Umiestnenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti je závažný krok, ktorý má hlboký dopad na život dieťaťa aj jeho rodiny. Slovenská legislatíva upravuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k takémuto umiestneniu, a kladie dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto podmienok, s dôrazom na práva a povinnosti rodičov, ako aj na úlohu diagnostických centier v tomto procese.
Diagnostické centrum ako súčasť systému starostlivosti o dieťa
Diagnostické centrum zohráva kľúčovú úlohu v systéme starostlivosti o deti s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom. Jeho cieľom je poskytovať diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom. Úlohou centra je zistiť aktuálny stav vzdelanosti, vedomostí, zručností, schopností a návykov dieťaťa a určiť vhodné postupy vedúce k ich náprave.
Diagnostika ako výchovné opatrenie a forma ústavnej starostlivosti
Umiestnenie dieťaťa do diagnostického centra môže byť realizované ako výchovné opatrenie podľa § 37 zákona o rodine alebo ako forma ústavnej starostlivosti podľa § 54 rovnakého zákona. Právnym podkladom pre prijatie dieťaťa je rozhodnutie súdu alebo písomná žiadosť rodiča o dobrovoľný diagnostický pobyt. Diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti, poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati a vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu. Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.
Diagnostické centrá sa zriaďujú pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenia s nepretržitou prevádzkou a prijímajú deti obidvoch pohlaví.
Úlohy a ciele diagnostického centra
Diagnostické centrum sa zameriava na:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Diagnostiku detí s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom.
- Určenie ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti.
- Poskytovanie poradenských služieb.
- Vypracúvanie diagnostických správ o dieťati.
- Vypracúvanie odporúčaní o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu.
Podmienky pre umiestnenie dieťaťa do ústavu
Zákon o rodine stanovuje, že intenzívnejšie výchovné opatrenia, medzi ktoré patrí aj diagnostika, možno použiť len vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak miernejšie výchovné opatrenia neviedli k náprave. Táto základná premisa je prelomená v ustanovení odseku 5, kde hmotnoprávnym dôvodom pre použitie výnimky je, že iný postup vyžaduje záujem dieťaťa.
Miernejšie výchovné opatrenia
Pred umiestnením dieťaťa do ústavu by mal súd zvážiť a aplikovať miernejšie výchovné opatrenia, ako napríklad:
- Vhodným spôsobom napomenutie maloletého dieťaťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu.
- Určenie nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
- Uloženie maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce.
- Uloženie maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Iba ak sa týmito opatreniami nedosiahol požadovaný účel - návrat k riadnej výchove, resp. k riadnemu správaniu sa dieťaťa alebo boli zlepšenia len málo výrazné s ohľadom na čas a priestor, ktorý súd pôsobeniu výchovného opatrenia poskytol, môže súd pristúpiť k odňatiu dieťaťa a nariadeniu prísnejších výchovných opatrení.
Kumulácia výchovných opatrení
Zákon umožňuje uložiť naraz aj viacero výchovných opatrení menšej intenzity. Podobne je možná aj súčasná aplikácia výchovných opatrení obidvoch stupňov intenzity, a to vtedy, ak súd pristúpi k nariadeniu prísnejších výchovných opatrení, avšak ponechá účinnými alebo nariadi tiež miernejšie formy výchovných opatrení tak, aby ich vzájomná kombinácia zabezpečila v čo najväčšej miere skutočný záujem dieťaťa.
Práva a povinnosti rodičov
Rodičia majú právo na starostlivosť o svoje deti a ich výchovu. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Nepoznám taký zákon, ktorý by hovoril, že ak dieťa ochorie, má ho súd odňať rodičom a strčiť do ústavu. Neviem si predstaviť také rozhodnutie súdu. Netuším, o čo by sa opieralo. Máme plné huby integrácie ľudí s postihnutím. Napriek tomu matky chorých detí bojujú svoje každodenné boje o prežitie. Bez pomoci. A bude im absurdnou náplasťou, že jedna mať tu bojuje o samotné dieťa. Dieťa, ktoré práve preto, že je postihnuté celoživotným ochorením, potrebuje veľmi veľa lásky, pozornosti, náklonnosti. Potrebuje mamu a rodinu.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Právo na styk s dieťaťom
Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi. Ak je styk dieťaťa s rodičmi v rozpore so záujmami dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky stretávania sa dieťaťa s rodičmi tak, že dieťa sa môže stretávať s rodičmi len za prítomnosti pedagóga alebo ďalšieho odborného zamestnanca, na určenom mieste v priestoroch zariadenia, mimo priestorov zariadenia v sídle zariadenia, mimo sídla zariadenia, a to najmä v mieste bydliska rodičov. Ak je to v záujme dieťaťa, môže sa stretávať s inými osobami ako rodičmi po dohode s príslušným okresným úradom za podmienok ustanovených v odseku 2.
Úprava pobytu dieťaťa mimo zariadenia
Zariadenie môže upraviť pobyt dieťaťa mimo zariadenia, a to najmä povoliť dieťaťu tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby, dieťaťu pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného okresného úradu, podmienečné prepustenie dieťaťa zo zariadenia po súhlase príslušného okresného úradu.
