Panický Strach o Dieťa: Psychológia, Príčiny a Riešenia

Úzkosť a strach sú prirodzené emócie, ktoré nás sprevádzajú životom. Avšak, keď sa tieto pocity stanú nadmernými a iracionálnymi, môžu prerásť do panickej poruchy alebo fóbie, ktoré negatívne ovplyvňujú naše každodenné fungovanie. V tomto článku sa pozrieme na panický strach, fóbie a obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD) z psychologického hľadiska, ich príčiny, prejavy a možnosti liečby.

Úzkosť a jej Funkcia

Mgr. Ing. Roland Lipták, psychológ pôsobiaci v Poprade, vysvetľuje, že úzkosť je prirodzená reakcia nervovej sústavy na ohrozenie. Pocity, ktoré prežívame, nie sú „dobré ani zlé“, ale prirodzené a formovali sa v dávnych dobách, aby pomáhali našim predkom prežiť. Úzkosť nás chráni tým, že zúži našu pozornosť na to podstatné - ako naložiť s hrozbou.

Paradoxné je, že úzkosť zažívame aj v modernej dobe, keď žijeme v najbezpečnejšej a najhojnejšej dobe v dejinách ľudstva. Mnohí ľudia pociťujú úzkosti, aj keď im reálne nič nehrozí. Naša duša citlivo registruje všetko v našom živote a niečo hlbšie v nás nám možno chce len niečo povedať alebo sa opýtať.

Prejavy Úzkosti

To, čo bežne nazývame úzkosťou, sú nepríjemné stavy zamrznutia alebo ochabnutia. Zároveň to, čo zažívame tu a teraz, často súvisí s našou osobnou históriou. Ak sme niekedy v živote zažili niečo, čo sme v danom okamihu alebo období nemali dostatočnú kapacitu prekonať s pocitom bezpečia, informácie spojené s týmto zážitkom zostávajú nespracované.

Prejavy úzkosti sa môžu objavovať v rôznych rovinách:

Prečítajte si tiež: Panický strach o dieťa: Riešenia a tipy

• Telesné príznaky: tlak na hrudi, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, točenie hlavy atď.
• Emocionálna rovina: pocit ohrozenia, neistoty a strachu.
• Kognitívna úroveň: katastrofické myslenie, ostražitosť, zhoršené sústredenie, neschopnosť sa odpútať od zaťažujúcich podnetov atď.

Často nedokážeme identifikovať zdroj našej úzkosti a negatívne vnímame jej samotné prejavy. Tu sa dostávame k úzkosti z úzkosti („Prečo mi tak búši srdce? Mám infarkt? Zomieram?“). Stavom vystupňovanej úzkosti je potom panický atak.

Panický Atak

Panický atak je stav vystupňovanej úzkosti, ktorý sa prejavuje náhlymi a intenzívnymi telesnými a psychickými príznakmi. Medzi tieto príznaky patria:

• Zrýchlený srdcový tep
• Triaška
• Potenie
• Pocity na zvracanie alebo závraty
• Strach zo smrti

Panické ataky prichádzajú nečakane a môžu trvať aj niekoľko minút. Pre človeka, ktorý ich zažíva, je to veľmi náročné, pretože v danej chvíli nevie, čo sa deje, a nedokáže si tento zážitok nijako vysvetliť.

Panické Ataky u Detí

Je dôležité rozpoznávať prejavy panických atakov, hlavne vtedy ak sa jedná o dieťa. Panické ataky u detí môžu mať rôzne príčiny, napríklad:

• Stresové situácie: Panické ataky môžu byť reakciou na prežívanú úzkosť a strach, napríklad v dôsledku problémov v rodine, v škole alebo dokonca aj šikany v škole.
• Pocity osamelosti: Pocity osamelosti u detí spôsobujú väčšiu náchylnosť na úzkostné stavy.
• Vysoké očakávania: Nadmerné očakávania pochádzajú od rodičov, učiteľov alebo aj samotného dieťaťa, ktoré ich vystavujú nadmernému stresu, keď majú pocit, že nesplnili očakávania.
• Genetická predispozícia: Dieťa náchylnejšie k podobným prejavom, ak má rodinnú anamnézu s panickými atakmi.

