Často sa stretávame s rôznymi prejavmi správania u detí, ktoré môžu byť pre rodičov mätúce a znepokojujúce. Jedným z týchto prejavov je aj tzv. "diéta správania ako bábätko", odborne regresia, kedy dieťa prejavuje správanie typické pre mladší vek. Tento článok sa zameriava na pochopenie tohto fenoménu, jeho príčin a ponúka praktické rady pre rodičov, ako na túto situáciu reagovať. Okrem toho sa budeme venovať aj ďalším potenciálnym varovným signálom v správaní detí, ktoré môžu signalizovať hlbšie problémy, a to vrátane jazykových ťažkostí a duševných problémov.
Čo je regresia u detí?
Regresia je fáza, v ktorej dieťa prejavuje správanie typické pre mladšie deti, než je ono samo. Uvidíte ju napríklad, keď sa začne váš štvorročný syn, ktorý chodí sám na toaletu už dlho, z ničoho nič v noci pocikávať. Alebo vaša trojročná dcéra zrazu nedokáže zaspať bez toho, aby ste jej nechali zapnuté malé svetlo v izbe, veľké na chodbe i v obývačke. Deti väčšinou skĺzavajú do predchádzajúcich vývinových fáz, ako napríklad, že vyžadujú na spatie mliečko alebo dudlík, prípadne sa uchyľujú k hysterickým záchvatom, agresivite, cucaniu palca a reči batoliat.
Prečo dochádza k regresii?
Regresia je istým spôsobom mentálna dovolenka. Tým, že sa vrátime akoby o krok späť, umožníme svojej mysli oddych. Môžeme doma len tak polihovať, čítať si knihu, venovať sa domácnosti. Deti to prežívajú rovnako, ale netušia, čo sa s nimi deje. Sú v strese a reagujú bez toho, aby si uvedomili zmenu. Niekedy stres trvá dlhšie a ovplyvňuje ich správanie mnoho dní či dokonca mesiacov.
- Stres, frustrácia alebo traumatizujúci zážitok: Bežným dôvodom je napríklad narodenie súrodenca, vzťahové problémy rodičov alebo rozvod, smrť v rodine, sťahovanie na nové miesto, začiatok školskej dochádzky či škôlka.
- Potreba pozornosti: Deťom môže chýbať ten čas, keď boli malé a chcú byť opäť v rodičovskom náručí. Všetky tieto situácie majú spoločného menovateľa, dieťa sa cíti neisto, nahnevane alebo sa bojí a nedostatok komunikačných schopností mu neumožňuje jasne sa vyjadriť a podeliť sa o svoje pocity s dospelými.
Ako reagovať na regresiu?
- Pátrajte po skrytom probléme: Nemusíte sa príliš znepokojovať, ak vaše dieťa začne používať maznavú reč batoliat. Takéto správanie trvá zvyčajne len pár dní alebo týždňov. Zbystrite však pozornosť, pretože váš syn či dcéra sa vám snaží ukázať, že v jeho živote sa deje niečo, čo v ňom vyvoláva stres.
- Venujte dieťaťu viac pozornosti: Mali by ste sa dieťaťu venovať viac a intenzívnejšie, aby vedelo, že je pre vás stále dôležité. Pozornosť smerujte na dieťa, nie jeho regres v správaní. Všímajte si a vyzdvihujte to, keď sa správa adekvátne svojmu veku a často ho chváľte. Toto ho povzbudí a motivuje, aby v tom pokračovalo.
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Sadnite si k dieťaťu a porozprávajte sa s ním. Pýtajte sa, ako sa cíti a pozorne počúvajte. Pomôžte mu rozšíriť slovnú zásobu, aby dokázalo pomenovať svoje pocity a emócie a aby sa vedelo čo najpresnejšie vyjadriť.
- Pristupujte k dieťaťu citlivo: Hnevať sa na to, že sa vrátilo o niekoľko krokov späť, prípadne s tým bojovať, pravdepodobne len predĺži regresívne správanie. Nezahanbujte ho, ani nestrápňujte, aby ste dosiahli to, že sa opäť bude správať adekvátne.
- Vytvorte priestor pre otvorenú komunikáciu: Keď ste sa práve presťahovali, vydajte sa spoločne na prieskumnú výpravu po okolí, prejdite si blízke detské ihriská a zoznámte sa s novými deťmi.
- Nenúťte dieťa, aby sa správalo primerane svojmu veku: Keď chce piť z fľašky, rozprávať a správať sa ako bábätko, keď chce cumlík, hrajte s ním. Vnímajte to ako signál, že potrebuje vašu pozornosť. Odborníci tvrdia, že trestanie dieťaťa len predlžuje regresnú fázu.
- Vyzdvihujte spoločne veci, ktoré už dokáže spraviť vďaka tomu, že je už väčšie: Podporujte ho v tom, aby hovorilo o svojich pocitoch. Veľa sa pýtajte a pozorne počúvajte. Tým, že ste sami, medzi štyrmi očami, umožníte mu uvoľniť sa a zveriť sa vám s tým, čo ho trápi.
Jazykové ťažkosti u detí: Nenápadné varovné signály
Jazykové ťažkosti u detí sa neprejavujú len problémami vo výslovnosti alebo oneskoreným rozprávaním. Prejavov je omnoho viac a líšia sa pri každom jednom dieťati. Majú dopad na jeho emócie, správanie, socializáciu, či školskú úspešnosť.
Potenciálne varovné signály:
- Sociálna izolácia: Ak si dieťa uvedomuje komunikačnú bariéru, ktorá je medzi ním a jeho rovesníkmi, môže sa spoločnosti cielene „brániť“. Stretáva sa totiž s komunikačnými neúspechmi a nedorozumeniami. Častý je aj výsmech kvôli rečovým problémom, ktorý sociálnu izoláciu podporí ešte viac.
- Agresívne správanie: To, čo na prvý pohľad vyzerá ako zámerné vyprovokovanie konfliktu môže byť v pozadí frustrácia z neporozumenia a/alebo neschopnosti presadiť sa slovne. Je dokázané, že deti so slabšími komunikačnými schopnosťami majú častejšie a prudšie záchvaty hnevu.
- Ťažkosti v škole: Učenie môže dieťa stáť omnoho viac úsilia a snahy ako jeho spolužiakov. Tieto deti môžu mať ťažkosti s čítaním a písaním už na prvom stupni.
- Hľadanie správnych slov: Ak pozorujete u svojho dieťaťa často sa opakujúce situácie s hľadaním toho správneho slova doprevádzané dlhou pauzou, zneistením, nedokončením myšlienky, opakovaním viackrát tých istých slov alebo častí viet a všimnete si, že to má negatívny vplyv na to, čo chce dieťa povedať, buďte ostražití.
- Problémy s porozumením: Dieťa musí slovu najskôr porozumieť aby ho neskôr mohlo povedať. Ako sa prejavuje znížená schopnosť porozumenia? Napríklad dlhšia pauza medzi otázkou/výzvou dospelého a reakciou dieťaťa, kedy premýšľa nad významom; odpovede nesúvisiace s otázkou; snaha dieťaťa zahovoriť otázku a prejsť na inú tému.
- Negatívne emócie: Niektoré deti sú všímavejšie a citlivejšie. Uvedomujú si rozdiely medzi sebou a ostatnými (tak ako aj my všetci), ale vzhľadom na to, že majú jazykové ťažkosti, vnímajú tieto odlišnosti ešte viac. Cítia sa nešťastné, frustrované, nahnevané.
- Problémy so spracovaním počutého: Prejavuje sa to aj tým, že častejšie žiada o zopakovanie, nestíha pri písaní diktátov/poznámok, odpovedá mimo témy, nezaujíma sa o hovorené rozprávky.
- Slabé rozprávačské schopnosti: Rozprávanie príbehov deťmi je zrkadlo, ktoré odráža viacero dôležitých informácií o dieťati a jeho vývinových schopnostiach, ale aj o jeho osobnosti. Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov.
- Nepozornosť a vyrušovanie v škole: Žiakovi, ktorý má problém s porozumením a/alebo krátkodobou sluchovou pamäťou sa veľmi ťažko sústredí na odborný výklad.
- Rodinná anamnéza: Ak sa v rodine vyskytujú nejaké jazykové (príp. iné vývinové) ťažkosti.
Ako podporiť správny vývin reči u dieťaťa?
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Aktívna komunikácia: Popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží.
