prevážať a skladovať. I keď vývoj vakcín neustále napreduje, vďaka čomu sa v nich objem prídavných a konzervačných látok za posledné desaťročia výrazne zredukoval, stále obsahujú i látky, pri ktorých oko laika spozornie - napríklad hliník či ortuť.
Čo sa týka hliníka, dieťa v prvých šiestich mesiacoch života dostane do organizmu pri očkovaní menej než 4 mg hliníka. Na porovnanie: za to isté obdobie života prijme 10 mg hliníka z materského mlieka, 40 mg z umelej výživy a 120 mg zo sójových náhrad materského mlieka. Až 99 % prijatého hliníka sa vylúči a menej než 1 % sa vstrebe do krvi. A čo ortuť? „Tu treba upozorniť, že ortuť sa vo vakcínach používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť - tá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická. Pri obavách zo škodlivosti sa mylne zamieňa za metylortuť, tá sa však vo vakcínach nenachádza,“ vysvetľuje odborníčka, pričom opäť dodá, že príjem ortuti v strave aj u malých detí mnohonásobne prekračuje expozičné dávky z vakcinácie.
Niektorí rodičia sa obávajú, že imunitný systém detského organizmu nedokáže čeliť toľkým vakcínam a už vôbec nie kombinovaným vakcínam, ktorými sa naraz očkuje proti viacerým chorobám. Domnievajú sa, že viacero vakcín môže imunitný systém ich dieťaťa preťažiť a zvýšiť tak riziko vzniku vedľajších účinkov. „Je to zbytočná obava. Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov, napokon dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky. Pri počte 107 B-lymfocytov v jednom mililitri krvi má dieťa teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek.
Iní rodičia operujú s tvrdením, že očkované deti majú v porovnaní s neočkovanými deťmi viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení. „Tento mýtus vyvrátili viaceré štúdie publikované v renomovaných medicínskych časopisoch. Jedna z nedávno uverejnených konštatuje, že ,neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie)‘,“ ubezpečuje docentka Bražinová. To isté podľa nej platí pre respiračné ochorenia - očkovaním sa ich výskyt dokonca rapídne znižuje. „Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Niektorí očkovanie vyhodnocujú ako zbytočné riziko, bez ktorého sa dnes predsa zaobídeme. Podľa nich nemá zmysel naďalej očkovať deti proti ochoreniam, ktoré u nás takmer vymizli. Veď predsa stačí, aby sa dbalo na riadnu hygienu a všade fungovala kanalizácia, a nákazlivé ochorenia sa tak nebudú šíriť, nie? Pozor, ide o ďalší blud. „Treba si uvedomiť, že tie ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme. Preto sa u nás napríklad stále očkuje aj proti detskej obrne, i keď jej výskyt na Slovensku neevidujeme už od roku 1960. Ochorenie sa dokonca už nevyskytuje ani v Európe, podobná situácia je aj na oboch amerických kontinentoch. No hoci sa Svetová zdravotnícka organizácia usiluje o celosvetové vykorenenie (eradikáciu) tejto choroby, detská obrna sa stále vyskytuje v Afrike a Ázii, preto je zavlečenie choroby z týchto oblastí k nám stále reálne. „Podobným prípadom sú osýpky, ktoré sme ešte donedávna považovali za ochorenie už takmer odstránené z ľudskej populácie. Za posledných desať rokov však práve pre zvýšený výskyt imunitných dier v dôsledku zanedbaného očkovania opätovne vznikajú v mnohých krajinách sveta epidémie osýpok,“ dodá ďalší znepokojivý príklad. Osýpky pritom patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku.
Kolektívna imunita a význam očkovania pre spoločnosť
Očkovanie je dôležité nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť. Ak je veľká časť populácie zaočkovaná, ochorenie nemá priestor na šírenie - vzniká tzv. kolektívna imunita. Očkovanie chráni aj tých, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu byť očkovaní (napr. malé deti alebo osoby s oslabenou imunitou).
Kolektívna imunita znamená, že dostatočne veľká časť obyvateľstva je imúnna voči konkrétnej chorobe, čím sa zabráni jej šíreniu v populácii. Ak je percento zaočkovaných dostatočne vysoké, ochorenie nemá komu „preskočiť“ a postupne zaniká v celej populácii.
Ak by sa zrušila povinnosť očkovania, zaočkovanosť by u nás poklesla na 60 - 70 percent. Na zachovanie kolektívnej imunity by to nestačilo a hrozil by návrat mnohých chorôb. Napríklad osýpky, ktoré sú v posledných mesiacoch veľmi aktuálne a prvý importovaný prípad sa nedávno potvrdil aj na Slovensku, sa u nás naposledy vyskytli v roku 1998. Zrušenie povinného očkovania by bol krokom späť, ktorý by mal za následok negatívne dopady na verejné zdravie, tak ako to potvrdzuje aj história. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany a zvyšuje tak riziko epidémií. Ohrozuje najzraniteľnejších, vrátane malých detí, ktoré ešte nemôžu byť očkované.
Vedľajšie účinky a bezpečnosť očkovania
Všeobecne po podaní očkovacej látky, ktorá je pre organizmus antigénom, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie, ktoré môžu byť lokálne (najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové - celkové (najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Je nutné si uvedomiť, že neexistuje vakcína stopercentne bezpečná a účinná, na druhej strane negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Vakcína ako biologický liek môže mať u niektorých jedincov aj nežiadúce účinky. Tie môžu byť v raritných prípadoch aj mimoriadne závažné, až invalidizujúce. V niektorých krajinách preto zaviedli schémy, ktoré výrazne zjednodušujú odškodnenie v prípadoch, ak súvislosť škody na zdraví s očkovaním nie je možné vylúčiť.
Bezpečnosť vakcín je prísne kontrolovaná a schvaľovanie prebieha na základe rozsiahlych testovaní a sledovaní po uvedení na trh. Mierna nádcha alebo kašeľ zvyčajne nie sú prekážkou očkovania. Najčastejšie ide o mierne reakcie ako bolesť v mieste vpichu, začervenanie, teplota alebo únava.
Očkovanie proti COVID-19 a pandémia
Posledné mesiace priniesli svetu, zmietanému pandémiou, vytúženú správu - vedci úspešne otestovali účinnosť viacerých vakcín proti COVID-19. V rukách tak máme vstupenku na návrat k tomu, na čo si po roku už len hmlisto spomíname ako na normálny spôsob života. No na to, aby sme nadobro zastavili šírenie vírusu, však potrebujeme zaočkovať čo najviac ľudí - hovoríme o cca 75 % populácie. Toto číslo sa pritom môže ešte zvýšiť v prípade nižšej účinnosti vakcín, napríklad v dôsledku výraznejšej mutácie vírusu.
Vývoj vakcín proti COVID-19 bol mimoriadne rýchly, no staval na známych technológiách, ktoré sa v medicíne využívajú už desaťročia. Vakcíny, ktoré schválila Európska lieková agentúra a Štátny ústav pre kontrolu liečiv, museli splniť prísne bezpečnostné kritériá. Z procesov sa tak urýchlili len tie, pri ktorých to šlo - to znamená laboratórny výskum a administratíva schvaľovania.
Vakcína proti ochoreniu COVID-19 môže mať - tak ako všetky ostatné vakcíny - vedľajšie účinky, ako bolesť, začervenanie v mieste vpichu, zvýšenie teploty, bolesť svalov či kĺbov, zimnicu či únavu. Všetky tieto prejavy odznejú väčšinou za pár hodín až niekoľko dní.
Úplne bez rizika nie je ani očkovanie, tak ako väčšina medicínskych postupov. Okrem spomínaných lokálnych alebo celkových reakcií je jeho najzávažnejším vedľajším účinkom alergická reakcia na konkrétnu zložku vakcíny alebo tzv. anafylaktický šok - pri očkovaní na COVID-19 bolo pozorovaných zhruba 10 prípadov na milión zaočkovaných. Aj tieto prejavy sa dajú zvládnuť vhodnou a rýchlo poskytnutou liečbou. Preto sa po zaočkovaní ešte ľudia v očkovacom centre istý čas sledujú, aby v prípade náhlej alergickej reakcie mohli lekári zasiahnuť. Okrem toho očkovanie nemá podstúpiť ten, kto má akútne prejavy ochorenia - horúčku, kašeľ, bolesti.
Stratégia verejného zdravotníctva a očkovanie
Pracovné stretnutie na Ministerstve zdravotníctva SR malo za cieľ vytvoriť spoločné postupy pre zmiernenie negatívnych dopadov na verejné zdravie v súvislosti s témou očkovania pre potreby Stratégie verejného zdravotníctva. Cieľom tejto stratégie, ktorú pripravuje Odbor verejného zdravotníctva na MZ SR, je naplnenie jedného zo základných Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv občana, a to ochrany zdravia jednotlivca a zlepšenie zdravia verejnosti. Následne je možné dosiahnuť zníženie dopytu po zdravotnej starostlivosti a zníženie spotreby liekov.
tags: #ockovanie #a #verejne #zdravotnictvo