Deti, ktoré zažívajú panické ataky, môžu mať pocit, že nad svojimi emóciami alebo myšlienkami nemajú kontrolu. Môžu mať predstavu, že zažívajú vážny zdravotný problém a dokonca myslieť, že dostali infarkt alebo sa blížia k smrti. Panický atak môže byť pre ne zdrvujúci a zanecháva ich fyzicky aj psychicky vyčerpané. Môže sa objaviť strach z toho, že sa panický atak zopakuje na verejnosti (v škole či na inom verejnom mieste pred kamarátmi).

Prečítajte si tiež: Rady pre pokojný spánok detí

Deti reagujú na tieto epizódy rôznymi spôsobmi. Môžu byť výrazne podráždené, či náchylné k plaču a snažia sa vyhli opakovaniu tejto desivej skúsenosti. To môže viesť k vyhýbaniu sa školskej dochádzky či voľnočasových aktivít, čo ešte viac prehlbuje jeho vzniknutú úzkosť. Preto dôležité, aby deti vedeli o svojom prežívaní hovoriť.

Ako Pomôcť Dieťaťu Počas Panického Ataku?

• Zostaňte pokojní: Je dôležité, aby ste zachovali pokoj a dieťa uistili, že ste tu pre neho.
• Ubezpečte dieťa: Vysvetlite dieťaťu, že to, čo prežíva, je panický atak, ktorý je nepríjemný, ale nie je nebezpečný. Uistite ho, že tento stav pominie.
• Dýchacie cvičenia: Naučte dieťa techniky regulácie dýchania. Pomôže pomalý nádych cez nos, zadržanie dychu a pomalý výdych ústami.
• Identifikujte spúšťače: Pomôžte dieťaťu identifikovať situácie alebo myšlienky, ktoré predchádzali panickému ataku. To mu pomôže predvídať a pochopiť, kedy a prečo sa atak môže vyskytnúť.
• Podpora a povzbudenie: Je dôležité, aby sa s dieťaťom pokojne porozprávalo a aby bolo povzbudzované, aby vyjadrovalo svoje pocity a obavy.
• Zdravý životný štýl: Podporujte u dieťaťa zdravý životný štýl, vrátane dostatku spánku, pravidelnej fyzickej aktivity a vyváženú stravu.
• Školské prostredie: Informujte školu o panických atakoch, aby dospelí, ktorí sú s nimi, sú pripravení im pomôcť.

Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?

Ak sa panické ataky vyskytujú opakovane a výrazne zasahujú do každodenného života dieťaťa, je potrebné zvážiť konzultáciu s psychológom alebo psychiatrom. Odborník môže pomôcť dieťaťu identifikovať príčiny úzkosti a naučiť ho techniky, ako ju zvládať.

Fóbie

Fóbia je iracionálny a nadmerný strach z určitého konkrétneho objektu alebo situácie. Ide o najčastejšiu úzkostnú poruchu, ktorá narúša každodenné fungovanie a ovplyvňuje psychické aj fyzické zdravie. Pri fóbii hovoríme o neadekvátnej reakcii na určité objekty alebo situácie.

Príznaky Fóbie

Fóbiu charakterizujú nasledovné príznaky:

• Silná úzkosť: môže byť charakterizovaná podľa stupňa závažnosti miernym pocitom nepohody až panikou (desom). Prítomná môže byť strata sebakontroly, pocit na zbláznenie, až strach zo smrti.
• Telesné príznaky: búšenie srdca, potenie, sucho v hrdle, pocit na odpadnutie, návaly tepla/chladu, sťažené dýchanie, nevoľnosť.
• Vyhýbavé správanie: človek sa vyhýba predmetu strachu (napr. lietadlám, výťahom, pavúkom…) a tým sa strach udržiava.
• Zvýšená pozornosť: na objekty strachu v okolí, neustále monitorovanie okolia, či nie je fóbický objekt prítomný.

Rozdiel Medzi Strachom a Fóbiou

Strach je bežná súčasť života. Je prirodzený a normálny na objekty, ktoré sú objektívne nebezpečné. Problém nastane vtedy, keď je tento strach nadmerný a obmedzuje nás v každodennom živote. Fóbia je nadmerný a iracionálny strach z veľmi špecifických objektov, ktoré v skutočnosti ani nebezpečné nie sú.

