Moskva, notoricky známe mesto, skrýva mnohé prekvapenia a kontrasty. Od historických pamiatok až po moderný životný štýl, mesto neustále prekvapuje a vyvíja sa. Mnohí veria, že s Moskvou a slzami prišiel až tento film, ale pravda je niekde úplne inde. Táto veta siaha niekoľko storočí nazad, kedy bola Moskva najsilnejším hráčom v okolí a mnohé mestá či oblasti jej museli odovzdávať pravidelné dane.
Cesta do Moskvy: Ako sa tam dostať a kde sa ubytovať
Ísť do Moskvy s cestovkou? Stačí mi priletieť na predĺžený víkend? Moskva je najväčšie mesto v Európe. Moskva má niekoľko letísk a záleží len na vás, na ktoré priletíte. Ja si letisko vždy vyberám podľa toho, kde idem a aký mám program. Tak to robia aj domáci. V tomto prípade nie je je vždy rozhodujúca cena letenky, ale rýchlosť, akou sa do miesta určenia z letiska dostanete. Bežné je ísť z letiska aj 2-3 hodinky, ak ste prileteli v čase „probky“ (čítaj zápchy), ktoré sú tu na každodennom poriadku (doteraz som si na to nezvykla). Veľmi dobrý variant je aj AEROEXPRES (vlak), ktorý chodí z každého letiska do širšieho centra a cca do hodiny vás dovezie na stanicu metra. Odtiaľ už idete na miesto určenia metrom alebo taxíkom.Výber hotela je tiež veľmi dôležitý. Ak idete do Moskvy na obchodné rokovanie, vyberiete si hotel pri mieste, kde je miesto rokovania. Ak ste ale turista, tak je ten výber samozrejme iný. Buď si vyberiete hotel v centre, ale ten je drahší. Výhodou je, že denne ušetríte čas a stres z cestovanie. Hotely, ktoré sú ďalej, sú lacnejšie. Ale náročnejšie na logistiku cestovania. Pozor, neverte rezervačným systémom, to ich „…hotel je 5 minút od stanice metra…“ neplatí.
Čo si pozrieť v Moskve: Od Kremľa po metro
Čo si v Moskve pozrieť? Je toho veľa, čo sa dá pozrieť, a natlačiť a „zmenežovať“ to, zaobstarať lístky počas sezóny, to je tiež kus umenia. Záleží teda na vás, čo chcete zažiť a na čo máte čas. Či si ten svoj program dáte vypracovať „cestovke“ na kľúč alebo pôjdete sami a budete hodiny venovať tomu, aby ste to zladili. Tak či onak, Moskva vás očarí. Ak som na niečo zabudla, prepáčte, ale jedným článkom Moskvu neopíšete.
Chrám Vasilija Blaženého: Ikona Moskvy
Chrám Vasilija Blaženého, jeden zo symbolov Moskvy, je povinnou zastávkou pre každého návštevníka. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitá architektúra sú pastvou pre oči.
Fakty o Moskve, ktoré prekvapia
Moskva je mesto plné prekvapení a zaujímavostí, ktoré často unikajú pozornosti bežných turistov.
Prečítajte si tiež: Zdravý Vývoj Bábätka a Prvý Príkrm
Stalinov bunker
Vedeli ste, že ruská Moskva v sebe ukrýva bunker samotného Stalina? Stalin sa ho rozhodol postaviť v roku 1951. Až do roku 1995 bola jeho existencia prísne utajená a dnes ho premenili na Múzeum studenej vojny.
Park padlých monumentov
Rozmýšľali ste niekedy, kam sa podeli všetky tie sochy Leninov, kosákov s kladivami, Marxov či iných sovietskych ikon po tom, ako sa rozpadol obrovský Sovietsky zväz? Ruské mestá nimi boli doslova prešpikované a Moskva ako hlavné mesto ich nevedela ani spočítať.
Moskovské metro
Kým mnohé iné svetové metropoly majú svoje metro najmä na odľahčenie dopravy a aby presunuli ľudí z bodu A do bodu B, metro tu v Moskve má vlastný život, vlastné tajomstvá a príbehy. Prvýkrát sa nápad s moskovským metrom objavuje už koncom 19. storočia, ale prvé stanice otvorili až v roku 1935. Počas 2. svetovej vojny jeho stanice fungovali ako kryty a v moskovskom metre sa tak narodilo dokonca 217 detí.
