Úvod
Deformácie hlavičky u novorodencov a dojčiat sú relatívne bežným javom, ktorý môže vyvolávať obavy u rodičov. Tento článok sa zameriava na príčiny, prevenciu a riešenia tohto problému, pričom sa opiera o dostupné informácie a odborné odporúčania.
Syndróm sploštenej hlavičky
Približne jedno z piatich dojčiat trpí asymetricky sploštenou hlávkou. Sploštené miesta - deformácie hlavičky sa nachádzajú najčastejšie na zadnej alebo bočnej strane hlavy. Na tomto mieste býva tiež obmedzený, respektíve úplne zastavený rast vlasov. Zvyčajne sa nepekne zdeformovaná lebka dieťaťa upraví do veku 18 mesiacov, ale nie vždy je to tak.
Príčiny
Podľa pediatrov za to môže aj ponechávanie detí čo najdlhšie v polohe ležmo na chrbte (lebka novorodeniatok a dojčiat je mäkká, aby mozog mohol rásť) - možno v snahe zabrániť syndrómu náhleho úmrtia.
- Poloha na chrbte: Ponechávanie detí dlhší čas v polohe na chrbte, najmä v snahe predísť syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), môže viesť k splošteniu hlavičky, keďže lebka novorodencov a dojčiat je mäkká a prispôsobivá.
- Predčasné narodenie: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku ako donosené dojčatá, čo ich robí náchylnejšími na deformácie.
- Tlak pri pôrode: Deformácia lebky dieťaťa môže nastať aj v dôsledku tlaku matky pri pôrode alebo neodvrátiteľnému pôrodu, keď ešte nie sú pôrodné cesty úplne naširoko otvorené.
- Viacerčatá: Deformity častejšie majú dvojčatá a trojčatá.
Prevencia
Tomuto nepeknému vzhľadu môžeme predísť preventívne niekoľkými jednoduchými krokmi:
- Polohovanie na bruško: Bábätko by nemalo tráviť celý čas v ľahu na chrbátiku, a to ani to najmenšie. Doprajte mu aspoň 30 až 60 minút denne na brušku. Povzbudzujte ho v hre a v cvičení v tejto polohe, je to veľmi dôležité aj pre rozvoj svalov. Najskôr, keď je maličké začínajme tak, že si ho položíme na vlastný hrudník, neskôr ho môžeme dávať na brušku na deku či podložku priamo na podlahu.
- Striedanie polohy spánku: Počas spánku bábätka na chrbte môžete jemne meniť polohu jeho hlavičky - tak, aby tlak nebol vyvíjaný stále len na jedno miesto.
- Zmena orientácie v postieľke: Je to dôležité i pre rovnomerný rozvoj svalov. Deti zvyknú otáčať hlavičku na miesto, kde sa nachádzajú dvere do izby, kadiaľ zvyknete prichádzať. Preto je dôležité, aby ste ich polohu pravidelne menili - aby na dvere videli z rôznych uhlov, zapájali rôzne svaly a najmä neležali stále na jednej strane hlavy. Môžete to robiť aj počas dňa napríklad tak, že dopoludnia bude otočené ľavou stranou k dverám, popoludní pravou.
Vankúšiky proti sploštenej hlávke
Ako sme už spomínali, nie je to dávno, čo sa na trhu objavili vankúšiky, ktoré majú zabrániť syndrómu sploštenej hlávky. Tie sú však podľa mnohých expertov len marketingovým ťahom, pretože sú zbytočné, neotestované a môžu byť aj nebezpečné. Ergonomické vankúše, ktoré stoja okolo 30 eur radia preto radšej nepoužívať. Okrem iného i preto, že v detskej postieľke by minimálne prvého pol roka nemalo by vôbec nič - ani vankúš, prikrývky, ani hračky, či iné veci, ktoré by mohli spôsobiť dieťaťu problém. Je dôležité, aby dieťa spalo na rovnej podložke. Jedine v prípade silnejšieho refluxu môžeme jednu časť postieľky vyvýšiť - napríklad tým, že nohy postele na strane hlavy bezpečne podložíme knihami.
