Narodenie dieťaťa je pre matku jedným z najkrajších, ale zároveň aj najnáročnejších období života. Toto obdobie je spojené so silnými emóciami, ako je radosť, ale i smútok. V niektorých prípadoch tieto pocity môžu byť naozaj vážne. Najkrajšie obdobie života matky môže prekaziť baby blues, popôrodná depresia alebo laktačná psychóza. Je dôležité rozpoznať príčiny a nájsť vhodné riešenia, aby sa predišlo negatívnym dopadom na život matky, dieťaťa a celej rodiny.
Hormonálne zmeny a ich vplyv na psychiku
Počas tehotenstva prechádza ženské telo komplexnými hormonálnymi zmenami, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj plodu a prípravu na pôrod. Výrazný nárast hormónov, ako sú estrogén, progesterón a ľudský choriový gonadotropín (hCG), ovplyvňuje náladu, spôsobuje únavu, nevoľnosť (najmä ráno), zmeny v chuti do jedla a často aj emocionálnu labilitu. Po pôrode placenty začne v organizme ženy rýchla a významná hormonálna prestavba. Dochádza k prudkému poklesu hladín všetkých placentárnych hormónov. Choriový gonadotropín vymizne zhruba do týždňa po pôrode. Hladina ďalších hormónov je závislá od toho, či a v akej kvantite žena dojčí. V skorom popôrodnom období v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka, a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká. Do 6 týždňov po pôrode dochádza aj k normalizácii sekrécie hormónov štítnej žľazy a nadobličiek. Tieto hormonálne zmeny môžu výrazne ovplyvniť náladu a psychickú pohodu ženy.
Baby blues: Popôrodný splín ako bežná súčasť šestonedelia
Baby blues sa tiež zvykne nazývať ako popôrodný blues alebo popôrodný splín. Stavom baby blues trpí 50 až 80 % mamičiek po pôrode. Zvyčajne sa objavuje prvé dni po pôrode (medzi 3. až 5. dňom) a ustupuje okolo 10. až 14. dňa po pôrode. Tzv. popôrodný blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Baby blues môže vzniknúť u mamičiek, ktoré majú problém s dojčením, majú komplikácie s rozbehnutím materského mliečka. Baby blues nevyžaduje liečbu, pomôcť dokáže rodina a priatelia. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod. Výskyt je častejší u prvorodičiek.
Popôrodná depresia: Keď smútok pretrváva
Popôrodná depresia je veľmi vážny stav, ktorý nehrozí len matkám po pôrode, ale aj ženám, ktoré potratili alebo mali mimomaternicové tehotenstvo. Popôrodná depresia sa nemusí objaviť hneď po pôrode, môže to byť aj niekoľko mesiacov po pôrode, niekedy aj rok po ňom. Popôrodná depresia môže pretrvávať aj dlhšie ako 2 roky, trpí ňou 10 až 20 % žien. Zvyčajne sa prejavuje krátko po pôrode, pri ukončení dojčenia alebo s príchodom prvej menštruácie od pôrodu. Liečba popôrodnej depresie je nevyhnutná.
Popôrodná depresia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode, pričom u 25-50 % žien trvá 6 mesiacov. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácností bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia a bez dostupnej možnosti konzultácie s odborníkom. Ďalšie rizikové obdobia sú dva až tri týždne po pôrode, keď už klesá euforický záujem bližšej rodiny a klesá miera pomoci a podpory novej rodine. Popôrodná depresia sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Pocity smútku a úzkosť môžu byť také silné, že dokážu narušiť schopnosť plniť bežné denné úlohy a postarať sa o dieťa aj o seba samotnú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom.
Prečítajte si tiež: Ako prekonať syndróm vyhorenia na materskej
Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy (!). Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Preto kvalitná výživa ženy už v tehotenstve by mohla zohrať preventívnu úlohu, najmä ak má žena depresiu v anamnéze. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy. Na posúdenie popôrodnej depresie sa odporúča využívať špeciálny štandardizovaný dotazník, tzv.
