Hodnotenie detí na konci roka môže rodičov potešiť, zaskočiť alebo podráždiť. Dôležité je vedieť, ako reagovať na známky, aby sme dieťa neznepokojili. Väčšina vyučovania prebiehala online, čo negatívne ovplyvnilo psychické zdravie detí.
Priebežný Záujem Rodiča
Odborníci sa zhodujú, že rodič by sa mal o výsledky svojho dieťaťa zaujímať priebežne počas roka. Nie je vhodné dieťa hodnotiť paušálne, pretože každý vyniká v niečom inom. Úlohou rodiča je posúdiť silné a slabé stránky dieťaťa a nájsť vhodnú cestu motivácie.
Dôležitosť Procesu, Nie Len Výsledku
Mgr. Katarína Slováková sa stretáva s rodičmi, ktorí sa pýtajú, prečo im dieťa klame a zatajuje známky. Dôležitý je výsledok, nie proces. Ocenenie prichádza len za dobrú známku, nie za snahu, ktorú dieťa vložilo. Výsledok často ovplyvňujú aj iné faktory (zlý spánok, únava, stres). Deti sú potom frustrované a sklamané.
Talent a Nereálne Očakávania
Každý má talent na niečo iné. Niekto je lepší v matematike, niekto v dejepise, niekto v športe. Rodičia by mali podporovať svoje dieťa v tom, v čom je dobré, namiesto toho, aby od neho očakávali top výsledky vo všetkých oblastiach.
Komunikácia a Počúvanie
Ak chcete, aby za vami dieťa prišlo pre radu, nemôžete na neho zakaždým kričať. Deti sa potom boja a viac neprídu, alebo budú klamať, len aby predišli zlej reakcii. Neriešte s nimi veci v zhone. Skúste si nájsť 15 minút denne a porozprávajte sa s nimi o ich dni. Keď vám niečo hovoria, počúvajte, nekritizujte ich, nemudrujte, neodsudzujte, nepoučujte ich.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prirodzené Reakcie a Hľadanie Príčin
Deti od druhého stupňa a staršie reagujú na poučovanie vzdorom. Skúste sa ich namiesto toho radšej pýtať a počúvať, pýtajte sa na ich pohľad, vysvetlenie. Poraďte im, pokiaľ vás o to požiadajú, alebo to skúste samy nenásilne. Ak niečo nefunguje, hľadajte príčiny - prečo to dieťaťu nejde, je nejaký objektívny problém? Čím to je? Navštívte lekára, psychológa, poraďte sa, či nejde o zdravotný alebo psychický problém.
Dobré Známky Nie Sú Zárukou Dobrého Života
Uvedomme si, že dobré známky nie sú zárukou dobrého života. To, že je dieťa úspešné v škole, neznamená, že tomu tak bude aj v živote po škole. Rozvíjajte a podporujte aj záujmy detí popri škole. Nepodliehajte tlaku okolia, neriešte, čo si myslia druhí ľudia.
Hodnotenie Rodičov
PhDr. Silvia Dončevová, PhD. upozorňuje, že rodičia, ktorí majú so svojimi deťmi zdravý vzťah, sa svojim deťom aktívne venujú a vedú s nimi otvorený dialóg primeraný ich veku, nemôžu byť na konci roka zaskočení školskými výsledkami svojich potomkov. Adekvátnou reakciou by teda nemalo byť iba hodnotenie výkonu detí na konci školského roka, ale najmä hodnotenie výkonu ich rodičov. Ak má rodič pocit neuspokojenia z výkonu svojho dieťaťa, mal by sa pýtať sám seba: čo som ja urobil pre to, aby bolo úspešnejšie? Ako veľmi jeho známky odrážajú jeho snahu a jeho schopnosti? Strach dieťaťa z vysvedčenia nie je strachom zo zlých známok, ale zo zlých reakcií rodičov. Na to, aby malo dieťa motiváciu svoj školský výkon zlepšiť, je potrebné oveľa viac, ako iba chváliť, odmeňovať a trestať.
Priebežný Záujem a Nátlak
Rodič sa má o skutočné príčiny zlého výsledného hodnotenia zaujímať, avšak nemalo by sa tak diať na poslednú chvíľu pred odovzdaním vysvedčenia. Záujem zo strany rodiča o celý proces, ktorým jeho dieťa prechádza, by mal byť priebežný. Nik by nemal vytvárať na dieťa kvôli známkam neprimeraný nátlak. Nie každé dieťa takému tlaku dokáže odolávať, pretože je na rodičov citovo naviazané a niekedy môže cítiť prehnanú zodpovednosť i voči učiteľom.
Konzultácia s Odborníkmi
Ak napriek harmonickému vzťahu a podpore zo strany rodičov dieťa pociťuje strach zo zlých známok, je potrebná konzultácia s odborníkmi a so školským poradcom/poradkyňou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pozitívna Motivácia a Hodnotenie
Vhodná je pozitívna, veku primeraná hravá motivácia a priebežné čiastkové hodnotenia. Učitelia už majú rozvinuté rozličné sofistikované spôsoby, akými s deťmi komunikujú. Výučba bola systematickejšia a samostatná príprava do školy je základom zodpovednosti, organizovanosti a budovania návykov. Už deti v 1. ročníku dokážu pomáhať s prípravou. Spočiatku je potrebné, aby ste ich viedli krok za krokom a vytvárali jasné rutiny.
Samostatnosť a Rutina
Vytvorte pevnú rutinu - napr. Buďte sprievodcom, nie kontrolórom. Dajte dieťaťu priestor robiť chyby - zabudnutý zošit je lepšia lekcia ako sto pripomienok. Najskôr sa pýtajte - či sa bojí zodpovednosti, nevie čo presne robiť, alebo sa len spolieha na vás. Neporovnávajte s inými. Už od 6-7 rokov môžete dieťa viesť k samostatnosti. Na začiatku áno, ale len jemne - časom nech je zodpovednosť na dieťati. Ak dieťa večer odmieta spolupracovať, skúste presunúť prípravu na skorší čas, keď ešte nie je unavené. Áno, najmä na začiatku. Ak všetko robí narýchlo a nesústredene, samostatnosť v školských povinnostiach je dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja. Pomôžte dieťaťu vytvoriť si návyky, ktoré mu uľahčia život v škole aj doma.
Rešpektujúca Výchova
Rešpektujúca výchova je výchova demokratická, nie je ani autoritárska, ale ani liberálna. Mala by ležať v rovnováhe medzi týmito dvoma smermi. Hranice sú vo výchove nutné, ale veľmi záleží na tom, ako ich dieťaťu smerujete. Príliš liberálna výchova pravdepodobne povedie u dieťaťa k nízkej schopnosti sebaovládania, príliš autoritatívnou výchovou rodičia riskujú, že dieťa bude hanblivé, nesebavedomé a bude mať o sebe pochybnosti, bude ľahšie podliehať autoritám alebo naopak bude silne autoritatívny až agresívne.
Zodpovednosť, Nie Poslušnosť
Výchovou získaná miera náchylnosti k poslušnosti často spôsobuje zásadné rozdiely medzi tým, či sa skutočne správame správne alebo podľa príkazu nejakej autority. Cieľom výchovy je teda v dieťati budovať zodpovednosť, nie poslušnosť (alebo jej opak vzburu).
Vzájomná Dôvera a Pravidlá
V rešpektujúcej výchove je vzťah medzi vychovávajúcim a dieťaťom založený na ich vzájomnej dôvere, diskusii a jasne definovaných pravidlách, ktorých dodržiavanie je primerane kontrolované. Tieto pravidlá ale nemusia byť striktné, ale prispôsobujú sa konkrétnej situácii, prostrediu a tiež sa postupne časom vyvíjajú. Rodičia potrebujú nájsť rovnováhu medzi stanovením hraníc a vyhovením potrebám a želaniam dieťaťa. Treba si v prípade problému ujasniť, či je teraz dôležitejšia moja potreba, prianie či potreba alebo prianie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Sebavedomie a Práca s Emóciami
Výchova by mala dieťaťu umožniť nadobudnúť dostatočné sebavedomie a zároveň tiež schopnosti pracovať so svojimi emóciami, ovládať svoj hnev a riešiť problémy konštruktívne, naučiť sa presmerovať hnev k hľadaniu riešenia problému.
Obdobie Vzdoru a Puberta
Prvým veľmi náročným úsekom pri výchove dieťaťa zvyčajne býva obdobie vzdoru, keď dieťa začína rozlišovať svoje potreby od svojich túžob, začína sa sebapresadzovať, používať ja chcem, ja nechcem, ja sám, hľadá si rovnováhu medzi vyjadrovaním seba samého, slobodnou vôľou a sebaovládaním. V období vzdoru sa u dieťaťa aj niekoľkokrát za deň objavujú záchvaty plaču či fňukanie, výbuchy hnevu, trucovanie, vzdor. Zvyčajne sa nejedná o prejavy zlého charakteru, mocenský boj, nepriateľstvo voči rodičom, alebo dôsledok chybnej výchovy, toto správanie je sprievodným javom vzniku vlastného ja dieťaťa. Druhým, pre rodičov veľmi náročným, obdobím býva puberta.
Ako Začať s Rešpektujúcou Výchovou
Aj ak ste od malička dieťa vychovávali autoritatívne, alebo aj liberálne, nikdy nie je neskoro prejsť na výchovu rešpektujúcu. Lepšie začať neskôr ako vôbec. Zmeny ale nemusia byť ľahké. Stanovte si reálne ciele. Vnímajte, ako sa správate, snažte sa uvedomovať si chyby a postupne pracujte na ich odstraňovaní. Z minulých chýb a zlyhaní nemajte pocit viny, ale skúste ich vnútorne prijať, poučte sa z nich. Zamerajte sa na jednu zručnosť a po jej zvládnutí ešte len prejde k ďalšej. Nové postupy skúšajte najprv v pokojných situáciách a s ľuďmi, s ktorými máte dobré vzťahy. Niekedy je lepšie chvíľu mlčať, dať si pauzu, všetko si premyslieť a až potom konať.
Čo Rešpektujúca Výchova Nie Je
Medzi nerešpektujúce výchovné prostriedky sa radia fyzické aj psychickej tresty a manipulačné metódy. Tieto aktivity rodičov totiž veľmi pravdepodobne vedú u dieťaťa k zväčšeniu prejavov vzdoru alebo naopak k tomu, že dieťa bude zakázané činnosti vykonávať tajne, či k tomu, že ich síce nebude vykonávať pod hrozbou trestu vôbec, ale nie pretože by sa naučilo, že to nie je správne. Takéto poslušné dieťa sa v staršom veku relatívne ľahko zmení v neposlušné tak, že začne počúvať inú autoritu ako rodičia (napr. vodcu partie, sekty).
Príklady Nerešpektujúcej Výchovy:
- Fyzické tresty všetkého druhu
- Odopieranie lásky, láska za odmenu
- Separácia, odopieranie pozornosti
- Rozkazy
- Krik, nadávanie
- Vyhrážanie
- Popieranie emócií
- Zahanbovanie, zosmiešňovanie, obviňovanie
- Citové vydieranie
- Škatuľkovanie, nálepkovanie
- Porovnávanie
- Sarkazmus
- Nadmerná kontrola
- Fragmentácia požiadaviek
- Proroctvo
- Ľutovanie
- Pochvala
Potreby Detí
Ľudské potreby sa podľa dôležitosti ich uspokojenia formálne usporadúvajú do pyramídy. Jej základňu tvoria fyziologické (biologické) potreby, nasleduje potreba bezpečia (tú autoritatívne spôsoby výchovy narušujú, vyvolávajú naopak strach a nedôveru), potreba lásky a kontaktu, potreba sebaúcty a uznania, potreba sebarealizácie a na špici potom stoja vyššie potreby, ako je estetika, etika a duchovno. Dôležitými potrebami detí sú aj pohyb a voľná hra s rôzne starými deťmi a dospelými.
Uspokojovanie Potrieb
Dospelí sú niekedy schopní uspokojenie potrieb z vyšších poschodí uprednostniť pred uspokojením potrieb z nižších poschodí. Ale čím menšie dieťa, tým má uspokojenie základných potrieb výraznejší vplyv na jeho správanie. Negatívne správanie dieťaťa sa zvyčajne objavuje, keď sa potrebuje najesť alebo napiť, či zájsť na toaletu. Tiež je často "len" vyjadrením túžby po pozornosti, ak sa mu ju nedarí v danú chvíľu pripútať iným spôsobom.
Postupy Rešpektujúcej Výchovy
Kontrola Vlastných Emócií
Je potrebné oddeliť svoje emócie od správania dieťaťa, nereagovať automaticky v rozčúlení, ale racionálne, až po ukľudnení. Ľudia v emóciách nekonajú rozumovo, ale podľa výchovou vštepených vzorcov správania, podľa prejavov svojho vnútorného dieťaťa (popierajú svoje traumy, nechcú si pripustí svoje dávno nútene potlačované emócie a majú preto problém s ich prijatím u vlastného dieťaťa) či podľa toho, ako čakajú, že by to chcelo okolie. Naviac sa prejavy emócií, hlavne hnevu, ľahko prenášajú na ostatných. Paleta možností na upokojenie emócií je veľká, napr. dýchanie zhlboka, počítanie v duchu do 10, vyjadrenie svojich pocitov a prípadne tieto agresívne pocity prežiť vo svojej predstavivosti. Potom si ujasnite, čo vám konkrétne na správaní dieťaťa vadí, čo mu naozaj chcete odovzdať a sústreďte sa naň. Ak ste konali v zlosti, nadmerne autoritatívne, nespravodlivo, dieťaťu sa ospravedlňte.
Rozpoznanie Emócií Dieťaťa a Ich Rešpektovanie
Potreby a pocity dieťaťa môžu byť v rovnakej chvíli veľmi odlišné od našich. Nejde o to akceptovať všetky činy dieťaťa, ale všetky jeho pocity. Emócie sú právom dieťaťa, nevhodné správanie ale nie. Cieľom je porozumieť tomu, prečo dieťa nepočúva - či boli naozaj uspokojené jeho potreby, rozumie pokynu alebo je zmätené, bojí sa alebo po ňom chceme v danú chvíľu príliš.
Venovanie Pozornosti
Dieťaťu venujte sústredenú pozornosť, nadviažte očný kontakt. Prílišné vypytovanie sa býva skôr na škodu, zvyčajne viac zistíte, ak použijete len prostý opis situácie či potvrdenie emócií ( "zdáš sa mi smutná.", "Vidím, že si rozčúlená.", "To asi dosť bolelo.", "Áno, veľmi si to želáš.", Povedala si, že ste dnes písali diktát.") a potom len počúvate a používate komentáre ako "Hmm.", "Áno?" a "Chápem.".
Riešenia
Pomôcť môže, keď dieťaťu umožníte jeho priania prežiť aspoň v predstavách ( "Kiež by som mohla…") a potom po upokojení dieťaťa ponúknete dostupnú alternatívu, riešenie situácie.
Dosiahnutie Spolupráce
Rešpektujúca výchova má pre dosiahnutie správneho správania dieťaťa širokú škálu možností. Dieťa oslovujte menom, nadviažte očný kontakt, hovorte príjemným alebo aspoň vecným tónom. Problém popíšte jednoznačne a bez obviňovania a nálepkovania, poskytnite stručné informácie, primerané požiadavky formulujte jasne. Pomáha vety začínať pozitívne, slovo áno má veľkú moc. Používajte vety typu "Bež pomalšie a opatrne.", "Pozerám, že si chceš podať sama hrnček, je to ale veľmi vysoko.", "Vidím tu rozhádzané hračky.", "Ak si nebudeš čistiť zuby, mohli by sa ti pokaziť a bolieť.", "Pomohlo by mi, keby si… ". Splnenie úlohy nekontrolujte ale skôr, ako uplynie vyhradená doba, potom pre pripomenutie použite napr. krátke upozornenie ako "Janko, hračky sú stále rozhádzané na zemi.", "Tonko, pes.", "Luna, riad.". Ak sa jedná o opakované činnosti, je možné na predmet alebo v jeho blízkosti umiestniť odkaz.
Pomenovanie Pocitov
Pomáha aj pomenovať svoje pocity a zároveň uznať pocity dieťaťa - "Áno, chceš, aby som sa ti teraz venovala. Čo môžem urobiť pre to, aby som si mohla v kľude teraz zatelefonovať?", "Áno, viem, že by si chcel čítať rozprávku, čo keby som toto dorobil, ty si si zatiaľ prezeral obrázky a potom sa ti budem naplno venovať. ", "Nepáči sa mi, keď …".
Pozitívne Zákazy
V prípade zákazov sa ich snažte podávať v pozitívnej forme. Ponúkajte alternatívy a vhodné správanie ( "Môžeš si kúpiť hračku, ale nanajvýš za…", "Najskôr si vyčistíš zuby alebo sa okúpeš?", "Ktorú knižku budeme čítať pred spaním, chceš si ju vybrať?", "Urobíme to spolu alebo chceš sama?", "Prsty preč z nosa.", "Gramofón púšťame iba spoločne."). Na rozhodnutie poskytnite dieťaťu dostatok času ( "Keď budeš pripravený, daj mi vedieť.", "Niekedy je ťažké sa rozhodnúť, keď…").
Príkladom
Choďte príkladom, deti sa oveľa viac učia tým, čo robíte, než tým, čo hovoríte. Vaše činy preto nemajú byť v rozpore s tým, čo rozprávate. Pokiaľ nie sú dostupné alternatívy, dajte dieťaťu pokojne jasný signál, kde je problém ( "Žiadny krik, tu musíme byť potichu.", "Pri prechádzaní cesty sa držíme za ruky.").
Náprava Správania Dieťaťa
Vyjadrite nesúhlas s daným správaním a povedzte svoje očakávania, napr. "V obchode chodíme pokojne a hovoríme ticho.". Ponúknite alternatívy ako "Beháš tak ďaleko, že na teba nevidím. Pôjdeš vedľa vozíka pokojne alebo si do neho radšej sadneš?". Navrhnite dieťaťu, ktoré ruší, s čím vám môže pomôcť ( "Pomohlo by mi, keby si dávala nákup do košíka.").
Prirodzené Dôsledky
Prirodzený dôsledok s previnením priamo súvisí, obvykle je snahou, aby aspoň minimalizoval škody spôsobené previnením a viedol k náprave správania. Ponúknite dieťaťu možnosti, ako problém zmierniť či riešiť - "Rozliatu vodu poutierame.", "Zájdeš za pánom Novákon sám alebo chceš, aby som šiel s tebou. Bolo by dobré sa mu ospravedlniť a to rozbité okno mu zaplatiť. Mohol by si prispieť zo svojho vreckového alebo mu pomôcť to okno odniesť na presklenie. Alebo máš iný návrh?", "Dnes so mnou do obchodu nejdeš, minule si tam pokrikovala a pobehovala, vezmem ťa ale so sebou nabudúce.", "Náradie po sebe upraceš alebo si ho nebudeš požičiavať vôbec.", "Čo s tým urobíme? " (Všetky nápady zapíšte, spoločne preberte a potom jeden, vhodný pokiaľ možno pre všetkých, vyberte).
Tresty a Odmeny
Trest je umelo vytvorený, s previnením nesúvisí. Nesie so sebou riziko, že ho dieťa akceptuje ako poplatok, ktorý je ochotné strpieť, aby si mohlo robiť, čo chce. Dieťa tiež preberá model správania, v ktorom je moc dôležitejšia ako správne správanie, a používa ho. Nemôžete preto chcieť po dieťati, aby ostatných nebilo, pokiaľ mu sami dávate na zadok.
Odmeny sú len opakom trestu, sú postavené na ľubovôli toho, kto odmeňuje, dieťaťu berú vnútornú motiváciu. Dieťa robí len toľko, aby odmeny dosiahlo, ak je neskôr odmena zrušená, o činnosť často stráca záujem. V konečnom dôsledku odmeny znamenajú aj morálny problém, pretože ich vyššia formou sú úplatky. Neopisné pochvaly, ako je "Pekne si zaspievala.", nevyjadrujú skutočný záujem. Dieťa sa ale vďaka odmenám a pochvalám môže stať závislým na hodnotení ostatných a manipulovateľným, sebahodnotenie ustupuje do pozadia. V rešpektujúcej výchove sa preto radšej používajú pozitívne prirodzené dôsledky, spätná väzba a konkrétne slovné ocenenie.
Povzbudenie a Podpora Samostatnosti
Podporujte dieťa v samostatnom rozhodovaní, oceňujte jeho snahu, príliš sa nevypytujte, neponáhľajte sa pri vyžadovaní odpovede, podporujte ho v hľadaní odpovedí mimo domova ("Môžeme sa opýtať…", "Čo tak zájsť do knižnice?") a neberte mu nádej ("Povedz mi o tom nápade viac.", "Takže ty si praješ byť…", "Aha, chceš to skúsiť takto."). Dieťa oceňujte popisom, prejavujte záujem, použite napríklad vety typu "Vidím, že si dal všetky hračky do skrine.", "Namaľoval si modrý autobus s piatimi oknami.", "Dojalo ma, ako si spievala, hlavne tá tretia sloha sa mi páčila."," Všimla si si, že tiež nie je utretý prach, a urobila si to, to bol veľký zápal do upratovania.".
Oslobodenie Dieťaťa od Nálepky
Často sami (aj nevedome) alebo vaše okolie dieťa pasuje do nejakej role, zaškatuľkujete ho a ono sa, prekvapivo, tak správa ďalej. Nemusí byť ľahké ho tejto nálepky zbaviť. Ak sa dieťa podľa starej nálepky správa, povedzte mu bez obviňovania o svojich pocitoch a očakávaniach ( "Tento týždeň si prišla dvakrát neskoro."). Treba dieťaťu tiež ukázať jeho novú tvár, vyhľadávať situácie, kedy sa podľa nálepky nespráva a dať mu o tom vedieť, napr. "Všimol som si, že sa učíš matematiku už od desiatej, to je poriadna vytrvalosť.", "Upratal si si veci na kreslenie do krabice, len pod stolom zostala jedna pastelka.". Takéto situácie možno aj cielene chystať a ich vzniku napomôcť, napríklad tým, že dieťa požiadate o pomoc práve s tou činnosťou, ktorú nerobí rado alebo mu nejde. Zamerajte sa na pozitívne vlastnosti a správanie dieťaťa a hovorte o nich aj pred ostatnými, keď dieťa počúva. Nepoužívajte ale ani kladné nálepkovanie ("Ty si dobré dievčatko". "Ako vždy si bola na písomku naučená."), To dieťa núti túto rolu hrať, vyvíja na neho tlak, môže mať obavy zo zlyhania.
Rešpektujúca Výchova u Batoliat
Základom je mať trpezlivosť, netrestať fyzicky ani psychicky, udeľovať rozumné množstvo príkazov a zákazov, nechcieť po dieťati príliš veľa naraz alebo mať príliš náročné požiadavky, ale mať jasné a jednoduché pravidlá a byť dôsledný. Potrebné býva vysvetľovať veci stále dokola a pritom sa správať k dieťaťu konzistentne. Dieťaťu poskytujte vašu fyzickú i emocionálnu dostupnosť, oporu a povzbudenie. Uznávajte jeho emócie. Aj keď z požiadavky neustúpite, je potrebné chápať, že dieťaťu sa to nemusí páčiť a má na to právo. Akonáhle je schopné vnímať, svoje stanovisko mu vysvetlite, zdôvodnite ho.
Možnosť Výberu
Za vhodné sa považuje vážiť si názor dieťaťa, dať mu možnosť výberu. Ak je to možné, nie je to v rozpore s vašimi potrebami a okolitým prostredím, dieťaťu vyjdite v ústrety, napr. mu podajte hrnček, z ktorého chce práve teraz piť. Namiesto slov "musíš" a "nesmieš" sa v rešpektujúcej výchove nastavujú batoľaťu hranice pomocou slov typu "len spoločne", "iba pri stole", "krehké", "používame to na", "namiesto toho môžeme", "až doma" , "je to nutné, pretože".
Ponuka Alternatív
Veľmi pomáha ponuka alternatív - miesto zakázané, nevhodné, nebezpečné… Keď učíme deti, aby boli zodpovedné, teda také, aké sa ukazujú byť navonok, dá im to v živote veľkú výhodu. Všetkých nás priťahujú totiž ľudia, ktorým môžeme dôverovať.
Manipulácia s Pravdou
Všetky deti manipulujú s pravdou. V určitom veku je to vývojovo prijateľné, lebo prekrúcanie pravdy je v podstate súčasťou spoznávania rozdielu medzi fantáziou a skutočnosťou, faktom a fikciou. Deti, samozrejme, skrývajú pravdu, aby sa nedostali do ťažkostí.
Učte Deti sa aj Úprimne Ospravedlniť
Dôležité je nefalšované ospravedlnenie. Nemá zmysel nútiť deti do falošného mrmlania si popod nos výsledkom ktorého je slovo ospravedlňujem sa. Neúprimné ospravedlnenie v podstate deti učí, že je dobré to zahrať a slovo zašomrať. Podstatné je, aby sa deti ospravedlnili vtedy, keď cítia skutočné výčitky. Nemalo by to prebiehať v kontexte hanby alebo potupy. Keď svoje dieťa ponižujeme, pretože urobilo chybu, jeho obranný mechanizmus sa vzprieči a o to ťažšie si prizná akýkoľvek priestupok. Namiesto toho musíme deťom jemne pomôcť vnímať zranené srdce toho druhého, aby mohli pocítiť následky svojho nepríjemného správania.
Kroky k Ospravedlneniu
- Vysloviť slová autentické „prepáčte, je mi to ľúto“ od srdca, bez odvolávania sa na oprávnenosť nášho konania.
- Konkrétne uznať, ako naše správanie druhej osobe ublížilo.
- Dať najavo, že sme sa pri našom nevhodnom správaní cítili zle a chceme konať lepšie.
- Spýtať sa druhej osoby, čo potrebuje, aby nám odpustila a aby sa cítila lepšie.
Príklad zo Škôlky
V jednej škôlke, neučia deti hovoriť prepáč, ale keď zrania nejaké dieťa, opýtajú sa ho, či je v poriadku a na znak svojho súcitu mu prinesú pohár vody a navlhčený papierový obrúsok na jeho zranenie. Každého, kto je svedkom nehody, tiež povzbudzujú, aby zranenému dieťaťu priniesol obrúsok. Takto sa deti učia prejavovať súcit a učia sa tiež cítiť sa iným lepšie. Keď si svoje nedostatky začneme priznávať namiesto toho, aby sme ich obhajovali alebo obviňovali iných, keď sa nám nedarí, nadobudneme obrovský pocit slobody. Bez toho, aby sme museli bojovať s nesúladom medzi dokonalejšou osobou, ktorou sme chceli byť, a tou stále nedokonalou, ktorou sa príležitostne javíme, môžeme prijať samých seba s väčším súcitom.
Problémy so Správaním
Ak má dieťa problémy so správaním, je dôležité zistiť príčinu. Ak sa dieťa dostane do silného afektu, akoby nepočulo, čo mu kto hovorí, čo od neho niekto chce. Akoby nevedelo rozprávať, resp. slovami vypovedať, čo sa deje, čo chce, čo potrebuje. Vtedy mu darmo hovoríte, aby sa ukľudnil, že potom niečo - budete si čítať atď. Keď si všímate, že je v afekte a na vaše slová nereaguje, len pri ňom buďte, nechajte ho vyplakať, ak sa nechá, pritúľte si ho. Ak je nahnevaný, hádže veci, veďte ho k tomu, ako môže inak ventilovať svoj hnev, prijateľnejším spôsobom, prípadne ho učte, že môže hádzať len určité veci, napr. plyšáky a potom po odoznení hnevu ho skúste viesť k tomu, aby si to po sebe upratal. Môže tiež napr. trhať papierové vreckovky, búchať o gauč zmotaným uterákom…niečo relatívne bezpečné. Ak je nahnevaný a búcha hlava nehlava, pevne si ho k sebe pritiahnite a povedzte mu z očí do očí, že toto nesmi robiť alebo že môže búchať len napr.
Žiarlivosť
V situáciách, kedy žiarli na brata, svojím správaním si môže pýtať vašu pozornosť. Je dobré ju postupne naučiť, že teraz obriadite brata a potom sa jej hneď budete venovať. Ak začne robiť prieky, hneď na začiatku si ju pritúľte, povedzte jej, že ju máte rada. Niekedy chcú tieto situácie veľa trpezlivosti. A deti majú zvyčajne viac rešpektu k tomu rodičovi, ktorý s nimi trávi menej času.
tags: #na #dieta #niesom #pripravena