Tehotenstvo je jedinečné obdobie, kedy zdravie matky priamo ovplyvňuje zdravie dieťaťa. Očkovanie zohráva kľúčovú úlohu v ochrane matky pred vážnymi infekciami a zároveň poskytuje pasívnu imunitu novorodencovi v prvých mesiacoch života. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o očkovaní pred tehotenstvom a počas neho, s dôrazom na riziká, odporúčania a prevenciu.
Žltačka (Hepatitída) a tehotenstvo
Žltačka, alebo hepatitída, je zápalové ochorenie pečene spôsobené rôznymi vírusmi. Najznámejšie sú hepatitídy typu A, B a C. Očkovanie predstavuje účinnú prevenciu proti niektorým typom žltačky, no v tehotenstve je potrebné zvážiť potenciálne riziká a prínosy.
Žltačka typu A a tehotenstvo
Žltačkou typu A sa ročne nakazí na celom svete 1,5 milióna ľudí. Žltačka typu A, známa aj ako choroba špinavých rúk, sa prenáša fekálno-orálnou cestou, najčastejšie pri nedodržiavaní hygieny alebo konzumáciou kontaminovaných potravín a vody. Infikované môže byť ovocie, zelenina, ale aj kocka ľadu, ak bola vyrobená z nakazenej vody. Obzvlášť opatrní by sme mali byť v prípade, že sa chystáme za exotikou, napríklad do južnej oblasti Ázie, Južnej Ameriky, Afriky alebo Indonézie. V týchto oblastiach je hygienická úroveň nižšia a taktiež počet infikovaných ľudí je podstatne vyšší ako u nás. Ani doma nie sme úplne v bezpečí. Hepatitídu A si totiž môžeme odniesť napríklad z verejných záchodov. Najmä deti si občas zabudnú po použití toalety umyť ruky a infekcia sa tak môže bez problémov šíriť ďalej.
Príznaky hepatitídy typu A:
Vírusová žltačka typu A sa prejavuje:
- Horúčkami
- Zažltnutím kože
- Nechutenstvom
- Teplotami
- Zvracaním
- Stmavnutím moču a svetlou stolicou
Nemusia sa však vyskytnúť všetky príznaky. U niekoho sa hepatitída A prejaví napríklad len únavou alebo sa vôbec žiadne príznaky nedostavia. Najmä deti ochorenie lepšie zvládajú. To ale neznamená, že vírus nemôžu prenášať na ostatných. U bezpríznakových prenášačov vírusu hepatitídy A je tak nebezpečenstvo prenosu ešte vyššie, pretože chorý ani nevie o tom, že sa nakazil.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Liečba:
Ochorenie sa spravidla vylieči, nezanecháva trvalé následky. Liečba však môže byť časovo, psychicky a fyzicky náročná. V niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dlhú hospitalizáciu a izoláciu. Inkubačná doba hepatitídy A býva od 15 do 50 dní.
Očkovanie proti žltačke typu A:
V Slovenskej republike je registrovaných 5 vakcín proti hepatitíde A:
- Avaxim 160 (nie je v súčasnosti dostupná)
- Havrix 720 Junior
- Havrix 1440
- Twinrix Adult
- Twinrix Paediatric
Vakcíny Twinrix sú súčasne proti hepatitíde typu B (očkovanie proti hepatitíde B je obsiahnuté v povinnej hexavakcíne Infanrix Hexa). Vakcíny Havrix Junior a Twinrix Paediatric sú určené pre deti od 1 do 15 rokov, vakcína Avaxim pre deti od 2 rokov. Vakcínou Havrix sa očkuje jednou dávkou, a to najmenej 2 týždne pred možným stretnutím s vírusom hepatitídy A (cesta do zahraničia …). Ak je to možné, je lepšie dodržať interval 4 týždňov pred touto expozíciou. Ďalej sa odporúča podať posilňujúcu dávku v čase 6 - 12 mesiacov po prvej dávke. Vakcína Twinrix má odlišnú schému očkovania. Očkuje sa troma dávkami vakcíny, druhá mesiac po prvej dávke a tretia pol roka po prvej dávke. Nebolo zatiaľ pevne stanovené, či je u vakcín proti hepatitíde A nutné preočkovanie. Najnovšie štúdie však preukázali, že protilátky proti vírusu hepatitíde A pretrvávajú 21 - 27 rokov, preto posilňujúca dávka po 10 rokoch nie je potrebná.