Laktačná psychóza: Závažné psychiatrické ochorenie
Laktačná psychóza je veľmi závažné psychiatrické ochorenie. Približne 0,1% žien môže v období šestonedelia trpieť laktačnou psychózou. Laktačná psychóza sú vystupňované depresívne stavy, kedy má matka neschopnosť nadviazať vzťah k dieťaťu. Najohrozenejšie sú staršie prvorodičky, ženy s neliečenými psychiatrickými ochoreniami, ženy trpiace bipolárnou poruchou, schizofréniou, ak mali psychózu pri predchádzajúcom pôrode alebo sa objavila v rodine. Laktačná psychóza nemá nič spoločné s laktáciou-dojčením, objavuje sa aj u žien, ktoré nedojčia. Ak mamička trpí laktačnou psychózou dojčenie sa musí zastaviť, z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mliečka mohli ohroziť zdravie bábätka. Pri podozrení na laktačnú psychózu je dôležitá okamžitá hospitalizácia, psychiatrická liečba a izolácia matky od dieťaťa. Pri skorej liečbe príznaky popôrodnej depresie rýchlo ustupujú. Vzťah medzi matkou a dieťaťom sa dokáže plne obnoviť. Avšak až polovica žien, ktoré prežili laktačnú psychózu majú vyššie riziko vzniku psychických problémov počas menopauzy. Typickými príznakmi sú halucinácie, chorobné predstavy (bludy), plačlivosť, úzkosť, poruchy spánku, paranoja, poškodzovanie seba i dieťaťa, samovražedné sklony. Jej liečba prebieha rovnakým spôsobom ako pri iných psychotických ochoreniach. Zástava laktácie je nutná len v prípade, že látky liečivá prestupujú do materského mlieka a ohrozujú tak zdravie dieťaťa.
Popôrodná depresia u mužov: Aj otcovia potrebujú podporu
Popôrodná depresia nehrozí len ženám, ale aj mužom. Mužom sa počas tehotenstva a pôrodu ich partnerky menia hormóny. Klesá hladina testosterónu, zvyšuje sa hladina estrogénu, prolaktínu a kortizolu. Približne 10% mužov trpí popôrodnou depresiou v čase prvého trimestru tehotenstva partnerky a prvými narodeninami svojho dieťatka. Popôrodná depresia u mužov sa najčastejšie objavuje medzi 3. až 6. mesiacom veku bábätka. Príznaky sú rovnaké ako u žien.
Ako pomôcť mamičke po pôrode
Odhaliť príznaky depresívnych stavov po pôrode môže partner alebo rodina. Mamičke po pôrode vie najviac pomôcť manžel/partner alebo iná blízka osoba. Dôležité je mamičku nabádať, aby rozprávala o svojich pocitoch. Rozhodne by ste ju však nemali súdiť ani jej ponúkať rýchle riešenia. Netreba čakať, kým si mamička vyžiada pomoc. Vy sami by ste jej mali podať pomocnú ruku či už ide o pomoc v starostlivosti o bábätko alebo domácnosť. Mali by ste ju podporiť, aby trávila čas aj sama bez bábätka, dopriala si oddych. Partner by tiež mal trpezlivo čakať, kým jeho partnerka sama dostane opäť chuť na sex, nemal by ju do toho tlačiť. Dôležité je tiež tráviť čas osamote, ako pár, nielen ako rodičia.
