Úvod
Očkovanie je jedným z najvýznamnejších nástrojov verejného zdravotníctva v boji proti infekčným ochoreniam. Táto článok sa zaoberá rôznymi aspektmi očkovania, od kampaní na podporu imunizácie až po štúdie skúmajúce faktory ovplyvňujúce rozhodnutia o očkovaní a jeho dopad na verejné zdravie.
Európsky imunizačný týždeň (EIW)
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) každoročne vyhlasuje Európsky imunizačný týždeň (EIW) s cieľom zdôrazniť dôležitosť očkovania pre prevenciu infekčných ochorení. V roku 2023 sa EIW konal od 23. do 29. apríla pod heslom "Prevent Protect Immunize". Cieľom kampane bolo zdôrazniť potrebu včasného očkovania, ešte pred vystavením sa rizikovému prostrediu.
Aktivity v Slovenskej republike
Slovenská republika sa aktívne zapojila do EIW 2023 pod záštitou hlavného hygienika SR. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) realizovali rôzne aktivity na podporu informovanosti o prenosných ochoreniach a možnostiach prevencie očkovaním. Očkovanie oficiálne podporilo aj MZ SR a vláda SR.
Informačné aktivity
V rámci informovania o kampani EIW 2023 vydal ÚVZ SR dve tlačové správy na svojej webovej stránke. Prvá tlačová správa sa týkala výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. augustu a poukázala na pokles základného očkovania proti osýpkam pod hranicu kolektívnej imunity. Druhá tlačová správa upriamovala pozornosť na odporúčané očkovania proti invazívnym meningokokovým ochoreniam, vírusovej hepatitíde typu A alebo kliešťovej encefalitíde. Tretia tlačová správa zdôrazňuje kľúčovú rolu očkovania v rámci prevencie vážnych infekčných ochorení v kontexte zaznamenaného poklesu, a to aj v kontexte výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. 8. tlačového brífingu za účasti zástupcov médií, kľúčové zistenia a odporúčania prezentoval hlavný hygienik SR Ján Mikas dňa 24. 4. tlačovej konferencie pod záštitou Unicef Slovensko dňa 24. 4.
Dosah kampane
Kumulatívny organický dosah štyroch tematických príspevkov bol 89-tisíc používateľov, pričom až približne polovicu týchto zobrazení vygeneroval príspevok s grafickým zobrazením očkovacieho kalendára pre deti, ktorého cieľom bolo poskytnúť rodičom jednoduchú vizuálnu pomôcku na kontrolu absolvovaných a plánovaných očkovaní svojho dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Prehľad laboratórnych vyšetrení v pediatrii
Aktivity RÚVZ
Na všetky RÚVZ bol zaslaný list s informáciou o vyhlásení kampane EIW 2023 a žiadosťou o zabezpečenie vykonania aktivít na podporu informovanosti a edukácie širokej verejnosti o prenosných ochoreniach a možnostiach prevencie očkovaním. V bezprostrednej nadväznosti na EIW 2023 bola aktualizovaná a nanovo pripravená brožúra Chráňte svoje deti očkovaním, ktorá obsahuje najdôležitejšie informácie o povinnom a odporúčanom očkovaní detí, a ktorá je distribuovaná rodičkám krátko po pôrode. RÚVZ vykonávajú aktivity na podporu Národného imunizačného programu v SR priebežne počas celého roka. V priebehu EIW poskytovali informácie odbornej aj laickej verejnosti osobne, telefonicky alebo elektronickou formou, vrátane konzultácií. Zverejňovali informácie na teletextových stránkach televízií a prostredníctvom rozhlasového vysielania. v rámci verejných hromadných podujatí, napr. Realizovali prednášky, besedy a diskusie zamerané na laickú verejnosť, zdravotníckych pracovníkov a študentov zdravotných škôl, marginalizované skupiny a iné rizikové skupiny.
Potreba intenzívnej komunikácie
Tento rok sa znovu potvrdila potreba intenzívnej komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou ohľadom dôležitosti očkovania.
Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie o očkovaní
Rozhodnutie dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 nebolo primárne ovplyvnené demografickými faktormi či kognitívnym štýlom jednotlivca, ale najmä jeho politickými postojmi a dôverou v inštitúcie. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorú vypracovali Ján Žilinský z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Technickej univerzity v Mníchove a Yannis Theocharis z Technickej univerzity v Mníchove.
Konšpirácie a nedôvera
Výskum analyzoval dáta od viac ako 19-tisíc respondentov z krajín Európy, USA a Brazílie. „Dlho sa predpokladalo, že váhavosť pri očkovaní súvisí najmä s nedostatkom informácií alebo neschopnosťou kriticky myslieť. Náš výskum však ukazuje, že kľúčové neboli psychologické črty ako potreba zapájať svoje kognitívne schopnosti či záujem o overovanie faktov. Tieto faktory mali len minimálny vplyv. Tými najsilnejšími prediktormi odmietnutia vakcíny boli, naopak, konšpiračné myslenie a nízka dôvera vo vládu,“ uviedol Ján Žilinský.
