Dvojročné dvojčatá, ktoré vyzerajú úplne odlišne, sú vždy zdrojom zvedavosti. Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou dedičnosti farby pleti, očí a vlasov u detí, pričom zdôrazňuje, že genetika nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje ich vzhľad. Článok sa tiež dotýka vplyvu predsudkov a stereotypov, s ktorými sa deti s odlišnou farbou pleti môžu stretnúť.
Príbeh dvojičiek Colea a Klaya
V Manchestri v apríli 2020 sa Jade Ball narodili dvaja synovia, Cole a Klay. Hoci boli dvojičky, už na prvý pohľad bolo zrejmé, že nie sú identické. S pribúdajúcimi mesiacmi sa rozdiely medzi nimi ešte viac zvýraznili. Cole mal hnedé vlasy, hnedé oči a svetlohnedú pokožku, zatiaľ čo Klay mal blond kučery, modré oči a bledú pleť. Odborníci odhadujú, že pravdepodobnosť, že dvojica rôznych rás bude mať dvojičky, ktoré budú vyzerať úplne inak, je len jedna k päťsto.
Cole a Klay sú dizygotické dvojičky, čo znamená, že každé dieťa vzniklo ako samostatné oplodnené vajíčko. Vďaka tomu mohlo každé dieťa zdediť inú kombináciu génov od matky a otca. Ak sú rodičia rôznych rás, je možné, že farby pokožiek detí sa budú líšiť.
Genetika farby pleti
„Farba našej pokožky je daná množstvom génových variantov. Niektoré z nich poznáme a niektoré nie. Pri každom z týchto génov, ktoré ovplyvňujú farbu našej pokožky, existujú ďalšie varianty. Jeden z nich vytvára tmavší odtieň pleti a druhý zas svetlejší,“ vysvetlil genetik Jim Wilson pre BBC. Tieto génové varianty kontrolujú množstvo melanínu, pigmentu produkovaného v koži.
Farba pleti je výsledkom interakcie viacerých génov, z ktorých každý môže existovať v "tmavom" a "svetlom" variante. Čím viac variantov zodpovedných za tmavú pleť dieťa zdedí, tým tmavšia bude jeho pleť. Dedičnosť farby pleti sa označuje ako polygénna dedičnosť. Na procese, ktorý vedie k farbe pleti, sa podieľa viac ako 120 génov, ale tých, ktoré priamo ovplyvňujú variabilitu farby pleti v populácii, možno uviesť približne 20.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako funguje polygénna dedičnosť?
Polygénna dedičnosť je zložitý proces, ktorý závisí od viacerých génov. Pozorovaná farba kože je spôsobená prítomnosťou pigmentu melanínu v kožných bunkách. Nejde len o syntézu tejto zlúčeniny v bunke, ale aj o jej typ, množstvo, transport a distribúciu v bunkách - všetky dieliky tejto skladačky sú výsledkom interakcie mnohých bielkovín, ktoré sú produktmi mnohých rôznych génov.
Účinnosť jednotlivých krokov závisí od ďalších génov regulujúcich činnosť tých hlavných. Je to mimoriadne zložité a všetky modely, o ktorých môžeme diskutovať, a predpovede, ktoré môžeme urobiť, sú zjednodušeniami a aproximáciami skutočných biologických procesov vedúcich k farbe pokožky.
Môže mať dieťa tmavšiu pokožku než jeho predkovia?
Dieťa môže mať tmavšiu pleť ako jeho rodičia, ak obaja rodičia mali oba varianty génov zodpovedných za tmavú aj svetlú pokožku. Ak dieťa dostane tmavý variant od matky a otca, bude mať tmavú pokožku. Ak dostane svetlý variant od oboch rodičov, bude mať svetlú pokožku. Ak dostane tmavý variant od jedného a svetlý variant od druhého, bude mať stredne tmavú pokožku.
Niektoré gény sa prejavujú silnejšie, iné majú slabšie účinky. Ak sú napríklad u oboch rodičov varianty najsilnejšie pôsobiacich génov rovnaké (napríklad dva svetlé a dva svetlé), ale zároveň v iných génoch majú rodičia rôzne varianty, vplyv týchto slabších génov sa u potomka prejaví výraznejšie.
Dedičnosť farby očí a vlasov
Princípy dedičnosti farby očí a vlasov sú veľmi podobné ako pri farbe pleti, len sa na nich podieľajú trochu iné súbory génov. Zatiaľ čo väčšina génov súvisiacich s pigmentáciou kože a očí je spoločná, niektoré gény zodpovedné za farbu očí sa líšia od génov zodpovedných za farbu kože a naopak.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Preto hoci je pre ľudí s tmavou pleťou typická tmavá farba očí, môže dôjsť k prekvapeniam v závislosti od toho, ako sú rozložené varianty génov špecifických pre pigmentáciu kože a dúhovky. Všeobecné princípy sú však podobné - aj tu ide o polygénnu dedičnosť, aj tu ide o interakciu a viacúrovňovú reguláciu mnohých génov.
Podobne je to aj s vlasmi - aj tam máme celé spektrum možných odtieňov. Zaujímavé je, že nie vždy platí, že ľudia s tmavou pokožkou majú automaticky tmavé vlasy. V prípade vlasov môžeme brať do úvahy nielen farbu, ale aj štruktúru vlasov: ľudia môžu mať rovné vlasy ako Aziati, mierne vlnité vlasy ako Európania alebo vlnité vlasy ako Afričania. Gény zodpovedné za štruktúru a farbu vlasov sú úplne odlišné genofondy, ale charakter dedičnosti je podobný, polygénny.
Vplyv predsudkov a stereotypov
Deti s odlišnou farbou pleti sa môžu stretnúť s predsudkami a stereotypmi. Príkladom je príbeh malej Viky, ktorej spolužiačka povedala, že je "cigánka" len preto, že má tmavšiu pokožku. Vika sa kvôli tomu trápila a pýtala sa mamy, či je naozaj cigánka.
Tento príbeh poukazuje na to, ako si už aj malé deti dokážu ľudí "zaškatuľkovať" len na základe farby pokožky. Je dôležité, aby rodičia a učitelia deťom vysvetľovali, že ľudia sú rôzni a že farba pleti nie je dôvodom na to, aby sme niekoho odsudzovali.
Sociálny pedagóg Radoslav Tóth tvrdí, že až na 90 percent sú rodičia zodpovední za to, aká osobnosť vyrastie z dieťaťa. Rodičia by mali deťom vštepovať, že všetci ľudia sú si rovní a že by sme sa mali navzájom rešpektovať bez ohľadu na farbu pleti, pôvod alebo náboženstvo.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Ako vznikli v evolúcii človeka rôzne farby pleti?
Moderní ľudia vznikli približne pred 150 000 rokmi v Afrike. Títo prví ľudia mali tmavú pigmentáciu, ktorá tvorila prirodzený filter chrániaci pokožku pred UV žiarením. Varianty génov spojené so svetlou farbou pokožky a očí vznikli po odchode z Afriky, približne pred 30 000 rokmi.
V málo slnečných severných oblastiach umožňovala svetlá pokožka ľuďom účinnejšie syntetizovať vitamín D a vyhýbať sa chorobám súvisiacim s jeho nedostatkom. Varianty génov spojené so svetlou pigmentáciou poskytovali lepšie šance na prežitie a narodenie potomstva, a preto sa rozšírili po celej Európe.
Celkovo možno povedať, že farba pokožky, ktorú dnes pozorujeme u ľudí, nie je výsledkom jedinej mutácie; za každým farebným odtieňom sa skrýva dlhá evolučná história ľudí.