Šestonedelie: Obdobie zmien a adaptácie
Šestonedelie je obdobie prvých šiestich týždňov po pôrode dieťaťa. Toto obdobie je charakteristické veľkými zmenami v organizme a živote ženy aj dieťaťa. Súčasne aj zmenami v štruktúre a chode celej rodiny. Organizmus ženy sa postupne vracia do takmer rovnakého stavu ako pred tehotenstvom. Musíme však počítať s tým, že žena nikdy už nebude rovnaká ako pred pôrodom. Tehotenstvo a pôrod každú ženu osobitým spôsobom premení. V rámci zmien dochádza k postupnej adaptácii na novú životnú rodičovskú úlohu, k premene partnerského vzťahu a k novému usporiadaniu celej rodiny.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri slabej menštruácii po potrate
Starostlivosť o telo a psychiku v šestonedelí
Praktické informácie a rady poskytujú pôrodné asistentky a fyzioterapeutky na podporu zavinovania maternice ako prevenciu neskorších komplikácií so zavinovaním maternice a vylučovaním očistkov. Medzi základné odporúčania radíme ležanie na bruchu niekoľkokrát denne, vždy po dobu aspoň 10 minút. Ideálne je dať do oblasti nadbruška stočený uterák (alebo vankúšik), aby neboli stláčané prsia. U žien po vaginálnom pôrode sa ľah na bruchu odporúča už za 24 hodín po pôrode. U žien po cisárskom reze je vhodné počkať až od 4. dňa po pôrode. Na podporu zavinovania maternice je ďalej možné využiť z aromaterapie jazmínový olej či homeopatický liek Arnica montana, ktorá podporuje pružnosť ciev a celkovú regeneráciu organizmu po záťaži a traume. U žien, ktoré rodili svoje druhé prípadne ďalšie dieťa, treba vziať do úvahy, že zavinovanie maternice po pôrode je viac bolestivé, pretože svalové vlákna v maternici sú čiastočne nahradené väzivom.
Pošva sa po vaginálnom pôrode vracia do pôvodného stavu zhruba za tri týždne, kedy sa postupne vracia aj jej pružnosť a ustupuje opuch. Z dôvodu poklesu hladín estrogénov ženy po pôrode niekedy trápia pocit suchosti v pošve. V oblasti vonkajších rodidiel môžeme pozorovať zníženie ich presiaknutia a pigmentácie. Prípadné varixy (kŕčové žily) sa zatiahnu alebo úplne vymiznú väčšinou do niekoľkých dní po pôrode. Počas pôrodu býva niekedy, vplyvom extrémneho roztiahnutia tkaniva či prípadného poranenia pri pôrode (natrhnutie či epiziotómia - nástrih), narušená celistvosť tkaniva hrádze. Je potrebné správne hojenie podporiť a včas odhaliť prípadné známky začínajúcej infekcie či známky už šíriacej sa infekcie. Pôrodné poranenia predstavujú pre ženu aj psychickú záťaž.
Svalstvo panvového dna sa postupne tiež vracia do svojej pôvodnej pozície a napätia, aj keď zmena často trvá aj niekoľko mesiacov. Svalový tonus panvového dna je významne ovplyvnený záťažou a hormonálnymi zmenami už v priebehu tehotenstva a tiež spôsobom a šetrnosťou prebehnutého pôrodu. Odhaduje sa, že zhruba jednu štvrtinu žien po vaginálnom pôrode trápi stresová inkontinencia moču. Problémy s inkontinenciou majú obvykle príčinu v nešetrnom a zbytočne intervenovanom vedení pôrodu. Dôvodom môže byť plný močový mechúr, kedy nie je venovaná dostatočná pozornosť jeho pravidelnému vyprázdňovaniu najmä v prvej pôrodnej dobe. Ďalšou častou chybou je tlačenie s plným močovým mechúrom alebo predčasné a dlhé tlačenie v druhej dobe pôrodnej. S inkontinenciou sa môžeme stretnúť aj po pôrode cisárskym rezom, v dôsledku napríklad nešetrného zaobchádzania s maternicou pri šití, kedy je maternica vytiahnutá z brušnej dutiny kvôli lepšiemu prístupu k operačnej rane.