Overovanie faktov
Výsledky štúdie ďalej potvrdili, že aj všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie hrala konzistentnú, aj keď o niečo menšiu úlohu pri rozhodovaní o očkovaní. Používanie sociálnych sietí ako zdroja správ zvyšovalo riziko odmietnutia vakcíny v niektorých krajinách, zatiaľ čo sledovanie tradičných médií, ako sú televízia a noviny, bolo spojené s nižšou mierou odmietania vakcín. „Záujem o fakty a ochota čítať si faktické korekcie o aktuálnom dianí sú bezpochyby spoločensky prospešné a ja osobne podporujem úsilia fact-checkingových organizácií. Naše empirické zistenia však môžu zmierniť náš optimizmus, pokiaľ ide o účinnosť takýchto intervencií. Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie fact-checkov súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v 3 z 19 krajín, konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodal Žilinský.
Prečítajte si tiež: Politické aspekty plánovaného rodičovstva
Inštitucionálna dôvera
Zistenia tak prinášajú zásadný odkaz pre oblasť verejného zdravia. Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu je pre úspech preventívnych programov rovnako kľúčová. Nejedná sa len o jednoduchý protivládny postoj. Všeobecné presvedčenie, že svet riadia tajné spolky, a teda konšpiračné politické presvedčenia, a špecifická nespokojnosť s národnou vládou sú dva oddelené dôvody odmietania vakcín.
Vplyv očkovania na úmrtnosť a hospodárstvo
Nová štúdia ukazuje, že očkovanie proti epidémiám znížilo úmrtnosť až o 60 %. Významne prispelo aj k hospodárskemu prínosu, veľkému dopadu na verejné zdravie.
Zníženie úmrtnosti
Núdzové očkovanie počas epidémií chorôb ako cholera, ebola alebo osýpky za posledné štvrťstoročie znížilo počet úmrtí na tieto choroby takmer o 60 percent. Vyplýva to z novej štúdie Burnetovho inštitútu v Austrálii podporenej Svetovou alianciou pre očkovacie látky a očkovanie (Gavi) zverejnenej v časopise British Medical Journal (BMJ).
Prínos vakcinácie
Výskumníci chceli štúdiou poskytnúť prvý ucelený pohľad na historicky vplyv imunizácie na verejné zdravie a globálnu zdravotnú bezpečnosť. Vo svojej štúdii predpokladajú, že sa vakcináciou okrem úmrtí zamedzilo aj podobnému percentu infekcií, čo v odhadovanom hospodárskom prínose vraj predstavuje v prepočte miliardy eur.
Význam vakcín
„Po prvýkrát sme schopní komplexne kvantifikovať prínos vakcín proti epidémiám niektorých najsmrteľnejších infekčných chorôb z ľudského i ekonomického hľadiska,“ uviedla vo vyhlásení šéfka Gavi Sania Nishtarová. „Táto štúdia jasne ukazuje silu vakcín ako efektívneho protiopatrenia proti rastúcemu riziku, ktorému svet čelí v dôsledku vypuknutia epidémií,“ dodala.
Prečítajte si tiež: Pohľad na detskú literatúru cez časopis Naše Dieťa
Vplyv na zníženie úmrtí a infekcií
Štúdia skúmala 210 epidémií piatich infekčných chorôb - cholery, eboly, osýpok, meningitídy a žltej zimnice - v 49 chudobnejších krajinách medzi rokmi 2000 až 2023. Nasadenie vakcín malo podľa štúdie „dramatický“ vplyv na zníženie úmrtí aj infekcií, takmer 60 percent, a to pri všetkých piatich ochoreniach.
Úspešnosť pri rôznych ochoreniach
Pri niektorých ochoreniach vakcíny fungovali dokonca lepšie. V prípade žltej zimnice očkovanie znížilo počet úmrtí až o 99 percent, v prípade eboly o 76 percent.
Očkovanie ako zodpovednosť voči sebe a druhým
Zmyslom očkovania je predovšetkým ochrana života a zdravia. "Svojho vlastného, tu je v hre zodpovednosť voči sebe, a aj života tých, ktorí sú okolo mňa a pri mne. Tu je v hre zase zodpovednosť voči druhým," vyjadril sa smerom k akademickej obci rektor Trnavskej univerzity prof. René Bílik.