Očkovanie proti hepatitíde A počas tehotenstva:
Očkovanie proti hepatitíde A sa v tehotenstve bežne neodporúča, pretože nie je dostatok klinických údajov o vplyve očkovania na plod alebo matku. Predpokladá sa však, že riziko očkovania je zanedbateľné, pretože tieto vakcíny patria medzi tzv. inaktivované (patogény, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne, sú „usmrtené“). Očkovanie tehotných žien proti hepatitíde typu A sa odporúča iba v prípade, že riziko možnej nákazy je väčšie než riziko očkovania. V prípade, že nezaočkovaná tehotná žena príde do kontaktu s vírusom hepatitídy A, podáva sa preventívne imunoglobulín. Neočkovaným jedincom sa po kontakte s osobou nakazenou VHA podáva preventívne imunoglobulín, a to aj tehotným ženám. Ak ochorie tehotná žena na VHA, neuvádza sa poškodenie plodu. Pri akútnom ochorení matky VHA v období blížiaceho sa termínu pôrodu je vhodné novorodencovi po pôrode podať tiež imunoglobulín. Očkovanie proti VHA sa odporúča všetkým, ktorí plánujú vycestovať do krajín s vysokým výskytom VHA a osobám s oslabenou imunitou. Vakcína sa podáva v dvoch dávkach. Očkovanie tehotných žien proti hepatitíde typu A i B sa odporúča iba v prípade, že riziko možnej nákazy je väčšie než riziko očkovania.
Žltačka typu B a tehotenstvo
Žltačka typu B sa prenáša krvou a telesnými tekutinami. VHB se prenáša krvou a telesnými tekutinami vrátane vaginálneho sekrétu a spermií. Neprenáša sa močom, stolicou ani vzduchom. Priebeh akútnej infekcie VHB ovplyvňuje vek, pohlavie a stav imunitného systému. Inkubačná lehota VHB je 2 až 3 mesiace. Potom nastáva prodromálne štádium sprevádzané výskytom vyrážok a bolesťami kĺbov. Žltačka sa objaví zhruba u 90 % nakazených pacientov. Asi pre jedného pacienta z tisíc nakazených VHB (väčšinou ide o ženu) je ochorenie smrteľné. Asi u 10 % chorých s VHB prechádza ochorenie do chronického štádia. Väčšie riziko chronicity majú alkoholovo a drogovo závislí. Chronické štádium je nebezpečné tým, že choroba môže poškodiť pečeň až po cirhózu a zlyhanie pečene.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Očkovanie proti hepatitíde B počas tehotenstva:
Všeobecne je povolené očkovanie tehotných žien proti hepatitíde B. Novorodenci narodení matkám s akútnou fázou VHB sa môžu s veľkou pravdepodobnosťou nakaziť. Po narodení sa im podáva imunoglobulín, ktorý pomáha ihneď ich chrániť pred chorobou. Súčasne sa tieto deti očkujú proti VHB. Súčasťou prenatálnej aj popôrodnej starostlivosti je vyšetrenie na prítomnosť tzv. Nakazení vírusom VHB nevedie k vývojovým poruchám plodu. Plod však môže byť ohrozený poruchou funkcií pečene matky. Ak dôjde k zlyhaniu pečene, je to indikácia akútneho ukončenia tehotenstva. Novorodenci narodení počas akútnej fázy VHB svojej matky sa môžu s veľkou pravdepodobnosťou nakaziť. Po narodení sa im podáva imunoglobulín, ktorý pomáha ihneď ich chrániť pred chorobou. Súčasne sa tieto deti očkujú proti VHB. Celý ich očkovací kalendár sa potom zmení. Súčasťou prenatálnej aj popôrodnej starostlivosti je vyšetrenie na prítomnosť tzv. austrálskeho antigénu (HbsAg), ktorý je známkou nosičstva VHB. Proti VHB sa očkuje v troch dávkach.
Žltačka typu C a tehotenstvo
Hepatitída typu C je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje fibrotické (zjazvené) zmeny v tkanive pečene. Hoci má hepatitída C kratší inkubačný čas a miernejší priebeh ako hepatitída B, častejšie prechádza do chronickej formy. K prenosu VHC dochádza v 60 % krvou, v 10 % z osoby na osobu a u 30 % osôb je cesta prenosu neznáma. Inkubačná lehota VHC je 60 dní. Ochorenie často prebieha bez príznakov, ak sú prítomné len protilátky v krvi. Prevažujú formy bez žltačky. VHC u vysokého percenta ľudí prechádza do chronického štádia, cirhózy pečene a malígneho postihnutia pečene.