Prečítajte si tiež: Súvislosť diéty a absencie končatín
Pediatrička Kirsty-Anne Noble z detskej kliniky v Brightone sa ku kritike vankúšov proti splošteniu hlavy podľa zahraničných médií pripája:„Vankúše proti sploštenej hlavičke sú len marketingovým nástrojom. Vieme, že u väčšiny detí sa to napraví po tom, ako prestanú spávať na chrbátiku, do jedného alebo dvoch rokov.“ A pripomína, že v prípade genetickej predispozície nemá používanie vankúšov tiež veľký význam.
Experti z George Institute for Global Health v Sydney varujú rodičov, aby neignorovali bezpečnosť svojich detí kvôli neškodnému dočasnému kozmetickému problému. Poloha na chrbátiku totiž výrazne znižuje riziko náhleho úmrtia dojčiat, a tiež možnosť udusenia alebo prehriatia.
Vojtova metóda
Vojtova metóda pre bábätká je v Čechách a na Slovensku, no dnes vo veľkom už aj v zahraničí, veľmi dobre známym terapeutickým postupom. Ide o osvedčený spôsob cvičenia s deťmi, ale svoje uplatnenie si nájde aj pri dospelých pacientoch. Vďaka presne určeným polohám a pohybom sa prirodzene stimuluje pohyb celého tela, pričom sa aktivizuje nervová sústava. Vďaka Vojtovej metóde sa cvikmi postupne eliminujú obmedzenia, stimuluje sa nervová sústava a vďaka tomu i pohybový aparát. V súvislosti s bábätkami sa využíva hlavne pri deťoch, kde je pozorovateľný nedostatok v koordinácii, prejavuje sa neoptimálny tonus svalov a objavujú sa limity pri pohybe bábätka. Často je určená ako prevencia predčasne narodeným deťom. Definíciu Vojtovej metódy je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Pre jej pochopenie ja však najlepšie poznať podstatu vývoja tejto metódy, ktorej autorom je český lekár a profesor Václav Vojta, ktorý sa špecializoval na detskú neurológiu. Iný názov pre Vojtovu metódu je metóda reflexnej lokomócie.
Následne je kľúčové za pomoci primeraného tlaku pri konkrétnej polohe a pohybe stimulovať určité zóny, ktoré vďaka nervovej sústave posielajú tieto stimuly do mozgu a spúšťajú pohybový vzorec. Motorika je v mozgu človeka geneticky zakódovaná a všetky tieto pohyby, s ktorými má daný jedinec problém, sa teda aktivujú s postupným vývojom nervovej sústavy. Riadenými cvikmi Vojtovej metódy vzniká reflexný model, budujú sa svalové reťazce, ktorým sa eliminujú chyby, nedostatky alebo obmedzenia v rámci motoriky - pohybového aparátu. V praxi je už využívaná viac ako 50 rokov, pričom sa osvedčila vo veľkom množstve prípadov a stala sa známou po celom svete. Cieľom vyvinutia Vojtovej metódy je tiež to, že sa efektívnym spôsobom počas terapie príde na to, aké sú u bábätka problémy v súvislosti s motorikou, svalovým tonusom či pohybovým aparátom. Vojtova metóda neobsahuje výhradne cviky na podporu lezenia, ako sa mnohí rodičia domnievajú. V rámci metódy reflexnej lokomócie ide o súbor troch hlavných cvikov, ktoré sa sústredia na komplexný pohyb jedinca a nie na lokálne obmedzenie. Jediným cvikom sa zapája celé telo, pretože motorické spoje sú prepojené.