Prečítajte si tiež: Štatistiky detského strachu

Príčiny Vzniku Fóbií

Fóbia vzniká často v detstve alebo v ranej dospelosti. Pokiaľ nie je liečená, môže pretrvávať desiatky rokov. Častokrát býva získaná odpozorovaním, ako dôsledok traumatického zážitku alebo informačným prenosom. Prevencia špecifických fóbií je dôležitá už v detstve - vhodnou výchovou, ktorá by nemala byť príliš úzkostná.

Typy Fóbií

Existuje veľmi veľa rôznych fóbií a stále pribúdajú ďalšie. Uvádzame základné rozdelenie:

• Fóbie zo zvierat (zoofóbie):
  • Ailurofóbia - strach z mačiek
  • Kynofóbia - strach zo psov
  • Arachnofóbia - strach z pavúkov
  • Ofidiofóbia - strach z hadov
  • Apifóbia - strach zo včiel
  • Ichtyofóbia - strach z rýb
  • Musofóbia - strach z myší
• Prírodné fóbie:
  • Astrofóbia - strach z hromov a bleskov
  • Aquafóbia - strach z vody
• Situačné fóbie:
  • Klaustrofóbia - strach z uzavretých alebo obmedzených priestorov
  • Akrofóbia - strach z výšok
  • Aerofóbia - strach z lietania
  • Agorafóbia - strach z otvorených priestranstiev
• Fóbie z krvi, injekcií, chorôb:
  • Trypanofóbia - strach z injekcií
  • Hematofóbia - strach z krvi
• Sociálna fóbia: strach zo sociálnych situácií
• Ostatné:
  • Hypnofóbia - strach zo zaspávania ako aj strach zo spánku
  • Antropofóbia - strach z ľudí

Liečba Fóbií

V prípade, že nadmerný strach narúša naše každodenné fungovanie doma, v práci alebo vo voľnom čase, je potrebné vyhľadať pomoc u odborníka. Liečba fóbií zahŕňa sedenia so psychológom, psychoterapeutom alebo psychiatrom. Väčšinou nestačí jedno terapeutické sedenie, aby sa ťažkosti vyriešili.

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): využíva expozičnú liečbu, postupné vystavenie sa obávanému podnetu (situácii) po jednotlivých malých krokoch. Dôležitá je aj práca s myšlienkami a pocitmi.
• Systematická desenzibilizácia: učí ako sa nevyhýbať nepríjemným podnetom, ktoré spúšťajú fóbiu. Postupne a po malých krokoch sa človek učí zotrvať v prítomnosti obávaného podnetu.
• EMDR: terapeutický postup, ktorý sa využíva na liečbu nespracovaných traumatických zážitkov ako aj fóbií. Využíva techniky desenzitizácie a spracovanie stresujúcich udalostí pomocou očných pohybov.
• Relaxačné techniky: hlboké dýchanie, svalová relaxácia, jóga sú účinné pri celkovom zvládaní stresu a úzkosti.
• Virtuálna realita: nová metóda liečby, výhodou je časová nenáročnosť. Naučí ako efektívne pracovať so strachom.
• Lieky: na zmiernenie silných príznakov úzkosti sa používajú anxiolytiká, sú vhodné len na krátkodobé užívanie. Taktiež antidepresíva môžu krátkodobo zmierniť príznaky úzkosti, avšak nenaučia novému žiadúcemu správaniu.

Dôležitý je zdravý životný štýl. Dostatok spánku a oddychu, kvalitná a vyvážená strava, pohybové aktivity napomáhajú lepšie zvládať stresové situácie.

Najčastejšie a Najzvláštnejšie Fóbie

Medzi najčastejšie fóbie patria fóbie zo zvierat (zo psov, hadov, myší, hmyzu), strach z výšok, strach z uzavretých priestranstiev, z búrky, z tmy, z cestovania lietadlom, strach z krvi. Medzi najzvláštnejšie fóbie, ktoré trápia ľudí, patrí:

• Alektorofóbia - strach zo sliepok
• Antropofóbia - strach z ľudí
• Autofóbia - strach zo samoty. Strach sám zo seba
• Bibliofóbia - nadmerný strach z kníh
• Bromidrosifóbia - chorobný strach zo svojho potu
• Erotofóbia - strach z pohlavného života a sexuálnych otázok
• Filemafóbia - strach z bozkávania
• Hypnofóbia - strach zo zaspávania ako aj strach zo spánku
• Ergofóbia - chorobný a nekontrolovateľný strach z práce
• Mysofóbia - strach zo špiny a nečistoty
• Logofóbia - strach z vlastného rečového prejavu

Obsedantno-kompulzívna Porucha (OCD)

OCD (Obsedantno-kompulzívna porucha) je charakterizovateľná obsesiami (nutkavé predstavy) a/alebo kompulziami (nezmyselné vykonávanie určitých pohybov), ktoré človeka oberajú o čas. Obsesie sú pretrvávajúce impulzy, myšlienky, obrazy alebo idey, ktoré sa vkrádajú do myslenia človeka a spôsobujú excesívne obavy a úzkosť.

Kompulzie

Kompulzie sú mentálne akty alebo opakujúce sa správanie, ktoré sú dôsledkom obsesií a majú za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv. Je im pripisovaná magická moc. Ľudia s OCD cítia nutkanie opakovane kontrolovať napríklad dvere, zámky, vypínače na domácich spotrebičoch, aby zabránili tomu, čo by sa mohlo stať ak by neskontrolovali, či je všetko v poriadku. Kontrolovanie znižuje úzkosť, ktorá nastupuje po objavení sa nutkavej myšlienky, avšak len krátkodobo.

Prejavy OCD

Medzi typické prejavy OCD patria:

• Obavy z kontaminácie: Majú obavné myšlienky týkajúce sa možnej kontaminácie (nakazenia) špinou, bacilmi alebo vírusmi. Žijú s takmer neutíchajúcou obavou z toho, že spôsobia druhým znečistenie alebo že nedokážu zabrániť ohrozujúcemu znečisteniu.
• Potreba symetrie a poriadku: Ak sú ich veci posunuté, ak sa ich niekto dotkne alebo ich len mierne pohne, prináša im to obrovskú úzkosť. Môžu potichu počítať alebo opakovať slová, nanovo usporadúvať predmety alebo zapínať a zhasínať svetlo dokiaľ majú pocit, že všetko je “tak ako má byť”.
• Agresívne a sexuálne myšlienky: Zažívajú nechcené, vtieravé myšlienky hrozivého charakteru, ktorých obsahom je ublíženie iným ľuďom. Tieto predstavy majú takmer vždy sexuálny alebo násilnícky obsah.
• Hromadenie vecí: Zbierajú nepotrebné veci a majú problém s vyhodením niečoho, čo by iní ľudia určite označili za odpad. K nahromadeným veciam si vytvárajú silný vzťah a pripisujú im neprimeranú hodnotu.
• Škrupulóznosť: Škrupulózni (úzkostlivý, dôkladný) ľudia sú obsesívni v otázkach náboženstva, etiky alebo morálky. Vyžadujú od seba omnoho viac, než iní ľudia, ktorí zdieľajú rovnaké presvedčenie ako oni.

Kedy sa OCD Stáva Problémom?

OCD sa stáva problémom vtedy, keď správanie človeka zasahuje do jeho bežnej každodennej rutiny natoľko, že je obťažujúce.

Príklady z Reálneho Života

• Mária sa začala nutkavo obávať vírusovej nákazy a začala si umývať ruky 100 krát denne a jej sprchovací rituál trval hodinu.
• Denisa nadmerne všetko kontrolovala a vystrašila sa, keď začala kontrolovať aj okná, ktoré boli vždy zamknuté a ani sa neotvárali a keď pozerala aj za skrine a pod postele.
• Róbert mal problém, s kontrolovaním, avšak väčšina jeho kontrolovania súvisela so šoférovaním.
• Ben mal všetky hračky vo svojej izbe vždy zorganizované a knihy boli zoradené podľa veľkosti.
• Martin mal problém pri prechádzaní cez prah dverí a musel sa vrátiť a prekročiť prah znova.
• Marek sa modlil, ak mu na um prišli “zlé” myšlienky, ale modlitba musela byť presná, povedaná “ako má byť”, inak nefungovala.
• Lujza si odkladala noviny, časopisy, recepty a poštu - dokonca aj reklamné letáky.
• Anna mala myšlienku, že by svojmu dieťaťu vbodla nôž do hrude.

Liečba OCD

Psychoterapia je v dnešnej dobe jednoznačne najdôležitejšou súčasťou práce s OCD. Lieky dokážu uvoľniť nervy, avšak nedokážu Vás zbaviť myšlienok.

Kričanie na Deti: Následky na Emočný Vývin

Kričanie na deti ako výchovná metóda alebo časté riešenie rôznych situácií môže zanechať trvalé následky na ich emocionalite. Sú prítomné pocity strachu, úzkosti, dieťa môže cítiť neistotu. Ak je krik na dennom poriadku a aj pri menej závažných situáciách rodič zvyšuje hlas, dieťa si môže túto stratégiu osvojiť tiež.

Funkcie Kriku v Komunikácii

Zvýšený tón hlasu alebo občasný krik však má svoje miesto a funkciu v komunikácii a nie je možné úplne ho vynechať ani pri výchove detí. Keď rodič v nejakej situácii zvýši hlas, neznamená to automaticky, že zlyháva. Krik má v komunikácii aj také funkcie, ktoré sú žiaduce.

Kedy je Krik Namieste?

Sú situácie, ktoré si zvýšený tón hlasu a krik na dieťa vyslovene vyžadujú? Zvýšený hlas má funkciu vzbudiť pozornosť, či už ide o nejakú nebezpečnú situáciu, keď mi dieťa vybehne na cestu alebo sa pustí dole kopcom, lebo nemá ešte taký pud sebazáchovy, okríknutie dieťaťa v takom momente je namieste. Vtedy krik slúži na to, aby sme dieťa ochránili. Alebo aj v nejakej vážnej situácii môže zvýšený hlas dať dieťaťu na vedomie, že skutočne je to vážna situácia, že by malo byť ostražité a bdelé.

Negatívne Následky Kriku

Kričanie na dieťa ovplyvňuje jeho emocionalitu, sú tam prítomné pocity strachu, úzkosti, môže cítiť neistotu. Má to vplyv na sebavedomie dieťaťa, ktoré môže mať pocit menejcennosti alebo pocit, že nie je dosť dobré pre svojich rodičov. V neposlednom rade je tým narušená aj celková kvalita vzťahu rodiča a dieťaťa.

Ako Sa Zachovať, Ak Nakričíme na Dieťa?

Ak nakričíme na dieťa a vzápätí si uvedomíme, že to bolo neprimerané, prirodzené je ospravedlniť sa. To isté máme urobiť aj pri interakcii s dieťaťom. Avšak nie je správne, ak to rodič zoberie celé na seba, ospravedlní sa a tým to hasne. Aj dieťa môže vyprovokovať chtiac alebo nechtiac tú konkrétnu situáciu a reakciu rodiča, preto by malo dostať informáciu, že aj ono sa malo správať inak.

Krik Pred Ostatnými

Ak sa stáva, že rodič vybuchne na dieťa pred jeho kamarátmi alebo niekde na školskom dvore, kde je veľa iných ľudí, prichádza ešte aj pocit zahanbenia. Zanechá na dieťati takéto verejné zahanbenie krikom väčší šrám, ako keď sa to stane niekde doma bez prizerajúcich sa ľudí.

Klimatická Úzkosť

Čoraz viac ľudí, najmä mladšia generácia, má obavy zo zhoršujúcej sa klimatickej krízy a budúcnosti planéty. Hoci je, ako sa zhodujú psychológovia, správne a zdravé mať zo situácie obavy, môžu negatívne ovplyvniť duševné zdravie a viesť k vývinu klimatickej úzkosti.

Prejavy Klimatickej Úzkosti

• Fatalistické myslenie
• Existenčný strach
• Hnev alebo frustrácia
• Vina alebo hanba
• Pocity depresie, tiesne, paniky či smútku
• Obsedantné myšlienky o životnom prostredí

Ako Pracovať s Klimatickou Úzkosťou?

• Akceptácia emócií: Je dôležitá akceptácia týchto emócií, pretože je to prirodzená reakcia na vnímané ohrozenie.
• Ekologický aktivizmus: Ak je tomu človek naklonený, tak áno. Udržateľnejší život môže zvýšiť sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty.
• Prevencia vyhorenia: Delegovať jednotlivé úlohy, odmeny, ktoré sú emocionálneho charakteru, sociálna podpora zo strany rodiny či priateľov, akceptovať obdobia nižšej motivácie a rešpektovať osobné voľno a priestor na oddych a vlastné záujmy.
• Práca s pocitmi viny: Vhodné je pozerať sa na situáciu komplexne, byť k sebe ľudský a láskavý, pretože nároky sú často na nás samotných veľmi prehnané, čo môže v konečnom dôsledku odradiť ľudí od ekologických návykov.
• Debata s klimaskeptikmi: V rozhovore buďme zrozumiteľní a držme sa faktov. Môžeme sa pýtať, odkiaľ má tieto informácie alebo prečo tomu verí.

Kedy Vyhľadať Psychologickú Pomoc?

Keď vnímam, že mi to narúša bežné fungovanie, že sa tomu venujem až príliš a výrazne negatívne mi to ovplyvňuje prežívanie. Vyhľadať terapeuta môže byť vhodné aj vtedy, keď človek vníma, že ani okolie ho neberie vážne a sám pochybuje o tom, či to je vôbec téma na terapiu, no vníma, že ho to ťaží a je v tom sám.

Klimatická Úzkosť u Detí

V prvom rade je potrebné vôbec o tom začať komunikovať, ak sa o túto tému zaujímajú, pretože niektorí ľudia majú dojem, že keď začnú hovoriť o niečom hrozivom, vyvolá to strach. Je dobré hovoriť o strachu samotnom a akceptovať všetky emócie, ktoré sa toho týkajú. Treba však prinášať tieto informácie vzhľadom na vek a citlivosť dieťaťa. Je dôležité uznať ich pocity tiesne a ozrejmiť, že to tiež tak cítite.

Je tiež dobré ponúkať riešenia, vymyslieť si spolu nejaký program súvisiaci s ekológiou, oceňovať prírodu, vodiť deti do prírody a poskytovať im zážitky, ktoré súvisia s prírodným prostredím.

Emočný Vývin Dieťaťa

Emočný vývin detí sa mení v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa nachádza. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa. Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa.

Čo Môže Matka Urobiť pre Priaznivý Emočný Vývin Prenatálneho Dieťaťa?

Základ je, ak zostane psychicky pokojná počas tehotenstva. Ak matka pridá nežný hlas, ktorým sa dieťaťu cez brušnú stenu prihovára a pohladenia tzv. “cez bruško”, môže prispieť k pokojným emóciám dieťaťa.

Emočný Vývin Po Narodení

Keď sa dieťa narodí, emočne významným komunikačným prostriedkom medzi matkou a dieťaťom je neverbálna komunikácia, pretože tej rozumie aj novorodenec. Z hľadiska správneho emočného vývinu je dôležitý dotyk, držanie dieťaťa v náručí, pohladenie, objatie.

Separačná Úzkosť a Vzdor Batoľaťa

Separačná úzkosť sa vyskytuje v 9. mesiaci. Trvá približne mesiac a je zdravé, ak dieťa za matkou plače, keď odíde do inej miestnosti. Pri batoľati je dobré pokračovať v dotyku, napr. objať dieťa, keď spadne, ošúchať mu kolienko, keď si ho odrie, pohladiť ho pri pochvale, potúliť pri hre. Môžeme mu tak navodiť emočne pokojný stav v búrlivom období vzdoru, ktorý vrcholí v 2,5 rokoch.

Emočný Vývin Predškoláka a Mladšieho Školáka

Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny. U mladšieho školáka od 6 rokov dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Práve obdobie mladšieho školáka je vďaka svojej stabilite vhodné na rozvoj EQ v kľúčoch sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.

Predpuberta a Puberta

Prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu, odporúčam vtedy skúsiť nežne objať dieťa. U staršieho školáka v období puberty prichádza k zníženiu emočnej stability oproti mladšiemu školskému veku.

Pre dospievajúcich je typická nechuť prejaviť city navonok, uzatvárajú sa do seba a na rozdiel od mladších detí sa neprejavujú tak emočne spontánne. Rodič by mal rešpektovať túto zmenu vo vyjadrovaní. Dospievajúci potrebujú premýšľať o svojom hľadaní identity, preto je dobré im na to dať čas.

Tipy pre Úzkostné Dieťa

Odporúčam uvoľniť ho troškou šteklenia alebo zábavnou hrou. Napr. ak má úzkosti večer pred spaním alebo sa bojí tmy, tak ho cielene pozabávať.

tags: #panicky #strach #o #dieta