Tehotenstvo a hepatitída C:
Samotné tehotenstvo priebeh ochorenia nezhoršuje. Rovnako tak nemá choroba za normálnej situácie vplyv na priebeh tehotenstva. Mnoho nakazených žien bez problémov otehotnie, donosí a porodí zdravé dieťa. Vo veľmi malom počte prípadov (zhruba 2 až 3 percentá) môže dôjsť k prenosu infekcie z tehotnej matky na dieťa. Toto riziko hrozí najčastejšie počas pôrodu, keď sa krv matky zmieša s krvou dieťaťa. Nezanedbateľným problémom sú vedľajšie účinky liekov užívaných proti "céčku". Niektoré z nich majú tzv. teratogénne účinky. Môžu spôsobiť závažné vrodené chyby alebo vyvolať potrat. Ribavirín preto nesmú užívať tehotné ženy.
Pri aplikovaní vakcíny proti žltačke tehotným a dojčiacim ženám nebola stanovená kontraindikácia. Nie sú však k dispozícii adekvátne údaje o použití tejto očkovacej látky u dojčiacich žien ani adekvátne reprodukčné štúdie vykonané na zvieratách. Preto je potrebné vhodnosť jej aplikácie konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý zváži prínos podania vakcíny a možné riziká z nej vyplývajúce.
Odporúčané očkovania počas tehotenstva
Áno, niektoré vakcíny sú počas tehotenstva bezpečné a odporúčané.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Chrípka (vakcína proti chrípke):
- Typ vakcíny: inaktivovaná (neživá).
- Kedy sa očkuje: kedykoľvek počas tehotenstva, ideálne pred sezónou (október - december).
- Prečo: chrípka môže mať u tehotných závažný priebeh a viesť k predčasnému pôrodu či hospitalizácii. V tehotenstve môže aj chrípka spôsobiť matke a plodu komplikácie. Priamy prenos chrípky z matky na plod je počas tehotenstva zriedkavý, ale môže byť príčinou zamĺknutého potratu v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Vírus chrípky môže plodu spôsobiť aj rázštepy neurálnej trubice.
Pertussis (čierny kašeľ) - kombinovaná vakcína dTpa:
- Typ vakcíny: inaktivovaná (kombinovaná s tetanom a záškrtom).
- Kedy sa očkuje: ideálne v 3. trimestri (27.-36. týždeň). U nás je odporúčanie očkovať vakcínou dTap (diftéria, tetanus, acelulárna pertussis) medzi 28. - 38. gestačným týždňom počas každej tehotnosti. Teda ak má žena po sebe 2 deti s rozostupom 2 roky, očkuje sa počas každej tehotnosti. Rovnako ak bola tehotná žena preočkovaná pred rokom vakcínou proti diftérii a tetanu, môže a má sa preočkovať. Vakcíny sú dve - Adacel a Boostrix. Obe sú neživé. Adacel je ale t.č. nedostupný v SR. Podanie neživej vakcíny u tehotných žien je vysoko bezpečné pre matku aj plod. Vedľajšie účinky očkovania pre matku sú lokálne, bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, edém. Vedľajšie účinky pre plod neboli zaznamenané. Milé mamičky chráňte seba i vaše dieťa - očkujte sa proti čiernemu kašľu počas tehotenstva.
- Prečo: materské protilátky prechádzajú cez placentu a chránia novorodenca do prvého očkovania, keď je najzraniteľnejší. Zavedenie očkovania tehotných žien výrazne znížilo incidenciu výskytu čierneho kašľa v najnižších vekových kategóriách.
COVID-19:
- Typ vakcíny: mRNA vakcína.
- Kedy sa očkuje: kedykoľvek počas tehotenstva (po porade s lekárom).
- Prečo: prevencia ťažkého priebehu COVID-19, rizika predčasného pôrodu a hospitalizácie. Očkovanie proti Covid-19 mRNA vakcínami nie je určené pre plošné očkovanie tehotných žien, nakoľko nie sú informácie o vplyve očkovania na plod. Je veľmi malé riziko, že by sa vôbec očkovacia látka, vzhľadom na jej charakter, alebo jej súčasti, dostali do materského mlieka. Aj u nás sa preto dalo zaočkovať viacero dojčiacich žien - zdravotníčok. Čo sa týka žien plánujúcich graviditu, keďže ochorenie podobne ako chrípka je pre tehotné rizikové, možno sa dať zaočkovať ešte pred otehotnením. Niekde sa odporúča dodržať interval 1-2 mesiacov od 2.