Najväčší zvon sveta
Slávny moskovský Kremeľ ukrýva za svojimi hradbami nejednu zaujímavosť. Všetci ho volajú zvon Cár Kolokol a jeho váha prekračuje 200 ton, čo z neho robí najväčší zvon celého sveta. Dokončili ho v roku 1737 a zrejme ho po odliatí príliš rýchlo schladili, a tak praskol. Nikto nikdy nepočul jeho hlas, no stal sa symbolom ruskej Moskvy spoločne s vedľa stojacim delom Cár Puška z ktorého sa zrejme nikdy nevstrelilo.
Opitý medveď aj Bulgakov
Vilu si ešte v roku 1913 nechal postaviť textilný magnát Nikoľaj Vtorov, ale o 20 rokov sa stala hlavnou rezidenciou amerického ambasádora v Sovietskom zväze. Práve tu sa v roku 1935 konala opulentná party, ktorá vošla do dejín. Party sa zúčastnil aj spisovateľ Bulgakov, ktorý niektoré epizódy zvečnil vo svojom diele Majster a Margaréta.
Prečítajte si tiež: Napínanie brucha počas prvých troch mesiacov
Moskva v Moskve
Zamysleli ste sa niekedy odkiaľ vôbec vzala Moskva svoje meno? Práve táto 503 kilometrov dlhá rieka sa totiž kľukatí aj hlavným mestom a bola to ona, kto mu dal jej meno, ktoré dnes pozná celý svet.
Najkratšia ulica mesta
Najdlhšia ulica Moskvy je Varšavská ulica s úctyhodnou dĺžkou 21 kilometrov, ale vedeli ste, že najkratšia ulica hlavného mesta má len 48 metrov? Jej meno je Venetsianov a nájdete na nej len dva domy. Je pomerne nová, pretože vznikla len v roku 1920, ale dodnes je zapísaná v moskovských zaujímavostiach.
Prvý pes vo vesmíre
Mnohých však možno prekvapí, že na moskovských uliciach nájdete aj monument pre slávnu Lajku. Ruskí vedci ju vypustili do vesmíru v 1957, no trvalo viac než 50 rokov, kým sa dočkala svojej sochy.
Stáť vo zápche? Kdeže!
Doprava v Moskve vie byť katastrofálna a kým sa my doma sťažujeme na zápchy, tak Moskovčania na tie svoje už zrejme nemajú ani slovo.
Kostol, palác či bazén?
Ikonický Chrám Krista Spasiteľa dnes zdobí panorámu Moskvy natoľko, že ho takmer nikto neobíde. Sovieti sa v roku 1931 rozhodli, že ho vyhodia do vzduchu a mal sa tu realizovať obrovský, monumentálny projekt ktorému dal Stalin zelenú a o niekoľko rokov tu mal vyrásť 415-metrov vysoký Palác Sovietov, pričom posledných sto metrov bude patriť najväčšej soche Lenina akú kedy tento svet videl. Chruščov sa rozhodol, že dieru premení na najväčší bazén sveta.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o ultrazvuku v Košiciach
Koľko stojí Lenin?
Kremeľ alebo Červené námestie s chrámom Vasila Blaženého? Takto môže často znieť otázka ohľadom najznámejšieho moskovského miesta. Ruskí vedci vypočítali, že jeho údržba sa ročne vyšplhá na cca 13 miliónov rubľov (cca 166 000 eur) a počas sovietskej éry sa o jeho zabalzamované telo staralo 200 ľudí.
Kilometre za hamburgerom
Aj napriek zvláštnym vzťahom medzi USA a Ruskom sa v roku 1990 otvoril prvý McDonald´s v najväčšej krajine sveta. Na hamburger tu čakali zástupy dlhé niekoľko kilometrov a nebolo problémom čakať 6 hodín, aby ste sa dostali dnu.
Moskva slzám neverí
Mnohí veria, že s Moskvou a slzami prišiel až tento film, ale pravda je niekde úplne inde. Táto veta siaha niekoľko storočí nazad, kedy bola Moskva najsilnejším hráčom v okolí a mnohé mestá či oblasti jej museli odovzdávať pravidelné dane.
Interaktívna výstava "Život dotykmi" v Nitre: Chrám Vasilija Blaženého ako súčasť expozície
Výstava "Život dotykmi - spoznajme svet nevidiacich" v Ponitrianskom múzeu v Nitre, pripravená študentmi Katedry muzeológie UKF v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ponúka zaujímavý pohľad na kultúrne dedičstvo. Prostredníctvom pôdorysov a reliéfov môžu návštevníci hmatom spoznávať kultúrne dedičstvo. Organizátori vybrali štyri objekty zo Slovenska (Bratislavský hrad, Nitriansky hrad, Rímsky vojenský tábor v Iži a Kostol sv. Margity v Kopčanoch) a štyri zo sveta (Stonehenge v Anglicku, mayskú pyramídu El Castillo v Mexiku, Chrám Vasilija Blaženého v Moskve a Chrám sv. Petra vo Vatikáne).
