Deti sú najcennejším pokladom spoločnosti a ich blaho by malo byť prioritou. Avšak, v dnešnom svete sú deti vystavené rôznym stresorom a obavám, ktoré môžu ovplyvniť ich duševné zdravie a celkový vývoj. Celoslovenský prieskum názorov detí odhalil, že slovenské deti sa najviac obávajú psychických problémov, ako sú depresie či úzkosti. Tento článok sa zameriava na preskúmanie štatistík a perspektív týkajúcich sa najväčších strachov detí, pričom sa opiera o údaje z prieskumov a vyjadrenia odborníkov.
Duševné zdravie detí v popredí záujmu
Komisár pre deti Jozef Mikloško na tlačovej konferencii zdôraznil, že duševné zdravie detí je potrebné prioritne riešiť. Dôvodom je zložitý prístup detí k odborníkom. Prieskum ukázal, že až 4,2 percenta detí nemá žiadneho kamaráta a takmer polovica (47,9 percenta) trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne. Tieto alarmujúce čísla poukazujú na potrebu venovať zvýšenú pozornosť duševnému zdraviu detí a zabezpečiť im prístup k potrebnej pomoci a podpore.
Strach zo samoty a školského neúspechu
Prieskum odhalil, že na druhom mieste v rebríčku strachov sa nachádza strach zo samoty, ktorý je u dievčat oveľa výraznejší než u chlapcov. Okrem toho sa deti obávajú aj školského neúspechu. Tieto obavy môžu mať negatívny dopad na sebavedomie a motiváciu detí, preto je dôležité vytvárať podporujúce prostredie, v ktorom sa deti cítia akceptované a povzbudzované k dosahovaniu svojich cieľov.
Rodina ako ochranný faktor
Výsledky celoslovenského prieskumu jednoznačne ukázali, že deti, ktoré vyrastajú v stabilnom rodinnom prostredí s oboma rodičmi, prežívajú najväčší pocit bezpečia a celkovú dôveru v život. Dôležitosť otcov vnímajú deti výraznejšie ako v minulosti. Oproti prieskumu v roku 2022 stúpla na druhé miesto, ktoré predtým patrilo starým rodičom. Výrazne vzrástla aj dôvera voči kamarátom.
Význam vzťahov v rodine
Komisár Mikloško priblížil, že vzťahy s blízkou rodinou sú pre dieťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa. Pocit bezpečia v rodine súvisí aj s bezpečím navonok. Až 77 percent detí žije v úplnej rodine, čiže s vlastným otcom a mamou. Rodina sa ukázala ako najdôležitejší ochranný faktor. Deti, ktoré žijú s obidvoma rodičmi, majú najvyššie skóre dôvery. Otec je deťmi vnímaný ako dôležitý strojca bezpečia v rodine. Mimo rodiny sú podľa výskumu pre deti veľmi dôležití kamaráti a domáci zvierací miláčikovia.
Prečítajte si tiež: Rady pre pokojný spánok detí
Obavy zo smrti a spoločenských udalostí
Až 44 percent detí sa bojí smrti, čo je podľa Mikloška dôkaz, že s deťmi sa málo hovorí o zložitých situáciách, o vnímaní vojny či o pandémii. Viaceré deti sa obávajú aj toho, že nebudú mať kde bývať. V kategórii, čo najviac deti ohrozuje, vyšiel prekvapivý výsledok - hlad. Podľa odborníkov tento strach často ani nepramení z reálnej situácie, ktoré dieťa zažíva, ale skôr z toho, čo dieťa počuje vo vzťahu k zdražovaniu a ekonomickej situácii v spoločnosti. Aj tu by malo byť riešením rozprávať sa o tejto téme s deťmi.
Online priestor ako únik z reality
Ako únik z reality vníma viacero detí online priestor. Až polovica slovenských detí trávi v online priestore viac ako päť hodín denne. U detí internet a sociálne siete zintenzívňujú negatívne pocity a celkovo nespokojnosť. Výsledky zároveň ukázali, že deti reagujú na spoločenskú situáciu a rôzne medializované udalosti.
Demografická kríza a obavy o budúcnosť
Slovensko starne a Slováci majú čoraz menej detí. Mladí ľudia rodičovstvo odkladajú, prioritami sú pre nich kariéra a sloboda. Demografická kríza sa blíži a budúcnosť krajiny je nejasná. Dôsledkov bude mať veľa - vzhľadom na demografický vývoj nebude štát v budúcnosti napríklad schopný zabezpečiť primerané dôchodky. Dáta naznačujú, že Slováci majú obavy mať deti - nechcú ich priviesť do sveta plného nenávisti, problémom je aj bývanie či nedostatok financií. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je bezdetnosť riešením klimatickej krízy.
Finančný tlak a nedostatok informácií
Štúdia ukázala, že aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú o 33 % nižšie, než keby deti nemali. Väčšina Slovákov, ktorá si momentálne zakladá rodiny, hľadá vlastné bývanie. Náklady na bývanie však zhltnú slovenským domácnostiam viac než štvrtinu ich výdavkov. Mnohí majú pocit, že na to stále nie sú pripravení, pretože nevedia, čo to obnáša. Potom je tu aj skupina žien, ktoré majú z prichádzajúceho pôrodu strach, pretože im chýbajú relevantné informácie, overený zdroj, ktorý by im zodpovedne poradil.
Svetový deň duševného zdravia a alarmujúce štatistiky
Každoročne si 10. októbra pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Prieskumy ukazujú, že duševné zdravie detí sa zhoršuje každoročne o 20-30%. Až dve tretiny dievčat vo veku 13-15 rokov a až 40% chlapcov pociťuje symptómy duševných porúch. Zhoršujúce sa štatistiky sa objavujú najmä od čias pandémie Covid-19. Psychická nepohoda, poruchy príjmu potravy, narastajúca nespavosť, sklony k depresiám a hľadanie únikov od problémov trápi čoraz viac mladých ľudí. Najzávažnejším faktorom je nárast pokusov o samovraždu medzi mladými ľuďmi. Dnes sú podľa WHO už na druhom mieste v príčine úmrtí mládeže hneď po autonehodách.
Prečítajte si tiež: Panický strach o dieťa: Riešenia a tipy
Ohrozenie duševného zdravia detí
Komisár pre deti vníma ohrozenie duševného zdravia detí v niekoľkých rovinách: rodinné vzťahy, závislosti, násilie, šikana a kyberšikana. Deti majú najväčší strach z toho, že prídu o niektorého z rodičov. Keď sa rozpadá rodina, deťom sa rúca svet. Ešte horšie je to, keď sa stanú nástrojom boja svojich rodičov.
Aktivity na podporu duševného zdravia detí
Úrad komisára pre deti bude tak ako doposiaľ aj naďalej otvárať témy priamo ohrozujúce duševné zdravie detí a angažovať sa pri legislatívnych zmenách a rôznych projektoch, ktoré reálne pomáhajú. Všetky deti majú právo vyrastať v zdravom prostredí, kde im bude poskytnutá nielen starostlivosť, ale aj pochopenie a láska. Naším cieľom musí byť vytváranie otvoreného, priateľského a bezpečného priestoru pre každé dieťa, ktoré bojuje s duševnými ťažkosťami.
Dôležitosť komunikácie a vzdelávania
Našou spoločnou zodpovednosťou je vytvoriť prostredie, v ktorom by mohli deti a mladí ľudia bez strachu hovoriť o svojich problémoch a dostať aj potrebné odpovede a podporu. Musíme podporiť zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví u všetkých vekových kategórií a odstrániť stigmatizáciu, predsudky, bagatelizovanie a diskrimináciu. Prieskumy ukazujú, že otvorené rozhovory o problémoch detí, ich pocitoch a strachoch, majú veľký význam.
Perspektíva detského ombudsmana
Detský ombudsman zdôrazňuje, že deti strácajú svoje základné istoty práve rozpadom rodiny, ale aj spochybňovaním rodiny ako takej. Najťažšie problémy, ktoré teraz sú a sú veľmi zložité, súvisiace s duševnými problémami detí, súvisia práve s rozpadom rodiny. Na Slovensku sú samovraždy na druhom mieste úmrtí detí vo veku od 16 do 19 rokov. Čísla vyleteli vysoko hore a pandémia covidu k tomu tiež výrazne prispela.
Potreby detí a dôležitosť vzťahov
Deti potrebujú hľadať bezpečnú vzťahovú väzbu, plnú pozornosť, lásku a podporu. Potrebujú rodinné prostredie schopné reagovať na ich potreby. Potrebujú blízku osobu, ktorej sa môžu zveriť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dnes deti netrápia klasické psychiatrické ochorenia ako schizofrénie, ťažké duševné ochorenia, dnes prevládajú emočné, stresom podmienené poruchy. Zdeněk Matějček povedal zaujímavú vec: „Najdôležitejšie je dať deťom istotu vo vzťahoch.“ To je to, čo dáva dieťaťu základnú podmienku bezpečia. Keď je dieťa v bezpečí, môže optimálne rozvinúť to, čo dostalo v genetickom potenciáli, pretože žije v rovnováhe. Ak má dieťa citovú istotu, to znamená vnútorné bezpečie, všetko sa optimálne rozvíja. Všetko ostatné je sekundárne.
Úloha rodičov a hranice
Všetky deti potrebujú byť milované, ale aj mať hranice. V týchto mantineloch sa deti vedia normálne vyvíjať, fungovať. Ak má len hranice, je to tyranská výchova, kde platí len „musíš, musíš, musíš“. Keď má dieťa len bezpodmienečné prijatie a lásku, ale nemá hranice, dostane sa do takého stavu, že vlastne nevie, čo je dobré, čo zlé a nevie sa v živote orientovať.
Rané detstvo a vplyv vzťahov
Dieťaťu sa zhruba do roka - roka a pol fixuje prapocit istoty alebo ohrozenia a ten ho potom sprevádza celý život. Dieťa, ktoré je milované a má naplnené potreby, má fantastický prapocit istoty a umožňuje mu to udržať si optimálny potenciál. Ale dieťa, ktoré to nemá, je istým spôsobom na križovatke. Tento pocit mu môže niekto nahradiť, napríklad náhradní rodičia, starí rodičia…
Dôležitosť otca
Vieme o mame a jej vzťahu, to nik nespochybňuje, že mama je extrémne dôležitá. Ale dnes už vieme, že dieťa je špecificky pripútané k otcovi, mužovi. Zas je to ako tá pravá a ľavá ruka: mama dáva teplo, otec svetlo, mama dáva bezpečie dovnútra, otec odovzdáva bezpečie navonok.
Čas a pozornosť
Čas je to najvzácnejšie, čo deťom môžeme dať. Štatistiky nám hovoria, že rodičia sa venujú deťom priemerne sedem minút denne. Ukázalo sa, že najdôležitejšia pre dieťa je atmosféra lásky, prijatia a dôvery. Liečivá moc rodiča spočíva v obyčajne strávenom čase: boli sme chytať ryby, boli sme sa bicyklovať… To je pre dieťa viac ako množstvo liekov a tento spôsob pomoci platí hlavne pre rodičov.
Porozumenie dieťaťu
Mnohokrát to naše deti zdôraznili, že ako dobre, že nám rozumiete, čo potrebujeme. Teda rodič sa musí učiť rozumieť, čo mu chce dieťa povedať. Rodičia musia vedieť zo správania dieťaťa vycítiť, čo dieťa potrebuje, naplniť mu to a to je to najťažšie - porozumieť tomu, zvlášť ak sú deti osamelé alebo nejakým spôsobom zranené.
Sloboda a rovnováha
Dieťa sa však musí naučiť vyletieť. Ale ja mu nedám krídla, keď nebude mať odo mňa určitú voľnosť. Je umením nájsť vo všetkom rovnováhu. Aj tu platí príklad pravej a ľavej ruky, to znamená, určiť dieťaťu aj nejaký program, aj to, čo treba, na druhej strane mu dať aj slobodu v objavovaní, v tvorení, aby hľadalo to, čo ho baví.
Linka detskej istoty a narastajúce problémy
Deti a dospievajúci na Slovensku sa čoraz častejšie obracajú na odborníkov so žiadosťou o pomoc. Mnohé hovory majú spoločný základ - deti sa cítia nepochopené a nemajú vo svojom okolí bezpečný priestor, kde by mohli otvorene hovoriť o tom, čo prežívajú. Vnímam narastajúce problémy súvisiace s agresivitou, neznášanlivosťou, netoleranciou medzi deťmi, ktorá často vedie k šikanovaniu. Počet detí s ťažkosťami jednoznačne stúpa.
Copingové stratégie a podpora
Čokoľvek sa deťom deje, dá sa to lepšie zvládnuť, ak majú rodičov a iných dospelých, o ktorých sa môžu oprieť, a majú aj spomenuté copingové stratégie, ktorými ich „vyzbrojilo“ okolie. S nimi dokážu oveľa lepšie zvládnuť náročné situácie.
tags: #najvacsistrach #je #strach #o #dieta