Očkovania, ktoré sa v tehotenstve neodporúčajú
Niektoré vakcíny obsahujú živé, oslabené vírusy, ktoré môžu teoreticky predstavovať riziko pre plod, a preto sa počas gravidity nepodávajú:
- MMR vakcína (osýpky, mumps, ružienka)
- Varicella (ovčie kiahne): Všetky vakcíny proti ovčím kiahňam sú kontraindikované v tehotenstve. Rovnako otehotnenie v nasledujúcich troch mesiacoch po očkovaní je nežiaduce a je potrebné tomuto riziku zamedziť. Ak dôjde k otehotneniu, záleží ďalší postup na žene a ošetrujúcom lekárovi. Prerušenie tehotenstva nie je jednoznačne indikované, všeobecne však platí, že divoký vírus ovčích kiahní môže viesť k poškodeniu plodu a súvisieť s ťažkým priebehom tejto choroby u novorodenca.
- BCG (tuberkulóza)
- Žltá zimnica - len vo výnimočných prípadoch, napr. pri cestovaní do rizikových oblastí
Ak je žena očkovaná týmito vakcínami, odporúča sa vyčkať aspoň 1 mesiac pred plánovaním tehotenstva.
Plánovanie očkovania pred tehotenstvom
Ak žena plánuje otehotnieť, odporúča sa:
- Skontrolovať očkovací status (najmä MMR, hepatitída B, ovčie kiahne).
- Doplniť potrebné vakcíny ešte pred počatím.
- Poradiť sa so svojím gynekológom alebo obvodným lekárom. Pred tehotenstvom by mala mať podľa gynekológa žena absolvované všetky povinné očkovania. Živé vakcíny by jej mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením.
Výhody očkovania v tehotenstve
- Ochrana matky - zníženie rizika komplikácií, hospitalizácie.
- Pasívna imunita pre bábätko - protilátky prechádzajú cez placentu a chránia dieťa po narodení.
- Zníženie rizika predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti.
- Bezpečné dojčenie po očkovaní. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí.
Ďalšie dôležité informácie a odporúčania
- Konzultácia s lekárom: Vždy sa poraďte so svojím lekárom o vhodnosti očkovania počas tehotenstva. Lekár zváži vaše individuálne riziko nákazy a potenciálne riziká očkovania.
- Zváženie rizík a prínosov: Očkovanie sa odporúča len v prípadoch, keď prínos očkovania prevyšuje potenciálne riziká pre matku a plod.
- Hygienické opatrenia: Dôkladná hygiena rúk, bezpečné potraviny a pitná voda sú dôležité preventívne opatrenia proti žltačke typu A.
- Preventívne opatrenia: Ak cestujete do krajín s vysokým výskytom žltačky, dodržiavajte zvýšené hygienické opatrenia a zvážte očkovanie pred plánovanou cestou.
- Očkovanie proti čiernemu kašľu: U nás je odporúčanie očkovať vakcínou dTap (diftéria, tetanus, acelulárna pertussis) medzi 28. - 38. gestačným týždňom počas každej tehotnosti. Teda ak má žena po sebe 2 deti s rozostupom 2 roky, očkuje sa počas každej tehotnosti. Rovnako ak bola tehotná žena preočkovaná pred rokom vakcínou proti diftérii a tetanu, môže a má sa preočkovať. Vakcíny sú dve - Adacel a Boostrix. Obe sú neživé. Adacel je ale t.č. nedostupný v SR. Podanie neživej vakcíny u tehotných žien je vysoko bezpečné pre matku aj plod. Vedľajšie účinky očkovania pre matku sú lokálne, bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, edém. Vedľajšie účinky pre plod neboli zaznamenané. Milé mamičky chráňte seba i vaše dieťa - očkujte sa proti čiernemu kašľu počas tehotenstva.
- Kedy očkovanie odložiť? Očkovanie sa musí odložiť v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia.
Povinné očkovania pre deti v Slovenskej republike
Dnes je očkovanie zakotvené aj v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Inak povedané, MUSIA ho absolvovať všetky deti. A prvé, proti tuberkulóze, už na štvrtý deň po narodení. V najbližších mesiacoch podstúpia vakcináciu proti ďalším deviatim chorobám. Niektorí rodičia sa nad tým nepozastavujú. Iní vnímajú očkovanie svojich detí s obavou, či to nie je pre ich malý organizmus príliš veľký zásah, ktorý zanechá po sebe stopy.
Deti sa povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár):
- 1. dávka: 3. - 4. mesiac
- 2. dávka: 5. - 6. mesiac
- 3. dávka: 11. - 12. mesiac
- 4. dávka: 6. rok
- 5. dávka: 13. rok
Záškrt
Záškrt je ochorenie známe už z dôb starovekého Egypta a bol vážnym zdravotníckym problémom až do polovice 20. storočia. V bývalom Československu v roku 1930 ochorelo na záškrt viac ako 23 000 ľudí a 2 129 z nich zomrelo. Po zavedení očkovania v roku 1946 počet výrazne klesol až do polovice 80 rokov, kedy ochorenie v našej spoločnosti vymizlo. Prerušenie očkovania však môže vyvolať opätovné vzplanutie infekcie ako to bolo napr.
Tetanus
Tetanus poznali veľmi dobre grécki , rímski i egyptskí lekári u bojovníkov s drobnými i vážnejšími poraneniami. Aj v dnešnej dobe je tetanus dobre známy pôrodníkom v rozvojových krajinách, kde na tetanus zomierajú ženy rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zavedení očkovania ( u nás v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytovať. Ojedinelé prípady sú u osôb staršieho veku, ktoré neboli očkované. Dospelí sa preočkovávajú proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu ev.
Čierny kašeľ
Čierny kašeľ je infekčné ochorenie , ktoré v minulosti spôsobovalo zhubné epidémie v mnohých krajinách sveta . Čierny kašeľ sa šíri kvapôčkovou infekciou a je vysoko nákazlivý . Pred zavedením očkovania ( v roku 1959) bolo v Československu hlásených ročne až 30 000 prípadov a niekoľko stoviek úmrtí. Svetová zdravotnícka organizácia hlási niekoľko miliónov prípadov tohto ochorenia a zvlášť v rozvojových krajinách na čierny kašeľ každoročne zomiera takmer 300 000 detí. V posledných rokoch je opäť pozorovaný vo všetkých krajinách Európy nárast počtov prípadov a sú hlásené aj ojedinelé úmrtia novorodencov a malých detí, ktoré neboli úplne zaočkované. Z tohto dôvodu viacero štátov zavádza očkovanie proti čiernemu kašľu aj u dospievajúcich alebo dospelých .
Haemophilus influenzae typu b (Hib)
Mikrób H. influenzae bol objavený ako pôvodca zápalov horných dýchacích ciest, ale hlavne závažných tzv. invazívnych infekcií mozgu a mozgových blán až v rokoch 1918-1919. Horné dýchacie cesty sú u detí do 5 rokov skoro osídlené týmto mikróbom a vyvolávajú zápaly hltanu, hrtanu, priedušiek, prínosových dutín a stredného ucha. Okolo 5% ľudí sú nosičmi Hib. Pred zavedením plošného očkovania najobávanejšou formou ochorenia s ohrozením života u malých detí boli zápal hrtanovej príchlopky (epiglotitída) a zápal mozgu (hemofilová meningitída). Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár).
Detská obrna (Poliomyelitída)
Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu detskej obrny sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie.
Vírusová hepatitída typu B (VHB)
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu B častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru - transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenie ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko. Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár).
Osýpky, Mumps a Ružienka (MMR)
Osýpky
Osýpky patria medzi najnákazlivejšie ochorenia ľudí. Pred zavedením očkovania dochádzalo každoročne k mohutným epidémiám. Napr. v roku 1969 bolo v Československu hlásených cez 50 000 ochorení, z nich do 100 detí zomrelo. Dodnes v krajinách, kde sa proti osýpkam neočkuje ochorejú milióny detí a úmrtnosť je až 10%. U nás sa plošné očkovanie zaviedlo v roku 1969 a dnes sa vyskytuje len výnimočne. Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).
Mumps
Hippokrates v 5. storočí pred našim letopočtom popísal ochorenie ako horúčnatý nebolestivý opuch tváre, ale u mužov výrazne bolestivo opuchnuté semenníky. Vírus mumpsu sa podarilo izolovať a identifikovať až v roku 1945. Mumps je akútne ochorenie s opuchom slinných žliaz s možným postihnutím centrálneho nervového systému, slinivky brušnej a pohlavných žliaz. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a u vnímavých neočkovaných ľudí je vysoko nákazlivý. V Československu do roku 1987 bolo hlásených niekoľko desaťtisíc ochorení, z nich 90% u detí do 14 rokov. Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).
Ružienka
Patrí podobne ako osýpky k detským infekciám spojených s výsevom kožnej vyrážky. Pretože nekomplikovaný priebeh rubeoly bol najčastejšou formou ochorenia, nebola považovaná za nebezpečnú. Až objav predčasných pôrodov mŕtvych plodov a narodenie ťažko trvalo postihnutých detí matiek, ktoré počas tehotenstva prekonali rubeolu, bol stimulom pre zavedenie plošného očkovania najskôr dievčat, potom všetkých detí. Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).