- Obmedzenie technológií: U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
- Správny prístup k opravovaniu: Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
Kedy vyhľadať logopéda?
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda.
Duševné problémy u detí: Kedy spozornieť?
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Čo by ste si mali všímať?
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
- Častý plač bez zjavného dôvodu.
- Neustály smútok, strata záujmu o obľúbené aktivity, izolácia.
- Úzkosti, ktoré narúšajú každodennú činnosť.
- Zmeny v stravovacích návykoch, posadnutosť ideálnym telom.
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Výrazné výkyvy nálady.
Čo robiť, ak máte podozrenie na duševný problém?
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike.
- Uvedomte si, že genetika a prostredie hrajú rolu: Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Poruchy správania u detí
Poruchy správania sú rôznorodé formy neprispôsobivého správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu.
Charakteristika porúch správania:
- Nerešpektovanie sociálnych noriem.
- Neadekvátne správanie k ľuďom.
- Nedostatok empatie.
- Nadmerné zameriavanie sa na seba a na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
- Nepociťovanie viny za porušenie akýchkoľvek noriem.
Príčiny porúch správania:
- Drobné poškodenia neurologického charakteru.
- Problémy v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí.
- Neúplná alebo rozvrátená rodina.
- Nedostatok pozitívnych vzorov alebo prítomnosť negatívnych vzorov.
- Priama výchova k osvojeniu si nevhodného hodnotového systému a nežiaducich modelov správania.
- Dedičné dispozície, rôzne poškodenia mozgu, neurózy.
Ako pristupovať k deťom s poruchami správania?
- Spolupráca s odborníkmi (psychológ, špeciálny alebo liečebný pedagóg, príp. psychiater).
- Spolupráca s rodičmi.
- Identifikácia a riešenie problémov v emocionálnom prežívaní, uvažovaní a motivácii dieťaťa.
"Náročné" deti
Rodičia „náročných“ bábätiek sa pýtajú: „Prečo je moje dieťa iné? Prečo nespí celú noc? Prečo sme neporovnateľne viac unavení ako naši priatelia s malými deťmi? Vaše milované dieťa sa iba správa tak, ako sa narodilo. Náročné deti fungujú na plné obrátky. Intenzívne, usilovne a horlivo sa prejavujú vo všetkých činnostiach a aktivitách. Keď plačú, tak zo všetkých síl, keď sa zabávajú, tak naplno.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
"Sklenené" deti
"Sklenené dieťa" je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. Tieto deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti.
Ako pomôcť "skleneným" deťom?
- Začlenenie techník všímavosti.
- Vyhľadanie záľub a talentov.
- Hľadanie podpory mimo rodiny.
- Otvorená komunikácia s rodičmi.
- Vytváranie vlastného priestoru.
Zlé správanie ako komunikácia
Často si nevhodné, nežiaduce správanie našich detí berieme osobne - vytáčajú nás - a v jednej sekunde sa vrháme na to, aby sme tomu spravili koniec. Podľa psychologičky dr. Siggie by sme však mali mať na pamäti to, že keď sa naše deti „nesprávajú dobre,“ je to komunikácia. A takmer vždy má hlbší dôvod.
- Mozog frustrovaného dieťaťa prepne do emočného režimu.
- Dieťa často nevie pomenovať, čo cíti - iba cíti. Vzdor alebo papuľovanie sú detskými pokusmi vyjadriť nesúhlas, únavu, bolesť, smútok, strach.
- Vzdor je spôsob, ako si skúša vlastné hranice a silu. Zároveň testuje, či sa na rodiča môže spoľahnúť.
- Za „zlým“ správaním sa často skrýva túžba po spojení - dieťa si nevie vypýtať pozornosť, blízkosť, pomoc iným spôsobom, a tak si ju vypýta za akúkoľvek cenu.
Ako reagovať na "zlé" správanie?
- Keď vaše dieťa treskne dvermi, niečo hodí cez izbu, bude vrieskať… najlepšie je - keď si dovolíte zastaviť sa. Keď si dovolíte venovať sa svojim vlastným emóciám.
- Snažte sa uznať aj pocit, ktorý sa skrýva za správaním, pomáhate svojmu dieťaťu naučiť sa robiť to isté. Tam začína emocionálna regulácia. Takto sa buduje vnútorná dôvera.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM