Rozhodnutie súdu o odňatí dieťaťa je pre rodiča mimoriadne traumatizujúca udalosť. V takýchto situáciách je dôležité zachovať pokoj, zorientovať sa v právnych možnostiach a podniknúť kroky na ochranu záujmov dieťaťa a svojich rodičovských práv. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako postupovať, keď súd odňal dieťa, s cieľom pomôcť rodičom lepšie sa orientovať v tejto zložitej situácii.
Pochopenie rozhodnutia súdu
Prvým krokom je dôkladne porozumieť rozhodnutiu súdu. Je nevyhnutné získať písomné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by malo obsahovať dôvody, pre ktoré súd rozhodol o odňatí dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Zanedbávanie starostlivosti: Rodič nezabezpečuje základné potreby dieťaťa, ako je strava, oblečenie, bývanie, zdravotná starostlivosť a vzdelanie.
- Zneužívanie: Fyzické, psychické alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa.
- Závislosť: Rodič trpí závislosťou od alkoholu alebo drog, ktorá ohrozuje bezpečnosť a blaho dieťaťa.
- Duševné zdravie: Rodič má duševné ochorenie, ktoré mu bráni v riadnom výkone rodičovských práv a povinností.
- Kriminálna činnosť: Rodič sa dopúšťa kriminálnej činnosti, ktorá ohrozuje bezpečnosť dieťaťa.
Rozhodnutie súdu by malo obsahovať aj informácie o tom, ako dlho bude odňatie trvať a aké kroky musí rodič podniknúť, aby získal dieťa späť.
Právne možnosti
Ak nesúhlasíte s rozhodnutím súdu, máte niekoľko právnych možností:
- Odvolanie: Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa môžete odvolať na krajský súd. Odvolanie musíte podať v zákonnej lehote, ktorá je zvyčajne 15 dní od doručenia rozhodnutia. V odvolaní musíte uviesť dôvody, pre ktoré považujete rozhodnutie súdu za nesprávne.
- Dovolanie: Ak krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, môžete podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky. Dovolanie musíte podať prostredníctvom advokáta.
- Žiadosť o obnovu konania: Ak sa po právoplatnom skončení konania objavia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, môžete podať žiadosť o obnovu konania.
- Ústavná sťažnosť: Ak sa domnievate, že rozhodnutím súdu boli porušené vaše základné práva alebo slobody, môžete podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Spolupráca s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (OSPODaSK) zohrávajú dôležitú úlohu v konaniach o odňatí dieťaťa. Je dôležité s nimi spolupracovať a rešpektovať ich pokyny. OSPODaSK môže rodičovi pomôcť:
Prečítajte si tiež: Odňatie diéty
- Získať informácie o dôvodoch odňatia dieťaťa.
- Vypracovať plán na zlepšenie situácie.
- Zabezpečiť kontakt s dieťaťom.
- Získať odbornú pomoc (napr. psychologické poradenstvo, terapia závislostí).
Zlepšenie situácie
Ak chcete získať dieťa späť, musíte aktívne pracovať na zlepšení situácie, ktorá viedla k odňatiu. To môže zahŕňať:
- Absolvovanie terapie závislostí.
- Hľadanie a udržanie si stabilného zamestnania.
- Zabezpečenie vhodného bývania.
- Absolvovanie kurzov rodičovských zručností.
- Riešenie problémov s duševným zdravím.
Je dôležité preukázať súdu, že ste schopní zabezpečiť dieťaťu bezpečie, stabilitu a lásku.
Kontakt s dieťaťom
Aj keď je dieťa odňaté, máte právo na kontakt s ním. Súd môže určiť rozsah a spôsob kontaktu, pričom prihliada na záujem dieťaťa. Kontakt môže prebiehať formou:
- Osobné stretnutia.
- Telefonické hovory.
- Písomná komunikácia.
Je dôležité rešpektovať pravidlá kontaktu určené súdom a OSPODaSK.
Príklad z praxe
Za nepochopiteľné označujú niektorí odborníci rozhodnutie súdu v Martine o odňatí dvojročného dieťaťa matke a jeho návrate do Španielska. Zatiaľ čo bratislavský okresný a krajský súd nariadili len návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, martinský okresný súd rozhodol, že dieťa má byť matke odňaté a „realizáciu výkonu návratu do Španielska“ má zabezpečiť otec dieťaťa. „Nebol zohľadnený najlepší záujem maloletej, článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa,“ hovorí Peter Guráň, zástupca Slovenska vo Výbore OSN pre práva dieťaťa. Dieťa strávilo v Španielsku asi o 130 dní viac ako na Slovensku, preto ide podľa súdu o medzinárodný únos. Guráň hovorí, že sudcovia rozhodovali ako matematici. „Spočítali si, koľko mesiacov bolo dieťa v Španielsku, akoby sme hovorili o skrini, o kuse nábytku, a nie o ľudskej bytosti. Naším záujmom je hájiť práva dieťaťa, jeho šťastný život. Predsa nemôžeme vrátiť dieťa do krajiny, ktorej jazyk nevie, kde nikoho nepozná, to je úplne absurdné. Nerozumiem našim súdom. Rozhodnutie slovenských súdov vyvoláva množstvo otáznikov aj podľa právničky Janky Debrecéniovej zo združenia Občan a demokracia. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien navyše štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby muži aj ženy mali rovnaké práva a povinnosti k svojim deťom. Na toto upozorňuje aj Hartlovej advokátka Andrea Cisárová. „Otec nepreukázal, akým spôsobom by sa o matku postaral, keby sa do Španielska vrátila. Matka nemá finančné prostriedky, nevie, ako tam bude žiť, pretože má 150-eurovú materskú a keď sa presťahuje do Španielska, príde aj o tú. Na pojednávaní v Martine sa osobne nezúčastnila, no rozhodnutím súdu je šokovaná. „Výkon rozhodnutia si sudca nemôže upraviť tak, ako on sám bude chcieť. Musí postupovať podľa rozhodnutí súdov, ktoré už sú. Ako môže nariadiť odňatie dieťaťa matke? Veď rozsudok bratislavského okresného aj krajského súdu nariaďuje iba návrat maloletej do Španielska,“ trvá na svojom advokátka. Hovorkyňa Krajského súdu v Žiline Anna Záborská rozhodnutie Okresného súdu v Martine odôvodnila tým, že súd nerozhodoval o merite veci, ale iba o výkone rozhodnutia a odňatie dieťaťa nariadil preto, lebo matka nespolupracovala a odmietala dieťa dobrovoľne vrátiť do Španielska. Z tohto dôvodu podal právny zástupca otca dieťaťa návrh na výkon rozhodnutia na Okresný súd v Martine. „O zverení do starostlivosti by mal rozhodnúť príslušný španielsky súd, pred ktorým si môže matka svoje práva uplatniť. Ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo, že mu neprináleží hodnotiť rozhodnutie súdu, zopakovalo však, že v prípade, ak sú rodičia občanmi dvoch rôznych štátov sa príslušnosť súdu určuje podľa tzv. kritéria obvyklého pobytu dieťaťa „Ak rodič odíde s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez rozhodnutia súdu, bráni tým fakticky druhému rodičovi vo výkone jeho rodičovských práv. Obaja rodičia majú totiž rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu a súčasne má dieťa Dohovorom o právach dieťaťa garantované právo na starostlivosť oboch rodičov,“ uvádza vo svojom stanovisku ministerstvo a v prípade nedostatku finančných prostriedkov odporúča Hartlovej obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a prostredníctvom neho si uplatniť požiadavku na bezplatnú právnu pomoc v štáte, kde prebieha spor.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pri výbere fusaku
Legislatívne zmeny v civilnom mimosporovom konaní a rodinnom práve
Zákonom č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 338/2022 Z. z.“ alebo „novela“) od 1. januára 2023 dochádza k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného, ale aj procesného rodinného práva. Legislatívne úpravy zavedené novelou sa dotýkajú v procesnom práve napríklad významných koncepčných zmien tzv. rodinného súdnictva, odstránenia aplikačných problémov v mimosporovom procese, návratových konaní, miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, vynímania detí z biologických rodín, neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv.
Nosnou zmenou zákona č. 338/2022 Z. z. je novela Civilného mimosporového poriadku. Zákon č. 338/2022 Z. z. Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Znenie vládneho návrhu doručené Národnej rade SR2) neobsahovalo bližšie pravidlo o súrodeneckej väzbe na rodiča. V druhom čítaní sa do návrhu vložila podmienka uplatnenia tohto pravidla tak, že súrodenci musia mať spoločných oboch rodičov ako maloletý. Zmena v citovanom ustanovení má za cieľ, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu, a to až do dosiahnutia jeho plnoletosti. Takto určená právomoc sudcu sa vzťahuje na všetky typy konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.3) Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, keď sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Prechodné ustanovenia4) upravujú situáciu, ak k 1. januáru 2023 prebieha na súde konanie. V tomto prípade platí, že ak konanie podľa § 6a ods. 1 CMP prebieha ku dňu účinnosti novely, ďalšie návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľujú sudcovi, ktorý je k 1. januáru 2023 zákonným sudcom v tomto konaní. Ak na miestne príslušnom súde nemožno postupovať5) podľa § 6a CMP, návrh na začatie konania sa prideľuje náhodným výberom. Vylúčené z pravidiel prideľovania zákonného sudcu sú konania o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 (tzv. 24-hodinové neodkladné opatrenie) a § 368 CMP (tzv.
Novela Civilného mimosporového poriadku sa dotkla viacerých ustanovení, ktoré reagujú na doterajšiu prax a týkajú sa procesného postupu súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Do § 23 CMP, ktorý sa týka priebehu konania v prvej inštancii, bol vložený nový odsek 3, ktorého cieľom je upraviť možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu (odsek 2). Z platného znenia § 28 CMP vyplýva, že o každej zmene návrhu na začatie konania by malo byť rozhodnuté uznesením. Predkladateľ novely argumentuje, že vo veciach, v ktorých súd môže začať konanie aj bez návrhu a nie je v rozhodnutí viazaný návrhom, nemá táto zásada svoje opodstatnenie. Novela sa dotkla aj lehoty súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V § 58 CMP došlo k vloženiu odseku 2, ktorý upravuje rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania. Dôvodom zmeny sú poznatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Podľa predkladateľa na pojednávaní, v ktorom je potrebné vypočutie súdnych znalcov, znalec predloží vyúčtovanie následne po svojom výsluchu. Keďže podľa momentálne platnej právnej úpravy súd musí rozhodnúť aj o trovách štátu v rozsudku, nemôže tak urobiť na danom pojednávaní a pojednávanie sa následne odročuje iba kvôli rozhodnutiu o náhrade trov konania štátu. V praxi pritom nejde o zriedkavú záležitosť, javí sa to ako systémový problém. Jedným z praktických problémov, ktoré predkladateľ identifikoval, je zmena miestnej príslušnosti súdu v prípade, ak je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, resp. o ochrannej výchove v centre pre deti a rodiny alebo v niektorom zo špeciálnych výchovných zariadení.
Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy.13) Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním a ktoré znie: „Súd, ktorý je miestne príslušný na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak na toto konanie nadobudol právomoc podľa osobitného predpisu.“ Citovaná veta bola vložená do Civilného mimosporového poriadku už novelou účinnou 1. júla 2022,14) avšak zrejme legislatívnym nedopatrením opätovne vypustená s účinnosťou od 1. januára 2023. Veta má osobitný význam najmä z hľadiska sporov s cezhraničným prvkom a vyplývala z čl. 9, čl. 10 a odôvodnenia č. 43 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. V zmysle týchto ustanovení bolo potrebné zabezpečiť, aby miestne príslušný súd, ktorý rozhoduje v návratovom konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, mohol vykonávať aj právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa na nej dohodli alebo ju prijali účastníci. Účelom § 124 ods. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Nahradením slova „navrhovateľa“ v § 154 CMP slovami „osoby oprávnenej na výživné“ predkladateľ dosahuje, aby výhoda tzv. domáceho súdu (t. j. navrhovateľovi geograficky blízkeho súdu, resp. súdu určeného podľa miesta bydliska navrhovateľa) bola garantovaná aj v situácii, keď sa koná o návrhu na zmenu, zúženie či rozšírenie vyživovacej povinnosti.
Z pohľadu ľudskoprávnych štandardov možno oceniť zmeny, ktoré prináša novela v oblasti vynímania detí z biologických rodín. Síce sa novela nedotýka hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“), ktoré upravujú zásahy štátu do výkonu rodičovských práv, prispieva však procesne k ustálenej judikatúre ESĽP. Tá je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život, a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Judikatúra odmieta akýkoľvek automatický prístup smerujúci k obmedzeniu alebo k úplnému pozbaveniu rodičovských práv. V prípade, ak je dieťa na základe rozhodnutia štátneho orgánu odlúčené od rodiny, z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva povinnosť, aby dôvody a okolnosti odlúčenia spĺňali jasne ustanovené predpoklady (porovnaj rozhodnutie ESĽP z 13. júla 2000, Scozzari a Giunta proti Taliansku, sťažnosť č. 39221/98 a č. 41963/98). Umiestnenie dieťaťa mimo rodiny má byť vzhľadom na jeho závažné následky pre dieťa len dočasným opatrením a má byť zrušené ihneď, len čo to dovoľujú okolnosti prípadu (porovnaj rozhodnutie ESĽP z 24. marca 1988, Olsson proti Švédsku, sťažnosť č. 10465/83 alebo rozhodnutie ESĽP z 10. apríla 2012, Pontes proti Portugalsku, sťažnosť č. 19554/09).15) Novela Civilného mimosporového poriadku vychádza zo zistení praxe, podľa ktorej sa počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení medziročne výrazne zvyšuje (v roku 2013 až 54,6 %, v roku 2020 cca 92 %). Následne je výrazná časť detí umiestnená v zariadení na neobmedzenú dobu, rádovo mesiace, len na základe neodkladného opatrenia, ktoré má byť rýchlym a hlavne prechodným opatrením súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa.16) Z tohto dôvodu predkladateľ v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého (tzv. 24-hodinové opatrenie) obmedzuje dĺžku jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. V snahe zamedziť opakovanému reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení a zabezpečiť systematické riešenie situácie maloletého, obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí v prípade, ak by do šiestich mesiacov začalo konanie vo veci samej, a tiež v prípade, ak bolo neodkladným opatrením zverené do starostlivosti osoby maloleté dieťa, ktoré je maloletým bez sprievodu, alebo dieťa - cudzinec, v prípade ktorého sa usiluje o zlúčenie s rodinou.17) Ďalšie zmeny v § 365 CMP, ktoré majú podporiť spomínaný princíp európskej judikatúry o dočasnosti opatrení, sa prejavili v novovložených odsekoch 6 až 8. Platí, že ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podobne ako v prípade zmien pri vynímaní detí z biologických rodín na základe tzv. 24-hodinových neodkladných opatrení návrh reaguje aj na praktické problémy v prípade vydávania neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Zmenou sa má zvýrazniť, že zverenie maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti inej osoby nemožno považovať za definitívnu formu výchovy maloletého.18) V § 367 ods. 1 CMP sa zvýrazňuje, že ide o dočasné opatrenie.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete pri starostlivosti o dieťa
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je oblasť procesného práva, ktorá prináša so sebou širokú odbornú, politickú či celospoločenskú diskusiu. Ostatná a výrazná zmena právnej úpravy nastala v roku 2016 pod vplyvom prípadu 6-ročného chlapca, ktorého uprostred výučby prvákov na základnej škole odňal v rámci výkonu rozhodnutia vyšší súdny úradník z triedy. Spoločnosť vnímala prípad veľmi citlivo. Ministerstvo spravodlivosti SR bezodkladne po tomto prípade začalo s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia. Po konzultáciách s inými ministerstvami (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo vnútra SR) sa podarilo nájsť vo forme vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, presné fázovanie postupu sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri výkone rozhodnutia tak, aby dieťa nebolo traumatizované a aby bolo konanie vedené v jeho najlepšom záujme. Od prijatia vyhlášky nedošlo k žiadnej podstatnej zmene.
Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu. Rovnako sa má pojednávanie nariadiť po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia pred tým, než dôjde k uskutočneniu núteného výkonu rozhodnutia. Explicitne sa upravuje, v prípade ktorých exekučných titulov nie je potrebné nariadiť pojednávanie: ide o výkon rozhodnutia v prípadoch návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o výkon rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu alebo o výkon rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. Zrejme aj vzhľadom na prípad z roku 2016, keď vyšší súdny úradník odňal dieťa z triedy v škole, novela od 1. januára 2023 mení to, že sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutoční vždy v prítomnosti sudcu. Predkladateľ odôvodňuje obligatórnu prítomnosť sudcu rešpektom, ktorý by mala osoba sudcu vyvolať. Zo znenia novely Civilného mimosporového poriadku ani z platného znenia vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 16 ods. 2), ktorá nebola novelou ani len sčasti derogovaná, však nemožno vyvodiť, že by vyšší súdny úradník vôbec nemohol byť poverený vykonaním rozhodnutia. Sudca zostáva stále oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Za prínos možno považovať ustanovenie 6-mesačnej zákonnej lehoty, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Formy osobnej starostlivosti v zákone o rodine
V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti: a) zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, b) zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a c) zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela teda doplnila formy osobnej starostlivosti o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti. Novela však považuje všetky tri formy za rovnocenné a rozhodovanie o nich podlieha skúmaniu kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. V § 24 ods. 2 CMP sa nanovo ustanovujú hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V zákone o rodine sa v § 28 ods. 3 zmenila právna úprava z dôvodu, že ju predkladateľ považoval za diskriminujúcu. Tá podľa dôvodovej správy novely spočíva v obmedzení rodiča s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony vo výkone rodičovských práv a povinností v tom smere, že takýto rodič nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti ako celok, bez ohľadu na rozsah a charakter obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony.
Ľudskoprávny pohľad na novelu
Z ľudskoprávneho pohľadu možno zhodnotiť zmeny v opísanej novele pozitívne. Osobitne je potrebné vyzdvihnúť, že si predkladateľ všíma ľudskoprávne štandardy v oblasti zásahov štátu do výkonu rodičovských práv a že zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku prispievajú procesne k ustálenej judikatúre ESĽP, ktorá primárne chráni biologickú rodinu. Procesná novela správne reflektuje aj dve hmotnoprávne kritériá záujmu dieťaťa. V oblasti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých mohol predkladateľ byť ambicióznejší a recipovať znenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, do textu samotného zákona.