Relatívne rýchlo po pôrode prebehnú významné srdcovo-cievne zmeny. Srdce sa vďaka poklesu bránice vracia do svojej pôvodnej polohy, dôjde k poklesu srdcového výdaja, zníži sa systolický výtlak. Vďaka väčšiemu priestoru pre rozťažnosť pľúc, môže šestonedieľka hlbšie dýchať, čím klesá počet dychov aj tepov. Postupne dochádza k redukcii tehotensky zväčšeného objemu krvi. Objem krvi závisí aj na krvnej strate počas pôrodu. Stúpa koncentrácia zrážacích faktorov, ktorá má brániť stratám krvi. Ide o prirodzenú ochranu organizmu ženy proti nadmerným krvným stratám v súvislosti s pôrodom. Po ťažkom pôrode môže byť pomliaždená a opuchnutá sliznica močovej rúry. Močový mechúr máva znížený tonus a tým aj sklon k ťažšiemu vyprázdňovaniu, často so zvyškom nevyprázdneného moču. Zväčšené obličky pomaly v priebehu niekoľkých týždňov normalizujú svoj objem.
Ženy po pôrode pomerne často trápia hemoroidy - guľovité, zdurené cievky okolo análneho otvoru (vonkajšie a vnútorné). K tvorbe hemoroidov dochádza obvykle už v tehotenstve (zvýšený vnútrobrušný tlak, zmeny kvality väziva a pevnosti ciev, zápcha) a k zhoršeniu dochádza najmä pri pôrode (v dôsledku tlačenia počas druhej doby pôrodnej). Prejavujú sa bolesťou pri sedení a pri stolici, pálením či svrbením v oblasti okolo konečníka, niekedy môžu aj krvácať. Odporúčané je upraviť stravovanie - zvýšiť množstvo vlákniny v strave, prijímať dostatok tekutín, do stravy zaraďovať potraviny s vitamínom C a rutínom (podporuje pružnosť ciev), zaraďovať pravidelný pohyb a vyhýbať sa dlhému sedeniu. Z prírodnej lekárne možno odporučiť na vonkajšie použitie dubovú kôru (gél, odvar), ktorá má dobré dezinfikujúce a sťahujúce účinky. Ďalej je dobré lokálne aplikovať ľad či studenú vodu, čo taktiež pomáha cievy kontrahovať. Hemeroidy vo väčšine prípadov odznievajú pozvoľna, môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov. V prípade neúspechu lokálnej terapie, a neúčinnosti liekov s obsahom diosmínu a hesperidínu, prípadne u hemoroidov s pretrvávajúcim krvácaním, je možné vykonať chirurgické riešenie.
Prečítajte si tiež: Čo znamená slabé krvácanie?
Hyperpigmentácia kože (chloazma gravidarum, linea fusca) mizne s postupným znížením tehotenských hladín hormónov. U každej ženy to však môže byť rôzne dlhé obdobie. U niektorých žien vymiznutie tehotenskej pigmentácie aj o týždne presahuje šestonedelie. Strie, ktoré vznikli počas tehotenstva, už nikdy nezmiznú. Brušná stena je po pôrode povolená v dôsledku nadmerného rozpätia brušných svalov v tehotenstve, ktoré po pôrode plodu pretrváva. Trvá niekoľko týždňov, kým sa svaly dostanú znova do pôvodnej kondície. Znížený tonus a ochabnutosť brušných svalov má súvislosť aj so stavom svalov panvového dna a väziva, čo vo svojom dôsledku má vplyv aj na riziko vzniku inkontinencie moču, prípadne stolice. Tu má veľký význam vhodná a pravidelná pohybová aktivita. Pôvodné napätie svalov a návrat do ich fyziologickej pozície je vhodné podporiť špecifickými cvikmi pre ženy v šestonedelí. V priebehu šestonedelia je dobré telo nezaťažovať nadmernou pohybovou aktivitou, pretože všetky väzy a svaly sú ešte presiaknuté a krehké. Najmä panvovému pletencu trvá dlhší čas, než sa spevní a vráti do stavu pred otehotnením.
Pokiaľ žena výlučne a intenzívne dojčí, nastupuje ovulácia (teda aj menštruácia) iba zriedkavo skôr ako pred desiatym týždňom po pôrode. Pokiaľ žena nedojčí intenzívne, ovulácia sa u 30% žien objaví asi do 3 mesiacov po pôrode. Na kojenie sa telo ženy vďaka placentárnym hormónom pripravuje už v priebehu tehotenstva, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón pôsobí na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím sa dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu a tým je podporený aj skorý nástup laktácie. Ďalším dôležitým hormónom pre laktáciu a dojčenie je (ako bolo vyššie spomenuté) oxytocín, ktorý sa podieľa na vylučovaní materského mlieka, tým je podporená súčasne zavinovanie maternice. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom.
Prvé dni po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum. Toto mlieko je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. Čerstvo narodenému dieťaťu poskytuje všetko, čo vo výžive a adaptácii na vonkajšie prostredie aktuálne potrebuje. V ďalších dňoch po pôrode, optimálne od druhého či tretieho dňa, sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko. Je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou.
Pôrodný zážitok a jeho vplyv na psychiku
Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Porovnáva reálny zážitok náročnej situácie so svojim pôvodným očakávaním. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. Vyrovnáva sa s ukončeným tehotenstvom a s prijatím novorodenca ako samostatnej bytosti. Žena je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených. V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať pri veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu. Žena cíti úľavu, že má pôrod za sebou a konečne má v náručí svoje dlho očakávané dieťa. Euforický stav však väčšinou nemá dlhé trvanie a býva vystriedaný zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet. Žena si začína uvedomovať realitu „všedných“ dní. Môže byť zaskočená faktom, že fantázia, ktorá sa zmenila na skutočnosť, vyžaduje zodpovednosť, odriekanie, stálu pohotovosť a plné nasadenie. Pocity po pôrode sú umocnené nielen objektívnym priebehom pôrodu, ale významne viac subjektívnym zážitkom ženy. V dôsledku napríklad nenaplnených predstáv o priebehu pôrodu či pôrodnej traumy môže žena prežívať posttraumatickú stresovú reakciu. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava. Vplyv tu môže mať aj to, či žena a dieťa spí spolu a vo vzájomnej blízkosti a či je/nie je spánok prerušovaný neistotou o stav dieťaťa spiaceho v inej miestnosti.
Dojčenie a duševné zdravie
Dojčenie nespôsobuje duševné problémy, naopak. Dojčenie je pozitívny faktor pre duševné zdravie. Situácia však vyzerá inak, ak sa ženy s dojčením trápia, prežívajú pri dojčení bolesť, strach o priberanie bábätka, sú konfrontované s plačom bábätka a jeho nespokojnosťou alebo riešia pri dojčení problémy. Vtedy ženy akútne potrebujú pomoc s dojčením - nie rady o ukončení dojčenia, potrebujú sa vyspať, načerpať nové sily a energiu, zbaviť sa bolesti a začať zažívať normálne fungujúce dojčenie. Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. „Autori výskumov uvádzajú, že hormóny, ktoré sú po pôrode vylučované vďaka dojčeniu, majú stabilizačný účinok na psychiku žien…, čo naznačuje, že dojčenie môže mať ochranný účinok pred rozvojom popôrodnej depresie, či ju zmierňovať, ak sa napriek dojčeniu rozvinie.
Dojčiace ženy sa niekedy boja hovoriť o svojich skutočných pocitoch z materstva, o negatívnych pocitoch z dojčenia, o vnímaní bábätka, o vyčerpaní, o popôrodnej depresii či psychóze, aj preto, že sa boja stigmy a majú pocity hanby. Ale aj preto, že niekedy ich okolie neberie vážne, vnucuje im obraz šťastnej matky, podceňuje závažnosť ich pocitov či utrpenia, neposkytne im pomoc. Inokedy sa to celé zhodí na „hormóny pri kojení“ alebo na to, že ženy má prestať dojčiť a všetko sa dá do poriadku.