Dojčenie sa často prezentuje ako najprirodzenejšia vec na svete, ale realita je taká, že každé bábätko je iné a má svoje vlastné individuálne potreby. Frekvencia a trvanie dojčenia sa môžu výrazne líšiť, a preto je dôležité pochopiť, čo je normálne a kedy je potrebné vyhľadať pomoc.
Ako často, ako dlho a čo (ne)jesť?
V prvých dňoch a týždňoch po pôrode je dôležité nechať bábätko, aby si samo určilo, ako často potrebuje jesť. Nesnažte sa ho naučiť nejakému poriadku, pretože by to stresovalo vás oboch. Novorodenec rýchlo rastie a intervaly dojčenia sa budú meniť zo dňa na deň. Všeobecne platí, že novonarodené bábätko potrebuje nakŕmiť každé 2 - 4 hodiny. Počas dojčenia sú krátke prestávky normálne. Novorodenca môžete nechať pri prsníku dlhšiu dobu - napríklad aj 30 minút. Hraničná dĺžka priloženia sa pohybuje okolo 45 minút. Na pravidlo 20 minút teda rovno zabudnite.
Stravovanie počas dojčenia by malo byť pestré a kvalitné. Môžete jesť vlastne všetko, vrátane potenciálnych alergénov ako orechy, mlieko či ryby, ak na ne sama nie ste alergická. Dôležité je vyhýbať sa fast foodom a nadmernému množstvu sladkostí. Pre bezproblémové dojčenie je nevyhnutná pestrá a kvalitná strava, ktorú si doprajte v pravidelných dávkach. Rovnako dôležitý je i pitný režim. V momente, kedy žena cíti smäd, je už väčšinou „o päť dvanásť“. Preto je dobré, dať si pohár s vodou na viditeľné miesto. Mať sa na pozore ale treba pred nevítanými hosťami - nadúvaním a alergiami.
Po 4 - 6 týždňoch môžete postupne prejsť na jedlo, na ktoré ste zvyknutá. Veľmi rýchlo sa ukáže, čo v mlieku prekáža práve vášmu dieťatku. To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je. Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roku s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje.
Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Niektorí rodičia zisťujú, že ich bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť. Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť.
Kedy začať s príkrmami?
Zavádzať jedlo už pred 6. Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Po 6. 1. Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. 2. To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije. A ak by dostatočne nepilo, je možné v období výlučného dojčenia zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4. 3. Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať.
Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla.
Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. 2) Nenúťte dieťatko do jedla. 3) Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. 6) Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie. Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať. Mnohí rodičia vravia, že majú v otázke zavádzania jedla „chaos“. Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Harmonogramy, recepty pre bábätká a presné rozpisy sú populárne. Podobne, ako sú ešte stále populárne (a neraz aj dodržiavané) odporúčania o tom, že bábätko sa má dojčiť v trojhodinových intervaloch (prípadne odporúčanie, že sa nemá kŕmiť skôr ako o hodinu). Mnohé z týchto rád sú bezdôvodne príliš opatrné a berú jeden meter na všetkých - kombinujú zoznamy potenciálne alergizujúcich potravín a paušálne predpokladajú, že dieťa bude alergické na všetky (nehovoriac o tom, že medzi potraviny, na ktoré sú ľudia často alergickí, patrí napríklad kravské mlieko, ktoré sa dáva bez premýšľania novorodencom v podobe umelého mlieka). Taktiež sa tieto zoznamy sústreďujú na vymenovanie "nevhodných" potravín bez toho, aby objasňovali, čo vlastne by bolo prejavom alergie a čo v prípade silnej alergickej reakcie urobiť. • Jedným z nesprávnych predpokladov je, že účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože existuje nesprávna predstava, že jedlo dojčenie nahrádza; že jedenie je začiatkom odstavovania. • Ďalším nesprávnym predpokladom je, že dojčenie neprebieha podľa potrieb dieťaťa, ale že má trojhodinový režim, v rámci ktorého o 7:00 nadojčíte, a preto o 10:00 zavediete ovocnú desiatu, čím nahradíte dojčenie o 10:00. Časový harmonogram jedenia sa odvíja od predstavy, že deti sa dojčia v konkrétnych časových intervaloch. Matky, ktoré dojčia podľa potrieb bábätka, často hovoria, že nevedia predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie. Alebo naopak, ak je dieťa už príliš hladné, nie je ochotné zjesť jedlo a vytrvalo sa dožaduje dojčenia. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je oboje normálne, dieťa sa naďalej dojčí na požiadanie, či už pred jedlom alebo po jedle. V skutočnosti na desiatej, ktorej súčasťou je ovocie, nie je nič magické. Mimochodom, kaše (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou - a navyše niektoré z nich obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje. Je pochopiteľné, že rodičia sa snažia nájsť ten najlepší návod na to, ako kŕmiť svoje bábätko, a preto sa často do písmena pridržiavajú návodov, namiesto toho, aby sledovali svoje bábätko a jeho reakcie - podobne ako pri dojčení. Odpútajte sa od strachu z podávania jedla. Mnoho žien nám píše o tom, ako veľmi sa ich dieťatko pozerá napríklad týždeň pred ukončeným 6. mesiacom za jablkom, ktoré ony jedia, ale rozmanité návody na prikrmovanie v nich vyvolali taký strach, že v snahe urobiť to čo najlepšie mu jablko nedajú. Matky často jedia inokedy ako zvyšok rodiny (napríklad čakajú, kým dieťatko konečne zaspí, aby sa mohli v pokoji najesť). Usporiadajte si časy jedla tak, aby vám vyhovovali. Ale ak napríklad je vaše bábätko hore v čase, keď idete jesť, zoberte ho so sebou k stolu a keď má chuť na chlebík, ktorý vy jete, využite túto príležitosť a ponúknite mu ho. Alebo ak bude chcieť mrkvu z vašej polievky, pokojne mu ju dajte. • so zoznamovaním bábätka s jedlom nemusíte čakať presne do 6. mesiaca. Odporúčanie WHO dojčiť výlučne do 6. Dojčené dieťa nepotrebuje, aby ste mu pri zavádzaní jedla začali dávať umelé mlieko. Po 6. mesiacoch je zbytočné dávať umelé mlieko, a to aj v prípade, že ide o deti, ktoré vôbec nie sú dojčené, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej výživnej stravy v dostatočnom množstve. Po 1. Dojčené dieťa, ktoré má byť naďalej po 6. mesiaci dojčené, aj po skončení výlučného dojčenia získava „mliečne výrobky“ z materského mlieka a z výživového hľadiska nepotrebuje žiadne ďalšie mlieko, či mliečne výrobky, napríklad jogurty. Materské mlieko je omnoho kvalitnejšie než akýkoľvek jogurt (akokoľvek propagovaný), a to aj z hľadiska obsahu probiotík. Na druhej strane, ak v rodine konzumujete jogurty a budú patriť do jedálnička vášho dieťaťa v budúcnosti, začnite mu ho dávať, keď to budete považovať za správne, ale nemáte sa kam ponáhľať. Čo sa týka typu jogurtu - toto je vaša spotrebiteľská voľba, neexistuje žiadne odporúčanie, takéto odporúčania sú často ovplyvnené (vedome či nevedome) marketingom. Ak chcete dávať dieťaťu mliečne výrobky, pretože ich ako rodina konzumujete, dávajte mu tie, ktoré v rodine jete. Všetky ostatné pravidlá ohľadne mliečnych výrobkov sa týkajú otázky zdravej výživy, a tie je možné nájsť na mnohých iných miestach. Ak má vaše dojčené bábätko už viac ako 4. mesiace a nezískava na prsníku dostatok mlieka - v medzičase, kým spoločne s laktačnou poradkyňou MAMILY zvýšite tvorbu mlieka a urobíte ďalšie dôležité opatrenia pre zlepšenie dojčenia - je ideálnym riešením podávanie rodinnej stravy; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie stravou, kalorickým jedlom. Pri takýchto jedlách by malo ísť o bežné normálne zdravé jedlo rodiny, ktoré by malo v každom jedle obsahovať olej či kombináciu olejov alebo maslo. kravské mlieko je po 6. Ľudia si neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať pri čiastočne dojčených deťoch nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom - umelé mlieko je totiž tiež "mnohozložková" sušená instantná potravina - umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov, a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka či anafylaktický šok. Dokonca na bielkovinu kravského mlieka je alergické pomerne veľké percento detí. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia. Dôvod, pre ktorý je vhodné pri čiastočne dojčených deťoch po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé (a nie sušené), teda skutočné jedlo, ktoré obsahuje rozličné vitamíny a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na normálne jedlo pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Umelé mlieko je len iná tekutá forma rozličných potravín. K tomuto si môžete prečítať množstvo vedeckých zdrojov, napríklad Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), kde sa v odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že "bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri jedle pokračovať v dojčení. … Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s jedením, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12….
Prečo dieťa odmieta jesť a čo s tým robiť?
Je bežné, že niektoré deti trpia nechutenstvom a odmietajú jesť aj takmer celý deň. Dôležité je nesiliť to a nenahrádzať to nezdravými potravinami len preto, aby dieťa niečo jedlo. Čím menej pozornosti sa tomu venuje, tým lepšie. Ak dieťa odmieta normálnu stravu, nemali by ste mu dávať sladkosti a iné nezdravé veci. Žiadne vyjednávanie a ustupovanie rodičov.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
- Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej.
- Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
- Jedlo pre ňho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
- Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich.
- Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka. Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom.
Dojčenie "veľkého" bábätka
Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a je možné dojčiť výlučne do približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia.
Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije. A ak by dostatočne nepilo, je možné v období výlučného dojčenia zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4.
Spánok a kŕmenie
Kŕmenie a spánok spolu úzko súvisia. Dieťa v tomto veku je často, dokonca každé 2 až 4 hodiny. Okrem toho po jedle často zaspáva, čo priamo ovplyvňuje spánkový rytmus. V noci sa dieťa môže budiť hladné, preto je dôležité, aby sa pred spaním dostatočne najedlo. Vo všeobecnosti platí, že čím lepšie sa dieťa cez deň naje, tým lepšie spí v noci. Nočné budenie môže byť pre rodičov náročné, preto by mali vedieť, že je to normálna súčasť vývoja dieťaťa. Ak sa dieťa v noci budí, môže byť hladné alebo mať mokrú plienku. Nočné budenie sa dá zvládnuť rôznymi spôsobmi. K upokojeniu dieťaťa prispievajú rôzne postupy pred spaním, dobrým je kúpanie. To, ako dieťa prospieva počas dňa, ovplyvňuje aj jeho nočný spánok. Preto sa počas dňa venujte hrám a príjemným činnostiam, ktoré potom podporia jeho nočný spánok.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Pre niektoré deti je nočné budenie normálne aj počas dlhšieho obdobia. Rodičia majú na školu spánku rôzne názory. Niektorí ju uprednostňujú už v ranom veku, iní ju považujú za vhodnejšiu až pre staršie deti. Či už patríte k prvým alebo druhým, mali by ste myslieť na to, že dvojmesačné dieťa je ešte veľmi malé a nočné budenie je v tomto veku úplne normálne. Mnohí odborníci preto odporúčajú, aby sa skutočná škola spánku začala medzi 4. a 6. mesiacom. Spánkové návyky pre svoje dieťa však môžete začať vytvárať už od dvoch mesiacov. Môžete spoločne vykonávať upokojujúce rituály alebo rituály pred spaním, aby sa naučilo rozoznávať rozdiel medzi dňom a nocou. Vždy však majte na pamäti, že každé dieťa je individuálne.
Medzi denným a nočným spánkom dieťaťa je niekoľko rozdielov. Denný spánok je často ľahšou verziou spánku s fázami zaspávania a bdenia. Vo veku dvoch mesiacov sa nočný spánok začína postupne predlžovať a dieťa začína chápať rozdiel medzi dňom a nocou. Niektoré štúdie ukazujú, že kvalita a dĺžka spánku počas dňa môže ovplyvniť nočný spánok. Bábätká, ktoré dobre spia cez deň, môžu lepšie spať v noci.
Najčastejšími problémami so spánkom u dvojmesačných detí sú nočné budenie, striedanie denného a nočného spánkového rytmu a ťažkosti so zaspávaním. Niekedy sú však problémy so spánkom spôsobené fyzickými faktormi, ako je hlad, mokrá plienka alebo plynatosť. A tu, samozrejme, pomáha uspokojovanie potrieb, t. j. Ak problémy so spánkom pretrvávajú dlhší čas alebo ovplyvňujú pohodu dieťaťa alebo rodičov, obráťte sa na zdravotnú sestru alebo lekára. Môžu vám ponúknuť individuálne usmernenie a rady pre vašu konkrétnu situáciu.
Čo robiť, ak má dieťa problémy s dojčením z fľaše?
Ak dieťa pije z fľaše a začne strečkovať, odtrhuje sa od fľaše a plače, môže to byť spôsobené rôznymi faktormi. Skúste zmeniť tvar cumlíka alebo prietok. Ak dieťa pri pití mlaská jazykom a pri každom prehltnutí plače, keď preglgne je počuť ako jej škvŕka v brusku, navštívte lekára. Dávajte jej už pred papaním aj kojenecku vodu alebo cajik, a teraz som skratila intervaly papjia z kazdych 3 hodin (kedy spapala 130ml) na kazde 2 hodiny (davam jej 75ml).