Ochrana zdravia je základným právom garantovaným Ústavou Slovenskej republiky. V kontexte zdravotnej starostlivosti a očkovania, táto garancia prináša otázky o právach a povinnostiach zdravotníckych pracovníkov a pacientov. Môže zdravotník odmietnuť vykonať očkovanie? Aké sú dôvody, za ktorých môže lekár odmietnuť poskytnúť zdravotnú starostlivosť? Tento článok sa zameriava na rozbor právnej úpravy, ktorá sa týka oprávnenosti zdravotníckeho pracovníka odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, vrátane očkovania.
Právo na Zdravotnú Starostlivosť a Povinnosti Poskytovateľa
Článok 40 Ústavy Slovenskej republiky garantuje každému právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania tiež garantované právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje nárok pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a oprávnenie lekára odmietnuť mu jej poskytnutie. Zjednodušená odpoveď na otázku, či môže lekár odmietnuť poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť je: nie, ak na to nemá dôvod.
Právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a právo na výber poskytovateľa sú základnými právami pacienta. Predpokladom pre aplikovanie týchto práv je vznik a existencia právneho vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Právny vzťah pacienta a poskytovateľa vzniká uzatvorením dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe tejto dohody poskytovateľ poskytuje pacientovi zdravotnú starostlivosť, vedie jeho zdravotnú dokumentáciu, predpisuje mu lieky alebo mu vydáva doklady o práceneschopnosti. Dohoda sa uzatvára pri prvej návšteve pacienta u poskytovateľa, pričom uzatvorená môže byť aj konkludentne, a to tak, že pacient sám a dobrovoľne príde do ambulancie, kde ho poskytovateľ vyšetrí. Písomná forma dohody je povinná iba, ak ide o všeobecnú ambulantnú starostlivosť. V zásade platí, že poskytovateľ je povinný uzatvoriť dohodu s pacientom, ak nie sú prítomné výnimky, ktoré ho tejto kontraktačnej povinnosti zbavujú.
Výnimky z Povinnosti Poskytnúť Zdravotnú Starostlivosť
Pre účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 sa uzatvorenie dohody nevyžaduje - ak má ísť o neodkladnú zdravotnú starostlivosť alebo ochranné liečenie, ak má byť starostlivosť poskytnutá osobe ohrozujúcej svoje okolie šírením prenosnej choroby alebo osobe ohrozujúcej seba alebo svoje okolie v dôsledku duševnej choroby.
Prečítajte si tiež: Hepatitída a zdravotníci: povinnosť očkovania?
Neodkladná zdravotná starostlivosť je zákonom č. 576/2004 definovaná ako starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia ktorej hrozí vážne ohrozenie jej zdravia, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Za neodkladnú starostlivosť sa považuje aj starostlivosť pri pôrode alebo vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy za účelom jej diagnostiky a liečby.
Situácie, Kedy Môže Poskytovateľ Odmietnuť Starostlivosť
Za normálnych okolností však existujú situácie, v ktorých je poskytovateľ (alebo samotný lekár) oprávnený odmietnuť poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť. Opakom práva pacienta na výber poskytovateľa je právo poskytovateľa odmietnuť uzatvorenie dohody s pacientom.
Zákon č. 576/2004 v § 12 ods. 2 určuje situácie, kedy poskytovateľ môže odmietnuť uzatvorenie dohody, teda de facto odmietnuť poskytnutie starostlivosti. V prípade, že k uzatvoreniu dohody medzi poskytovateľom a pacientom už došlo, poskytovateľ má z rovnakých dôvodov právo od dohody odstúpiť.
Poskytovateľ poskytujúci špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť môže pacientovi odmietnuť poskytnutie starostlivosti uhrádzanej na základe zdravotného poistenia aj vtedy, ak pacient nedisponuje odporúčaním (tzv. výmenným lístkom). Aj z tohto ustanovenia existujú viaceré výnimky, kedy je poskytovateľ povinný poskytnúť pacientovi starostlivosť napriek tomu, že pacient nedisponuje výmenným lístkom, viď § 8 ods. 5 zákona č. 576/2004 - ak ide o poskytovanie starostlivosti v odboroch psychiatria, psychológia a dermatovenerológia, predpísanie okuliarov, starostlivosť do 24 hodín od vzniku úrazu alebo náhlej zmeny zdravotného stavu, dispenzarizáciu, ochranné liečenie alebo v rámci doplnkových ordinačných hodín a domácej starostlivosti.
Dôvody Odmietnutia Poskytnutia Starostlivosti
Zákon definuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže lekár odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Neúnosné pracovné zaťaženie: Neúnosné pracovné zaťaženie ako dôvod odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti je výrazne subjektívnym prvkom, ktorého aplikácia poskytovateľom môže byť z právneho hľadiska komplikovaná a pomerne náročne preukázateľná. Vzhľadom na to, že únosnosť pracovného zaťaženia je ťažko určiteľným kritériom z objektívneho hľadiska, dôležité je, aby poskytovateľ aplikáciu tohto dôvodu vopred dobre zvážil, riadne ju komunikoval s pacientom a vyčerpávajúco a náležite ju odôvodnil v odmietnutí, ideálne aj v komparácii s inými poskytovateľmi.
- Osobný vzťah: Poskytovateľ je taktiež oprávnený odmietnuť poskytnutie starostlivosti pacientovi, ak medzi ním a pacientom alebo jeho zákonným zástupcom existuje osobný vzťah, ktorý by mohol mať vplyv na objektivitu posudzovania zdravotného stavu pacienta.
- Výhrada vo svedomí: Pri uplatnení výhrady osobného presvedčenia, resp. výhrady vo svedomí ako dôvodu pre odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti je vhodné spomenúť aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne prílohu č. 4 tohto zákona, ktorá obsahuje Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Etický kódex stanovuje, že od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu alebo hodnotovému presvedčeniu s výnimkou bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia pacienta. Ak si zdravotnícky pracovník uplatní túto výhradu, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa (poskytovateľa) a tiež samotného pacienta a jeho zákonného zástupcu. Realizácia výhrady vo svedomí však nemôže prevážiť nad právom pacienta na ochranu zdravia a na život, preto je vylúčené uplatnenie výhrady pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Uplatnenie tohto dôvodu pre odmietnutie poskytnutia starostlivosti je viazané na konkrétneho zdravotníckeho pracovníka, nie na poskytovateľa, z čoho vyplýva, že poskytovateľ by mal zabezpečiť iného zdravotníckeho pracovníka, ktorý poskytne pacientovi zdravotnú starostlivosť, ak niektorý jeho zamestnanec využil výhradu vo svedomí.
Postup Pacienta Pri Neoprávnenom Odmietnutí
Ak dôjde k odmietnutiu uzatvorenia dohody alebo písomnému odstúpeniu od dohody zo strany poskytovateľa, pacient je v záujme zachovania svojho práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti oprávnený podať podnet na samosprávny kraj. Samosprávny kraj je povinný určiť poskytovateľa, ktorý uzavrie s pacientom dohodu tak, aby neboli poškodené práva a nároky pacienta a tak, aby krajom určený poskytovateľ bol čo najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska pacienta. Ak samosprávny kraj zistí, že odmietnutie zo strany poskytovateľa bolo neopodstatnené, okrem sankcie môže určiť, že poskytovateľ je povinný dohodu s pacientom uzatvoriť.
Zodpovednosť Zdravotníckych Pracovníkov
V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo. V súčasnosti pozorujeme jeho vzostup, čoho dôkazom je aj zvýšený počet konferencií a nových publikácií z oblasti medicínskeho práva. Takýto trend môžeme hodnotiť len kladne a to hlavne z dôvodu, že to vedie k zvyšovaniu úrovne právneho vedomia nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov ako prijímateľov zdravotnej starostlivosti.
Druhy Právnej Zodpovednosti
Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti, ktoré môžu nastať v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti:
- Trestnoprávna zodpovednosť: Základným trestnoprávnym predpisom je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý upravuje základy trestnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť je najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod. Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
- Občianskoprávna zodpovednosť: Rovnako ako ostatné druhy právnej zodpovednosti v medicíne, ani občianskoprávna zodpovednosť nie je upravená osobitným právnym predpisom. Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).
- Pracovnoprávna zodpovednosť: Pracovnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca.
- Správna zodpovednosť: Je to zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu. Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy.
- Disciplinárna zodpovednosť: Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám je zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Zdravotníckymi profesijnými komorami sú napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek a ďalšie komory.
- Zmluvná zodpovednosť: Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa.
Povinné Očkovanie a Jeho Odmietnutie
Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám. Niektoré očkovania sú povinné, tie určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
Názory na to, či je možné pri zvážení možných rizík odmietnuť povinné očkovanie, sa rôznia. Prípadom odmietnutia povinného očkovania a pokutovania zo strany úradu verejného zdravotníctva sa v súčasnosti zaoberá aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten odmietol potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR konanie prerušil a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Povinnosti Zamestnancov v Zdravotníctve v Súvislosti s Očkovaním
V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z., so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších zmien a doplnkov, s vyhláškou MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť a s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. platí:
I. Zamestnanci, ktorí sú pri práci priamo exponovaní nákaze, proti ktorej nie sú imúnni sú povinní chrániť sa proti nej očkovaním v súlade s § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. Povinné očkovanie sa v súlade s § 8 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u zamestnancov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému nebezpečenstvu tuberkulózy, vírusovej hepatitídy typu A (VHA), vírusovej hepatitídy typu B (VHB), besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu.
Nepodrobenie sa povinnému očkovaniu znamená porušenie § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., t. j. priestupok na úseku verejného zdravotníctva (§ 56 ods. 1 písm.
II. Odporúčané očkovanie sa v súlade s § 10 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusovej hepatitídy typu A, vírusovej hepatitídy typu B, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu.
Právo Pacienta Odmietnuť Očkovanie
Pacient, resp. jeho zákonný zástupca v plnej miere rozhoduje o zdravotnej starostlivosti, a bez jeho súhlasu nie je možné vykonať žiadny zákrok. Takisto má právo na úplné informácie a lekár alebo iný zdravotnícky personál je povinný ich poskytnúť.
Aj očkovanie je zdravotný zákrok a a práva pacienta i povinnosti zdravotníkov sa ho plne týkajú. Lekári a zdravotnícki pracovníci sú povinnú rešpektovať právo pacienta na informovaný súhlas (o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutie zdravotnej starostlivosti atď.) aj v oblasti povinného očkovania.
Preto sa odmietnutie očkovania považuje za plne legitímne v zmysle platnej legislatívy. Očkovanie môžete úplne legálne (aj podľa zákona č. 355/2007, § 51, ods. 1) odmietnuť v prípade potvrdenej kontraindikácie, ktorú by ste mali poznať z pribalového letáku vakcíny skôr, ako očkovanie dovolíte.
tags: #moze #zdravotnik #odmietnut #ockovanie