Indikácie
Indikácie, ktoré umožňujú aplikovanie tejto metódy cvikov v detskom veku, sú rôzne. Pre ich vykonávanie však vždy musí byť zrejmý dôvod. Najčastejšie ide o detských pacientov. Vojtova metóda sa v prípade, že je na to dôvod, môže cvičiť už od narodenia. Typickým príkladom sú práve predčasne narodené deti, u ktorých sa tieto cviky využívajú ako optimálna terapia a prevencia, pretože je tu predpoklad, že motorické schopnosti sú menej rozvinuté v dôsledku nedostatočného vývoja už v maternici. Častými pacientmi sú bábätká, u ktorých lekár (pozn. neurológ) na základe diagnostiky usúdi, že majú istú koordinačnú poruchu, znížený alebo zvýšený svalový tonus, motorický vývoj je oneskorený, objavujú sa odchýlky v pohybovom prejave dieťaťa, sú skrátené svaly krku, dieťa má odchýlky pri pohybe s hlavičkou a mnoho iného. Často ide o neurologické poruchy.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o novorodenca s rázštepom chrbtice a bežná starostlivosť
Profesionálni fyzioterapeuti neodporúčajú Vojtovu terapiu v prípade, že vývoj pohybového aparátu a motoriky je v poriadku. Vojtova metóda ako prevencia teda nie je určená deťom, u ktorých nie sú počas vývoja pozorované žiadne chyby alebo nedostatky. Využitie Vojtovej metódy by malo byť indikované odporúčaním lekára - odborníka. Fyzioterapeut nemôže indikovať akúkoľvek terapiu bez odporúčania lekára. Vhodná je Vojtova metóda aj pri brušnej diastáze u detí. Vďaka tejto fyzioterapeutickej metóde sa vhodne aktivuje šikmé brušné svalstvo a centrálny nervový systém.
Cviky
Vojtova terapia zahŕňa tri primárne cviky, resp. možno hovoriť o princípoch pohybu, polohy a primeraného tlaku na zóny, ktorými sa aktivizuje nervový systém dieťaťa. Prvým je reflexné otáčanie - centrálny nervový systém sa aktivuje z polohy na chrbte. Reflexné plazenie využíva opačný princíp. Nervová sústava sa aktivuje pri polohe na bruchu. Samozrejme, pozícia a primeraný tlak na konkrétne body sú dôležité preto, aby sa pri pohybe aktivoval ten pohybový model, ktorý je pre daný pohyb nevyhnutný. Tretí pohyb je tzv. zónová aktivácia. Tieto samotné fázy pohybu musia nadväzovať, pretože hoci ide o veľmi jednoduché pohyby, zapájajú sa najdôležitejšie svalové vlákna. Tlakom na fascie (väzivové tkanivo) a periost (väzivový obal) vzniká prirodzená vrodená pohybová reakcia, ktorá je u človeka geneticky zakorenená. Frekvencia cvičenia je individuálna, no o malých detí sa cvičí približne 4-krát za deň. Jedno cvičenie trvá 5 až 20 minút. U starších detí sa doba cvičenia predlžuje. Ak sa problém diagnostikuje, ideálne je začať s cvičením čo najskôr. S touto terapiou je možné začať už u novorodencov. Tieto cviky sú často veľmi efektívne aj v prípadoch, keď majú deti problémy s dýchaním alebo prehĺtaním. Pri stimulácii určených bodov dochádza k nevedomým - samovoľným pohybom brušných svalov a bránice, pričom sa upravuje aj dýchanie. To napomáha k lepšej mentálnej aktivite, ale takisto pomáha stabilný tep pri fyzickej námahe. Účinnosť Vojtovej metódy spočíva v tom, že sa kombinujú fyziologické pohyby - polohy, dychové cvičenia, ale stimuluje sa aj nervová sústava.
Samotná terapia, cviky ani pohyby dieťatku nespôsobujú bolesť. Hoci plač detí pri cvičení, hlavne pri prvých sériách cvikov, je typickým symptómom, nemá priamu súvislosť s prevádzaním cvikov. Mamičky sa rozhodne nemusia obávať, že by Vojtova metóda cvikov bola bolestivá. Pre bábätko ide počas cvičenia o veľmi neobvyklé zaobchádzanie. Dieťa musí vydržať v nezvyčajnej polohe, a to sa mu nejaví ako pohodlné. Pohyby a polohy sú netypické. Rozhodne však ani srdcervúci plač neznamená, že by dieťa malo z cvičenia traumu. Pri cvičení s deťmi sa často aktivujú také motorické modely, ktoré ešte v danom veku nevyužíva, no o niekoľko mesiacov bude.
