Obdobie vzdoru je náročná, ale dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Hoci sa tradične spája s vekom okolo dvoch rokov, prvé známky vzdoru sa môžu objaviť už v 10. mesiaci života. Pochopenie príznakov a osvojenie si efektívnych stratégií zvládania môže rodičom pomôcť prekonať toto obdobie s väčším pokojom a porozumením.
Čo je obdobie vzdoru a kedy začína?
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, počas ktorej sa dieťa snaží presadiť svoju nezávislosť a autonómiu. Typické je prejavovanie silných emócií, ako sú hnev, frustrácia a vzdor voči požiadavkám rodičov. Hoci sa najčastejšie začína okolo 18. mesiaca, niektoré deti môžu prvé príznaky prejavovať už skôr, okolo 10. mesiaca.
Príznaky obdobia vzdoru u 10-mesačného bábätka
U 10-mesačného bábätka sa obdobie vzdoru neprejavuje rovnako ako u starších detí. Keďže ich komunikačné schopnosti sú ešte obmedzené, vzdor sa môže prejavovať nasledovne:
- Plač a krik: Dieťa môže častejšie plakať a kričať bez zjavného dôvodu.
- Odmietanie: Môže odmietať jedlo, hračky alebo aktivity, ktoré predtým malo rado.
- Podráždenosť: Dieťa môže byť celkovo podráždené a nespokojné.
- Zmena spánkového režimu: Môže mať problémy so zaspávaním alebo sa častejšie budiť v noci.
- Snaha o samostatnosť: Dieťa sa môže snažiť robiť veci samo, aj keď na to ešte nemá dostatočné schopnosti.
- Frustrácia: Dieťa sa ľahko frustruje, ak sa mu nedarí dosiahnuť, čo chce.
- Zvýšená pohyblivosť: Dieťa v 14. mesiaci je nesmierne pohyblivé a akčné. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, asi má túto disciplínu zvládnutú natoľko, že sa dokáže bleskurýchlo premiestniť aj z jednej miestnosti do druhej. Bez vašej podpory sa vie postaviť a zhodiť sošku z poličky. Najúžasnejšie je, že sa naučilo chodiť a neustále vám vyráža dych novými kúskami - ak mu stoja v ceste schody, vie sa na ne vyšplhať, však?
- Rozvoj slovnej zásoby: Zároveň si každý deň aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Čoraz výraznejšie sa prejavuje jeho osobnosť. Rozporuplné emócie a snaha prekračovať zákazy signalizujú, že sa blíži obdobie vzdoru, na druhej strane ešte stále môže pretrvávať strach z odlúčenia. Zistite, čo môžete očakávať tento mesiac. V 2. roku života sa váš miláčik stáva osobnosťou, ktorá sa snaží čoraz viac osamostatňovať. Drobček sa na svojej ceste za nezávislosťou nevyhne menším zraneniam, modrinám a slzičkám. Nedarí sa vám ochrániť ho pred všetkými zakopnutiami či pádmi? Môže sa stať, že v tomto období sa výraznejšie presadzuje motorický vývoj batoľaťa, zatiaľ čo vývoj reči trochu zaostáva. Niektoré deti sa zameriavajú výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť, až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu. Je to úplne normálne a dokazuje to, ako odlišne sa každý človiečik v 2.
Prečo dochádza k obdobiu vzdoru?
Obdobie vzdoru je spôsobené kombináciou faktorov:
- Vývoj mozgu: Dieťa sa učí ovládať svoje emócie, ale táto schopnosť ešte nie je plne vyvinutá.
- Potreba nezávislosti: Dieťa chce robiť veci samo, ale ešte na to nemá dostatočné schopnosti.
- Komunikačné bariéry: Dieťa ešte nevie dobre vyjadriť svoje potreby a pocity, čo vedie k frustrácii.
- Nedostatok kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou. Ak zareagujete určitým spôsobom, dieťa zistí, že niektoré z jeho emócií môžu váš vzťah ohroziť. Snaží sa ich preto potláčať, zväčša pomocou hanby alebo viny. Keď rodičia napríklad opakujú dcére, aby „nebola taká precitlivená“, naučí sa, že jej pocity sú „zlé“ a začne ľudí od seba odháňať.
Stratégie zvládania obdobia vzdoru
Zvládanie obdobia vzdoru si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a konzistentný prístup. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičom pomôcť:
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
- Zostaňte pokojní: Deti často zrkadlia emócie svojich rodičov. Ak budete reagovať na vzdor s hnevom alebo frustráciou, pravdepodobne to situáciu len zhorší. Skúste si udržať pokojný tón hlasu a vyhnúť sa kriku. Ukážte dieťaťu, že rozumiete jeho pocitom a že ste pripravení pomôcť mu ich zvládnuť.
- Stanovte jasné a konzistentné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo je prijateľné správanie a čo nie. Stanovte preto jasné hranice a dôsledne ich dodržiavajte. Ak dieťa prekročí hranice, trvajte na dôsledkoch, ktoré ste stanovili. Konzistentnosť je kľúčová - ak budete meniť pravidlá, dieťa bude zmätené a vzdorovité správanie sa môže ešte zhoršiť.
- Ponúknite voľby: Umožnite dieťaťu vybrať si z dvoch alebo troch možností. Napríklad, ak má dieťa problém s obliekaním, ponúknite mu na výber dve tričká. Týmto spôsobom mu dáte pocit kontroly a znížite pravdepodobnosť vzdoru.
- Pozitívne posilňovanie: Oceňte dobré správanie dieťaťa. Pochváľte ho, keď sa správa dobre, a poskytnite mu odmenu, ktorá ho bude motivovať v tom, aby pokračovalo v dobrom správaní. Odmeny nemusia byť materiálne - často postačí aj pochvala alebo extra čas strávený spolu.
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
- Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz…
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť (napr.
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu. Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave. Alebo vyskúšajte tento prístup: „Vidím, že si nahnevaný. Je v poriadku, že sa tak cítiš. Aj ja sa niekedy hnevám. Predstav si však, ako mama kričí a hádže sa o zem. To by ti bolo smutno, však? Vieš, čo robím, keď sa hnevám?
- Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate. Ak napríklad nechce ísť spať, nenúťte ho.
- Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
- Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná.
- Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
- Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
- Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
- Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov.
- Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné. Vhodný je napr.
- Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
- Pripomeňte mu váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?" To ich môže prinútiť sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým.
- Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv.
- Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
- Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.
- Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“.
- Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim.
- Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
- Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. Ak máte obavy o vývoj alebo správanie svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo detským psychológom.
Prečítajte si tiež: 10-mesačné bábätko a spánok
Prečítajte si tiež: Bábätko a bazén: Čo treba vedieť?