Smrť blízkeho človeka je vždy ťažká. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou je potrebné riešiť aj praktické záležitosti, ako je dedičské konanie. V tomto článku sa pozrieme na to, ako prebieha dedičské konanie, ak zomrie otec a zanechá majetok.
Právna úprava dedenia
Právnu úpravu dedenia nájdeme v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach § 460 až 487. Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
- Dedenie zo závetu
- Dedenie zo zákona
Pri dedení sa vždy najskôr zisťuje, či existuje platný závet, ktorý zanechal poručiteľ. Ak závet existuje, dedí sa podľa neho. Ak platný závet neexistuje, nastupuje dedenie zo zákona.
Dedenie zo zákona
Pri dedení zo zákona Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, podľa ktorých sa dedí, pričom pri dedení podľa týchto skupín je potrebné zachovať striktné poradie. To znamená, že ak je možné dediť podľa prvej skupiny, musí sa dedičstvo vyporiadať podľa pravidiel, ktoré ustanovuje, a nesmie sa dediť podľa skupiny druhej, tretej či štvrtej. K dedeniu zo zákona dochádza hlavne vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet žiadny. Môže k nemu dôjsť ale aj vtedy, ak poručiteľ závet síce zanechal, ale opomenul v ňom tzv. neopomenuteľných dedičov.
Prvá dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
Príklad:
Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.
Druhá dedičská skupina
V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s poručiteľom žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
Príklad:
Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Tretia dedičská skupina
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.
Príklad:
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra. Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh - 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.
Štvrtá dedičská skupina
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
Príklad:
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Čo patrí do dedičstva?
Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.
Predmetom dedičstva preto môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.
Náklady dedičského konania
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Účastníci dedičského konania
Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.
Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.
Dodatočné konanie o dedičstve
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.
V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.