Vojtova metóda ako prevencia
Častými pacientmi, u ktorých sa Vojtova metóda využíva preventívne, sú predčasne narodené deti. Nervová sústava a motorický model môžu zaostávať za vývojom mozgu a môžu sa preto objavovať nedostatky v rámci koordinácie, hybnosti alebo motoriky. Preventívne precvičovanie v pádnych prípadoch, ktoré stanoví lekár, neurológ, ortopéd a rehabilitačný lekár, môže priaznivo podporiť ďalší vývoj dieťaťa. Je preukázané, že u dospievajúcich detí - adolescentov môže Vojtova metóda pozitívne vplývať na proces rastu. Využíva sa aj u dospelých. Najčastejšie po úrazoch alebo po mozgových príhodách.
Skúsenosti
Skúsenosti mamičiek s Vojtovou metódou sú veľmi pozitívne. Viaceré mamičky v diskusiách chvália postupy odborných fyzioterapeutov napríklad pri riešení diastázy Vojtovou metódou u detí alebo napríklad pri deformite prstov či chodidiel. Viaceré mamičky hovoria, že po inštrukciách od fyzioterapeuta realizovali cviky aj v domácich podmienkach. Dbajú na to, že sa musí cvičiť správne. Mamičky si museli zvyknúť na srdcervúci plač, ktorý je veľmi prirodzený vzhľadom na prevedenie cvikov. Cvičenie je však bezbolestné. Viacero rodičov si pochvaľuje, že sa lepšila motorika a takisto flexibilita končatín a kĺbov. Jedna z mamičiek uvádza, že Vojtova metóda pomohla na hlavičku a hybnosť krku. Sú taktiež mamičky, ktorým sa zdá táto metóda nešetrná.
Prečítajte si tiež: Mola Hydatidosa a Tehotenstvo
Dôležité upozornenie
Rozhodne nie je vhodné realizovať Vojtovu metódu svojpomocne na základe videí z internetu. Každé dieťa má iný zdravotný problém a iba odborník - terapeut dokáže stanoviť správny tlak, pohyb a polohu pre prevedenie daného cviku. Rodič sa môže cviky naučiť pozorovaním. V niektorých prípadoch môže fyzioterapeut s kurzom naučiť rodiča cvik precvičovať aj doma. Rodič sa zaučí, pričom najskôr dané cvičenia vykonáva pod dohľadom a až následne je možné cviky vykonávať svojpomocne. Vojtova metóda je vedecky podložená fyzioterapeutická liečba. Vykonáva ju školený odborník so špecializovaným kurzom. Vojtovu metódu vám najčastejšie odporučí lekár, pričom sa môžete obrátiť na súkromných fyzioterapeutov alebo špecializované rehabilitačné pracoviská, kde sú zamestnanci školení kurzom Vojtovej metódy. Využitie tejto metódy vždy určuje lekár, resp. neurológ.
Vrodené reflexy bábätka
Vrodené, inak primitívne reflexy sú dôležitá výbava každého novorodeniatka. Ide o automatické pohyby, svalové reakcie na podnety a stimuláciu, ktoré bábätko vykoná nedobrovoľne, bez vôle, bez uvedomenia a kontroly. Bábätku pomáhajú prežiť. Vyvíjajú sa už v maternici a pôvod majú v novorodeneckom mozgovom kmeni. Keď sa novorodenec narodí, vykonáva sa kontrola týchto reflexov v rámci klasického neurologického vyšetrenia bábätiek, aby sa posúdil správny psychomotorický vývoj. Sú tiež rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému (CNS) - napr. u predčasniatok môžu byť niektoré z vrodených reflexov buď nie prítomné, alebo nedovyvinuté.
O neurologickej poruche môže svedčiť aj prítomnosť vrodeného reflexu v dobe, kedy tu už nemá byť, a stojí tak za spomalením psychomotorického vývoja, čo môže viesť k ťažkostiam s hrubou aj jemnou motorikou a koordináciou, rovnako napr. k poruchám učenia a správania. Postupne s dozrievaním CNS väčšina z vrodených reflexov „vymizne“ - nezmiznú úplne, ale sa potlačia, resp. zapoja do pohybových stereotypov dieťatka - tentokrát vedomých pohybov a reakcií riadených mozgom a vôľou.
Niektoré z reflexov
- Morov reflex: Rodičia ho poznajú ako reflexívnu reakciu na náhly, rýchly pohyb, úľak pri náhlom zvuku. Dieťatko v rýchlosti rozhodí a vystrie ruky a nohy, môže začať plakať. Prítomný je tento reflex už v maternici, vyvíja sa postupne od 28. tt a pretrváva do približne 3. mesiaca veku, postupne sa integruje.
- Sací, prehĺtací a hľadací reflex: Od približne 28. - 32. tt sa začínajú rozvíjať jedny z najdôležitejších reflexov u dieťaťa - sací a prehĺtací reflex (orálne reflexy), plne rozvinuté nie sú až do 36. týždňa tehotenstva. Sací reflex si všimnete napríklad pri ultrazvuku, keď si dieťatko cmúľa prstík a rozvíja si tak svaly určené na prehĺtanie a akoby si „precvičuje“ oba reflexy. Hľadací reflex si všimnete vtedy, keď rukou prejdete bábätku po líčku alebo okolí ústočiek a ono za vami obráti hlavičku. Rovnako tento reflex vymizne do 3. mesiaca veku.
- Úchopový reflex: Keď vložíte do dlane dieťatku prst, zovrie ruku. Dokonca tak pevne, že by ste ho mohli zdvihnúť z podložky. Objavuje sa už v brušku - vyvíja od približne 26. - 28. týždňa tehotenstva a vymiznúť by mal voľne do 3. mesiaca veku dieťatka. Okolo 5. mesiaca sa totiž objavuje vedomý úchop, kedy dieťa postupne začne chytať veci do ručičiek.
- Reflexná chôdza: Ak lekár či lekárka chytia bábätko pod pazuchami a dotkne sa podložky nožičkami, automaticky nimi začne pohybovať tak, akoby kráčalo. Ide o nedobrovoľné pohyby - o jednu nohu sa oprie, druhú pokrčí v bedre, kolene a členku. Vyvinie sa už v brušku, približne v 37. týždni tehotenstva (tieto pohyby boli dokonca videné v maternici) a integrovať by sa mal do 3. mesiaca veku bábätka.
- Babinského reflex: Ak sa dotknete novorodencovej nožičky pod prstíkmi, zovrie ich. Ak ho pohladíte v mieste pätičky po okraji chodidla, roztiahne prsty do vejára. Reflex vymizne v dobe okolo 16. - 18. mesiaca veku dieťaťa. Ak pretrváva, môže to svedčiť o závažnom poškodení CNS.
- Tonický šijový reflex: Reflex sa vyskytuje vtedy, keď bábätko leží na chrbte a otočíme jeho hlavičku na stranu - napr. na pravú stranu, dôjde na rovnakej strane k vystretiu hornej aj dolnej končatiny, zatiaľ čo ruka a noha na ľavej strane sa zohnú, dlaň zatvorí. Objavuje sa už v 35. týždni tehotenstva u dieťaťa a mizne do 6. - 9. mesiaca veku dieťatka. Ak by sa tak nestalo, značiť to môže vývojové omeškanie, napr. slabú rovnováhu počas fázy sedenia či státia. Uchovanie reflexu môže ovplyvniť aj napr. schopnosť dieťaťa čítať, koordináciu oko-ruka, isté vizuálne schopnosti, písanie rukou, premenu myšlienok do písaného textu a môže viesť k dyslexii.