„Nevidiaci človek si prostredníctvom pôdorysu dokáže predstaviť stavbu. Takú, aká je rozmerovo, ako vyzerá,“ povedala Katarína Okruhlicová. Aj sám si mohol prečítať popisky v Braillovom písme. Vidiaci človek si mohol vyskúšať to isté - len s klapkami na očiach.
Moskva dnes: Štát v štáte a kontrasty
Moskva slzám neverí, to nie je iba názov kultového sovietskeho filmu, ale i obraz súčasnej moskovskej reality. Všetky prvky niekdajšej pochmúrnosti, schátranosti a aktuálne rastúcich sociálnych rozdielov vytláča Moskva na perifériu. Už cesta z letiska do centra signalizuje, že Rusko sa mení rýchlejšie, ako si mnohí z nás vedia predstaviť. Predajne firiem Ikea či Metro s rovnakým sortimentom a usporiadaním ako hocikde inde na svete, americký Global USA, benzínky Agip a BP však dávajú tušiť, čo znalci už dávno vedia - Moskva je štát v štáte.
Ekonomické reformy a investície
Reformy, ktoré v 80. rokoch odštartoval Michail Gorbačov, nadobudli v 90. rokoch v Moskve ekonomický charakter a priniesli svoje ovocie. Predovšetkým preto, lebo tak v minulosti, ako aj v súčasnosti takmer všetky investície do krajiny prúdia cez Moskvu. Ochotnyj riad je novým symbolom Moskvy. Výstavba podzemného nákupného komplexu stála takmer 340 mil. dolárov. Stojí na Manéžnom námestí a je súčasťou parku pri Kremli. Práve tento fakt podporuje tvrdenia, že komplex začali stavať aj preto, aby zastavali v centre mesta jedinú voľnú plochu vhodnú na demonštrácie. Miesto, kde sa začiatkom 90. rokov konali 200- až 300-tisícové manifestácie, uzavreli hneď po nástupe Borisa Jeľcina do funkcie prezidenta a komplex s dennou návštevnosťou 65-tisíc ľudí stavali takmer desať rokov. Oficiálne zdôvodnenie zdĺhavej výstavby znie -problémy s podzemným tokom rieky Jauzy a prítomnosť archeologických fragmentov.
A dlhoročný starosta Moskvy Jurij Lužkov vie, ako investorov zainteresovať. Slová ako daňové prázdniny či zjednodušená registrácia firiem sú občas magické zaklínadlá.
Na druhej strane predstavitelia renomovaných zahraničných firiem neoficiálne tvrdia, že ak hľadajú pre svoju spoločnosť „miesto pod slnkom“ v Moskve, musia aspoň časť reprezentačných priestorov zriadiť v lukratívnom centre. Za lukratívne ceny. Takto údajne prenajala moskovská vláda priestory napríklad v obchodnom komplexe Ochotnyj riad či vynovených obchodných domoch GUM a ZUM.
Banky včera a dnes
Novou dobrou vizitkou mesta sú i banky. Dnes má právo obsluhovať zahraničných klientov väčšina moskovských bánk. V minulosti to bola výsada jedinej inštitúcie -Vneštorgbanku. Kremeľ a Mauzóleum patria stále medzi najnavštevovanejšie miesta v Moskve. Oproti minulosti však i tu vládne voľnejší duch. Pravda, odfotiť Lenina si stále nemôžete a v Mauzóleu vládne pietne ticho. No ak sa rozhodnete ísť do Mauzólea s malým dieťaťom, čo bolo v minulosti neprípustné - prosím. A ak máte detskú buginu, službukonajúci vojak ju s úsmevom postráži či prenesie k východu.
Ak ste si v roku 1992 či 1993 chceli z banky vybrať viac ako 300 USD v hotovosti, čakala vás spravidla únavná tortúra. Na vlastné či firemné peniaze ste museli počkať aj niekoľko hodín. V pochmúrnej pobočke, kým vedúca zmeny za rozheganým stolíkom nerozhodla, že práve vy ste teraz na rade. A inak prísne tajné identifikačné a bankové údaje zatiaľ skladovali v škatuli od topánok na okne. Našťastie život je zmena, a tak je dnes moskovský bankový svet systematizovaný, obklopený mramorom a plný profesionálnych úsmevov.
Výstavisko jarmok
Reformy však Moskve nepriniesli iba sladké ovocie. Trpkú príchuť má napríklad dnešná podoba VDNCH, za sovietskej éry najveľkolepejšej výstavy úspechov národného hospodárstva. Isteže, bol nezmysel chovať vo výstavnom pavilóne napríklad ošípané a povinne sa nadchýnať nad prírastkom ich hmotnosti, ale nechať schátrať perfektne vybavené výstavné pavilóny a zriadiť v nich tisícky stánkov s rozličným tovarom je na škodu veci. Zašlú slávu VDNCH dnes pripomínajú iba mená pavilónov ako Kozmos či Svet techniky. A nezlepší to ani nový názov Celoruské výstavné centrum.
Detské ihrisko za noc
Ak neviete, ako sa dá za noc postaviť detské ihrisko, môžete si ísť po recept do Moskvy. V posledných rokoch sa Moskva totiž vrátila k tradíciám súťaží o najkrajšie upravený dvor a o najlepšieho domovníka. Žobráci Súčasťou dnešnej Moskvy sú i žobráci. A nie hocijakí, ale organizovaní. Rovnako ako v spoločenstve prostitútok i tu vládne prísna hierarchia a pešiakov na ulici ochraňuje mafia. Spravidla beznohí či bezrukí veteráni afganskej vojny majú vyárendované križovatky v širšom centre, liekmi nadopované deti a starci podchody, v metre žobrú invalidi, no a turistami navštevované miesta obhospodaruje pestrá zmes žobrákov, ktorých šéfovia majú najostrejšie lakte. Privilegovaní žobráci sú vyškolení, drobné ruble ako „smeti“ nechcú, pýtajú si doláre a eurá.
Avizovaná návšteva starostu J. Lužkova sa síce nekonala, ale ihrisko nebolo celkom potemkinovské, pretože deti sa tam hrajú i dnes.
Čistota ako znak vyspelosti
Staronové súťaže Moskve prospeli. Za socializmu čistá Moskva sa začiatkom 90. rokov zmenila na veľmi špinavé mesto. Za sovietskej éry bolo nemysliteľné, aby na slávnom Červenom námestí niekto čo i len fajčil, nieto ešte odhodil ohorok. Dnes tak mnohí síce urobia, ale stále prítomné čaty upratovačov dohliadajú na čistotu centra. V lete zametajú a v zime odhadzujú sneh. Ten sa potom nákladnými autami vyváža za mesto alebo sype do rieky Moskvy či Jauzy, ktoré ruskou metropolou pretekajú.
Trhy, burzy
Osobitý kolorit majú ruské trhy, v minulosti ich bolo v Moskve vyše dvesto. V tomto roku moskovská vláda mnohé z nich uzavrela. Známa Gorbuška však ešte funguje. Na Gorbuške sa dá kúpiť v podstate akákoľvek pirátska kópia čohokoľvek (CD, DVD, videokaziet). Už pred svetovou premiérou tam predávali filmy Titanic, Pán prsteňov či príbeh o malom čarodejníkovi Harry Potterovi. Svojrázne ponímanie dodržiavania autorských práv predviedla práve na príklade Gorbušky moskovská vláda. Predávať na Gorbuške sa môžu iba nosiče označené hologramom, ktorý je dokladom, že predajca riadne platí mestu dane. Paradoxom je, že celé archy príslušných hologramov predávajú zase na Gorbuške. Klasický trh či blšák už v Moskve ťažko nájdete, v centre na ich miestach vyrástli obrovské nákupné centrá zo skla a z ocele. Radoví Rusi v nich však pravidelne nenakupujú - jednoducho na to nemajú. Sortiment v nových supermarketoch a hypermarketoch otvorených spravidla 24 hodín denne je nesmierne široký. V Moskve dostanete kúpiť čokoľvek, otázkou je iba to, ako hlboko máte do vrecka. Turisti väčšinou zavítajú na Izmajlovský trh. Predávajú sa tam tradičné ruské výrobky, no i vyznamenania a iné spomienky na sovietske časy. Kolorit trhu dokresľujú novovybudované drevené stánky v historickom duchu.
Divadlo a biznis
Ruská metropola je však známa i ako kultúrne centrum. Je v nej 72 divadiel, takmer rovnaký počet múzeí a galérií, 31 koncertných sál a vyše 400 knižníc. Slová ako Boľšoj teatr zarezonujú v ušiach i ignorantom múz. Navštíviť Boľšoj teatr je udalosť. Pre domácich i pre turistov. A zohnať slušný lístok za primeranú cenu je takmer hrdinstvo. Pravda, z klasického turistu hrdina nebude. Lístky už v predpredaji skúpia priekupníci a tí ich pred divadlom predávajú za dvoj- až desaťnásobné ceny. Lístok do lóže na klasický balet stojí načierno zhruba 150 dolárov.