Názory študentov Trnavskej univerzity
"Prosím vás, aby ste svoj osobný postup zvážili. Ako sa k očkovaniu stavajú naši študenti? Prečo sa dali zaočkovať? Bc. Kamila Korimová (1. ročník Mgr., odbor: verejné zdravotníctvo): Čo sa týka očkovania, myslím si, že je to dobrý krok vpred pre nás všetkých. Určite nie len ja, ale aj iní študenti by sa radi vrátili do prezenčného režimu vyučovania na našej TRUNI. Myslím, že viacerí by sme radi privítali zodpovedný prístup či už od študentov, tak aj od celej populácie a očkovaním sa spolu vrátili do normálneho režimu. Mgr. Vladimír Filipovič (odbor: verejné zdravotníctvo): Očkovanie je našou najúčinnejšou zbraňou voči prenosným ochoreniam. Vďaka očkovaniu bola eradikovaná variola. Účinným spôsobom, ako znova obnoviť náš život v našej krajine, je sa dať zaočkovať. Zuzana Rožaiová (1. ročník Bc., odbor: laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve): Mojím skromným názorom viem povedať, že očkovanie je najúčinnejšia ochrana pred infekčnými ochoreniami, na ktoré sa v minulosti vo veľkom zomieralo. Zabraňuje chorobám, ktoré by nám mohli spôsobiť fatálne následky či už by boli trvalé, alebo by jedincov postihla smrť. Áno, je pravda, že naše telo si vytvorí pamäťové bunky a potom ľahšie prekoná ochorenie, avšak musíme si zapamätať, že naše telo nechce neustále viesť vojnu. Mali by sme si uvedomiť aká je vakcinácia dôležitá, už len vďaka očkovaniu nemáme epidémie záškrtu, tuberkulózy, tetanu, detskej obrny, čierneho kašľu alebo najviac obávaného ochorenia 18. Bc. Jozef Očenáš (1. ročník Mgr., odbor: verejné zdravotníctvo): Môj názor na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 bol vždy kladný a od začiatku som podporoval a podporujem vývoj vakcín. Určite by som bol rád, keby ľudia racionálnejšie premýšľali a neverili rôznym antivakcinačným kampaniam. Bc. Tereza Šimončičová (1. ročník Mgr., odbor: učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry): Uplynulý rok bol výzva. Aj napriek tomu, že nás naučil zomknúť sa a úzko spolupracovať či komunikovať výlučne v online prostredí, boli sme donútení stráviť mnoho času v izolácii, čo zdôraznilo fundamentálnu potrebu človeka socializovať sa. Vďaka každému jednému, ktorý sa dáme „uštipnúť“, budeme o krok bližšie k oživeniu starého, dobrého študentského života a spoločne už v septembri budeme môcť vdýchnuť život priestorom našej alma mater, našej TRUNI. Bc. Ladislav Baláž (1. ročník Mgr., odbor: učiteľstvo anglického jazyka): Dôležitosť očkovania by nemal podceniť nikto. Či už dospelý pracujúci, študent či senior. Ak chceme zvíťaziť nad koronou, vrátiť sa do školy a znova zažiť ten úžasný študentský život plný kamarátov, večierkov, chodbovíc a všetkých tých zábavných podujatí, ktoré nám univerzita vždy poskytla, potrebujeme využiť šancu dať sa zaočkovať. Adam Olšiak (3. ročník Bc., odbor: psychológia): Som zaočkovaný, pre niektoré a niektorých ešte viac kontroverznou vakcínou ako tie ostatné: AstrouZenecou. Prečo som sa dal zaočkovať a prečo práve ňou? Vakcíny na rôzne choroby nie sú výmyslom 21. storočia. Niektorých očkujú už ako deti. Aj mňa očkovali. Zatiaľ sa zdá, že svoje telo ovládam ja sám a ani rodičia ma nedokázali nájsť inak ako telefonicky, keď som ako tínedžer ušiel na chatu s kamošmi. Niektorí a niektoré moji príbuzní koronu mali. Vidieť, ako sú dva týždne bezmocní, bez možnosti pomôcť im, už určite nechcem zažiť. Posledným, čo by vedecká pôda chcela, myslím si, je človeku ublížiť. Sama zamestnáva ľudí, ktorí a ktoré jej produkty využívajú. Preto jej verím a verím aj vakcínam. AstrouZenecou, som očkovaný preto, pretože to bola prvá možnosť a šanca "vyfasovať" trombózu, je tak niekoľko 1000-krát násobne menšia ako to, že po neočkovaní na koronu človek zomrie.. Veronika Miklovičová (2. ročník Bc., odbor: politológia): Očkovaním proti COVID-19 prejavujeme našu spolupatričnosť. Aj vďaka kolektívnej imunite sa budeme môcť opäť vrátiť do života, aký sme žili pred pandémiou. Nicole Makóová (predsedníčka Študentskej rady TRUNI): Zaočkovať som sa dala z dvoch prostých dôvodov. Prvým je, že chránim seba a aj ostatných ľudí. Druhým dôvodom je VOĽNOSŤ. Bc. Dominika Kuchárová (1. ročník Mgr., odbor: právo): Dnes už všade vidíme heslo, že vakcína je sloboda. So slobodou ale prichádza aj zodpovednosť̌. Máme pred sebou rozhodnutie, či pomôžeme vytvoriť kolektívnu imunitu, ktorú ako spoločnosť potrebujeme. Patrik Ondrejech: Vakcína je cesta na slobodu. Andrea Mičudová: Vakcinácia je dôležitý míľnik k návratu do normálu. Mojou motiváciou k zaočkovaniu je fakt, že niektorí ľudia majú svojích blízkych kvôli chorobe natrvalo v liečebniach či domovoch sociálnych služieb, kam sme skoro rok za nimi nemohli ísť. Pri zvažovaní očkovania mi nešlo o zahraničné dovolenky či nenosenie rúška.
tags: #casopis #verejne #zdravotnictvo #ockovanie