Opatrenia vo výchove a ochranné opatrenia
V špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva náhradná výchova, možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa a v záujme odstránenia všetkých príčin, pre ktoré bola nariadená ústavná výchova alebo uložená ochranná výchova, môžu použiť opatrenia vo výchove a ochranné opatrenia.
Príklad z praxe - príbeh malej Vanesky
Príbeh malej Vanesky ilustruje komplikovanosť situácií, ktoré môžu viesť k umiestneniu dieťaťa do ústavnej starostlivosti. Vaneska sa narodila predčasne a s niekoľkými zlomeninami kostí. Sociálne pracovníčky podali návrh na predbežné opatrenie na zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti z dôvodu jej komplikovaného zdravotného stavu. Matka s týmto rozhodnutím nesúhlasila a žiadala o zrušenie predbežného opatrenia. Tento prípad poukazuje na dôležitosť individuálneho posudzovania situácie dieťaťa a rodiny a na potrebu zvážiť všetky dostupné možnosti pred umiestnením dieťaťa do ústavnej starostlivosti.
Alternatívy k ústavnej starostlivosti
Vzhľadom na negatívny dopad ústavnej starostlivosti na vývoj dieťaťa by sa mali prednostne zvažovať alternatívne formy starostlivosti, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
- Náhradná osobná starostlivosť: Táto forma starostlivosti je vhodná pre deti, ktoré nemôžu byť vychovávané vo vlastnej rodine, ale nevyžadujú ústavnú starostlivosť.
- Pestúnska starostlivosť: Pestúnska starostlivosť poskytuje dieťaťu rodinné prostredie a individuálnu starostlivosť.
- Podpora rodiny: Poskytovanie podpory rodine, ako napríklad sociálne poradenstvo, finančná pomoc alebo pomoc s výchovou, môže zabrániť umiestneniu dieťaťa do ústavnej starostlivosti.
- Mediácia: Pred súdnym konaním môžu rodičia skúsiť aj mediáciu. Koordinátor je zamestnanec súdu, vyšší súdny úradník, ktorý sa snaží priviesť rodičov k rodičovskej dohode. Čo sa mňa týka, väčšinou sa snažím, pokiaľ tu tá možnosť je, spojiť sa aj s druhou stranou skôr, než sa podá návrh na súd. Mám tieto stretnutia celkom rada, lebo to je presne priestor pre mňa, kde si môžem dovoliť, pôsobiť na druhého rodiča, aby sme sa dohodli. Tento priestor by nevznikol, keby sa informatívne stretnutia na súde neuskutočňovali a druhého rodiča by som mala zastúpeného advokátom, ktorý by sa stretnúť odmietal. Prednesiem návrhy, konštruktívne riešenia, a ak sa nám podarí dôjsť k úspešnému záveru, vyhnú sa rodičia zdĺhavému súdnemu konaniu. Rodičovská dohoda tak pomôže nielen rodičom, ale aj deťom.
Úloha advokáta v rodinnom práve
Rodinné právo zahŕňa predovšetkým vzťahy v rodine, čiže medzi manželmi, rodičmi, deťmi a inými členmi rodiny. Advokát v rodinnom práve sa zaoberá aj úpravou rodičovských vzťahov po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov k maloletému dieťaťu. Tu ide primárne o zverenie maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, o správu jeho majetku, či výživné. Pokiaľ to rodičia žiadajú, venujeme sa aj úprave styku rodičov a dieťaťa a pravdaže aj iným druhom starostlivosti. Ide napríklad o náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť, ústavnú starostlivosť, či poručníctvo a opatrovníctvo a v neposlednom rade určenie alebo zapretie otcovstva.
Rodinné právo kedysi a dnes
Hoci nápad vecí bol pomerne vysoký aj v minulosti, musím konštatovať, že počet náročných prípadov bol v porovnaní s dneškom podstatne nižší. Mám pocit, že vzťahy sú extrémne vyhrotené a medzi ľuďmi sa vytráca rešpekt. Ľudia prestávajú rešpektovať aj autority. Sudca už autoritou ani nie je. O polícii, či advokátovi ani nehovorím.
Pomoc a podpora rodičom
Advokátka JUDr. Katarína Filipovičová sa rodinnému právu venuje už osem rokov. Ako sama hovorí, chce najmä upozorňovať na najhoršie dopady, ktorým by sa správnym vedením dalo predísť. Samotné súdne konania sú totižto často tvrdým bojom, kedy si rodičia robia naschvál, čo sa môže negatívne odzrkadliť na ich dieťati. Možno nie hneď, ale časom určite. Dokonca som zažila prípad, kde sa už rodičia tak nevedeli „spratať do kože“, že musel sudca pristúpiť k odňatiu dieťaťa rodičom a bol nútený, umiestniť dieťa do ústavu za účelom zdiagnostikovania, ktorý z rodičov mu spôsobuje väčšiu psychickú traumu. Aj toto bolo spúšťačom toho, že vynakladám snahu, viesť ľudí iným smerom, aby sa neviedli zbytočné súdne konania. Aby sme si nevychovávali psychiatrických pacientov z malých detí. Som vďačná za to, že to môžem mať tak trochu vo svojich rukách, a že do určitej miery viem rodičov nejakým spôsobom správne navigovať. Musím hájiť záujmy svojho klienta, ale ak príde za mnou s niečím nezmyselným, snažím sa mu to citlivo vyvrátiť, vysvetliť, aj keď to nie je mojou povinnosťou. Nikdy však nepôjdem proti dieťaťu.
Pomoc psychológa
Vždy sa klientov pýtam, či oboznámili svoje dieťa so situáciou, v ktorej sa ocitli. Toto považujem za ozaj dôležité. Dieťa by nemalo mať pocit, že sa rozhoduje o ňom bez neho. Chápem, že to dieťa možno nevie vyslovene vyhodnotiť, ale je potrebné, rozprávať sa s ním spôsobom primeraným jeho veku. Tak, aby bolo schopné nejakým spôsobom daný stav pochopiť. A samozrejme je primárne na rodičoch, aby dieťa uistili, že na vzťahu rodičov k nemu sa absolútne nič nemení. Že tu budú pre neho stále. Obaja.
Striedavá starostlivosť
Mám skôr pocit, že striedavá starostlivosť je pre rodičov, lebo takto majú pocit, že je to spravodlivé a fér. Ak to takto vyhovuje aj dieťaťu, v poriadku, ale veľké percento detí z tejto formy starostlivosti po určitom čase začne pociťovať deficit domova, keďže zvyknú hovoriť, že idú buď k mame alebo k otcovi. Napokon si zvyknú, to áno, no je to najmä preto, aby nesklamali rodičov. Trpia totižto konfliktom lojality. V zásade ľúbia oboch rodičov rovnako. Tu sa zas môžeme stretnúť s akýmsi kalkulom detí. Otec je benevolentnejší, mama prísnejšia. Alebo naopak. Deťom potom nemôžete nič zakázať, zvýšiť hlas, pretože to automaticky povedia druhej strane a logicky inklinujú ku prostrediu, v ktorom nie sú zákazy a kde je výchova „voľnejšia“. A toto v dvoch domácnostiach vzniká veľmi často. Jednotnosť výchovy sa na oboch stranách docieli len veľmi ťažko. Vždy nájdeme rozdiely.
Čo je pre deti najvhodnejšie?
Termín striedavá starostlivosť nebol definovaný pre dve domácnosti, kde budú deti žiť, ale pre jednu domácnosť, kde sa budú striedať rodičia. To je takmer nemožné, najmä ak do vzťahov vstúpia noví partneri. Ale podstata je ideálna. Dieťa potrebuje jednu domácnosť, kde bude doma. To je základ. Má povinnosti, školu, nepotrebuje stresy, že si zabudlo zošiť u otca alebo u mamy. Najlepšou formou je teda ponechať domov vo väčšej miere u jedného z rodičov, ale pravdaže s pomocou druhého rodiča.
Vianoce a deti po rozvode
Keď dôjde k rozvodu pred Vianocami a je to také čerstvé, čerstvé sú aj emócie rodičov. O pohode sa dá len ťažko hovoriť. Rodičia sú príliš vyburcovaní vzájomným konfliktom. Je preto dosť nepravdepodobné, že by v sebe našli chuť, stráviť Vianoce spoločne. A pokiaľ by sa to malo skončiť hádkou pri štedrovečernom stole, tak na túto verziu radšej zabudnime. Avšak vymieňanie dieťaťa na Štedrý deň, tiež nepovažujem za šťastné riešenie. Ale tu chcem upozorniť, že je to môj subjektívny názor, ktorý pramení skôr z opatrnosti. Ideálne je, ak sa dokážu rodičia rozumne dohodnúť a za jedno z tých rozumných riešení považujem každý rok tráviť Štedrý deň u druhého z rodičov. Takto majú za ten krátky detský čas možnosť obaja rodičia na Vianoce - 24. decembra - každý druhý rok a pokiaľ im to práve nevychádza, vedia si Štedrý deň urobiť deň vopred alebo po.
Manželstvo za každú cenu?
Ak rodičia dieťaťu škodia, môže byť rozvod oveľa lepšou voľbou. Pokiaľ dieťa vyrastá v nezdravom prostredí, podvedome si tento model osvojuje, čo mu môže neskôr brániť v budúcnosti nadväzovať vyrovnané vzťahy. Takže pokiaľ rodičia spolu nedokážu fungovať, neodporúčam zotrvávať v manželstve iba kvôli deťom. Deti to dokážu pochopiť, keď sa im to správne vysvetlí. Tieto situácie sa jednoducho medzi dospelými stávajú, ale je potrebné dieťa uistiť, že aj tak to máme pod kontrolou. Dieťa vníma, že sa rodičia doma nepozdravia, nepobozkajú, že si neprejavujú nejakým spôsobom medzi sebou náklonnosť.