Intersexualita, v minulosti nesprávne označovaná ako hermafroditizmus, je stav, kedy sa dieťa narodí s nejednoznačnými pohlavnými znakmi. Tento článok sa zaoberá príčinami a rôznymi aspektmi intersexuality, ako aj výchovou dieťaťa s nejednoznačným pohlavím.
Čo je intersexualita?
Pohlavie človeka je určené genetickou výbavou (chromozómy XX u žien, XY u mužov), pohlavnými žľazami (vaječníky alebo semenníky), pohlavnými hormónmi a pohlavnými orgánmi. U intersexuálnych jedincov je prítomná porucha na niektorej z týchto úrovní, čo vedie k nesúladu medzi vonkajším genitálom a genetickým základom.
Príčiny intersexuality
Vývin chlapčenským smerom je zložitejší a vyžaduje určité rastové faktory a gény. Ak tieto faktory nezasiahnu do ôsmeho týždňa tehotenstva, z plodu sa nemusí stať skutočný muž. Dôležitú úlohu zohráva testosterón a enzým, ktorý ho mení na dihydrotestosterón, ako aj receptory v genitáliách, svaloch a mozgu. Ak enzým alebo receptor nepracuje správne, telo sa správa, akoby sa mužský hormón vylučoval slabo alebo vôbec. Takto sa môže stať, že genetický chlapec vyzerá navonok ako dievča.
K odchýlkam od zdravého sexuálneho vývinu prispieva aj prostredie, teplota, žiarenie či chemické vplyvy, ako aj široké využívanie hormonálnych prípravkov.
Diagnostika a riešenie intersexuality
Intersexualitu možno odhaliť už pred narodením, ak na ultrazvuku vidno jednoznačný penis, no genetika plodu je dievčenská, častejšie však po pôrode, v puberte alebo v dospelosti. Po narodení je dôležité zistiť presnú diagnózu a funkčnosť pohlavných žliaz. Rodičom sa navrhnú riešenia a oni sa rozhodnú. Následne sa riešia chirurgické záležitosti a v puberte hormonálna liečba. Cieľom je vždy čo najmenší zásah.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Výchova dieťaťa a sebaovládanie
Rodičia by mali pristupovať k výchove dieťaťa s láskou a podporou. Je dôležité venovať dieťaťu čas a pozornosť, rozprávať sa s ním a hrať sa. Pri výchove je dôležité stanoviť hranice, ktoré sa menia z roka na rok. Hranice dieťa uisťujú a zvyšujú jeho dôveru. Ak dieťa nemá určené žiadne hranice, môže to vnímať ako nedostatok záujmu zo strany dospelých.
Pri komunikácii s dieťaťom je dôležité hovoriť rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Je dôležité ísť dieťaťu príkladom a správať sa disciplinovane. Ak sa rodičia správajú nedisciplinovane, ťažko môžu očakávať, že dieťa bude lepšie.
Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Dieťaťu by ste mali nechať určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme, s dohľadom.
Čo nerobiť pri výchove
- Nehrešte dieťa neustále: Dieťa vás veľmi rýchlo prestane počúvať.
- Odmeny pomáhajú málokedy: Dieťa bude s vami čoskoro vyjednávať.
- Vyhrážky sú neúčinné: Ak sa vyhrážate, mali by ste vyhrážku aj zrealizovať.
- Vyhnite sa bitke: Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti.
Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane. Ak sa vám stane, že stratíte chladnokrvnosť, dieťa na incident rýchlo zabudne, ak sa to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť. Hranice, ktoré dieťaťu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.
Mýty a fakty o intersexualite
V minulosti sa intersexualita nesprávne označovala ako hermafroditizmus. Tento termín je však zavádzajúci, pretože intersexuálne osoby nemajú plne vyvinuté mužské aj ženské pohlavné orgány súčasne. Intersexualita nemá nič spoločné s transexualitou.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom