Námesačnosť, Nočné Mory a Poruchy Spánku: Objavte Príčiny, Príznaky a Účinné Riešenia

Stav, kedy človek spí, ale pritom sa hýbe, kráča, rozpráva a dokonca vykonáva rozličné činnosti, je opradený rôznymi mýtmi. Námesačnosť, nočné mory a iné poruchy spánku môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života detí aj dospelých. Tento článok sa venuje príčinám, príznakom a možnostiam riešenia týchto problémov.

Čo je to námesačnosť a aké sú jej príznaky

Námesačnosť (odborne somnambulizmus) je porucha spánku, ktorá patrí do skupiny takzvaných parasomnií. Ide o stav, kedy osoba vykonáva rôzne činnosti počas spánku, pričom si tieto aktivity po prebudení zvyčajne nepamätá. Najčastejšie sa vyskytuje počas hlbokého spánku (non-REM fázy), obyčajne v prvej tretine noci.

Hoci námesačnosť u detí je podstatne častejšia, nevyhýba sa ani dospelým. Je samozrejme ťažké odhadnúť presný výskyt, keďže samotní pacienti si svoje epizódy väčšinou nepamätajú. Podľa odhadov vedcov sa však vyskytuje asi u 4 % dospelých. Obyčajne sa v dospelosti vyskytuje u ľudí, ktorí ju mali aj v detstve. Niekedy sa však vyvinie po prvý raz až v dospelosti, podľa štúdií je to asi u 13 % z námesačných dospelých. Takýto jav môže byť spojený s užívaním liekov alebo neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Tento stav má nasledujúce prejavy a príznaky:

Fyzická aktivita počas spánku - človek chodí po miestnosti alebo celej domácnosti. Môže otvárať dvere, premiestňovať predmety, dokonca aj vykonávať zložitejšie činnosti.
Rozprávanie zo spánku - človek mrmle a jeho slová často nedávajú zmysel.
Bez reakcie na okolie - človek často nereaguje na otázky alebo pokusy o komunikáciu.
Môže mať otvorené oči - má pritom prázdny pohľad alebo pôsobí dezorientovane.
Rizikové správanie - môže sa pokúsiť odísť z domu, otvoriť okná, či dokonca vykonávať nebezpečné činnosti, napríklad používať ostré predmety.
Neschopnosť prebrať sa - ak sa ho niekto pokúsi prebudiť, často je to veľmi ťažké, alebo človek reaguje agresívne či zmätene.
Amnézia po prebudení - po takejto epizóde si človek zvyčajne nepamätá, čo sa stalo.

Pri tomto stave môžu byť pohyby človeka pomalé a nekoordinované. Ďalším symptómom naznačujúcim tento problém môžu byť dlhodobé spánkové komplikácie, ktoré sú dôsledkom javu.

Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch

Líši sa námesačnosť u detí a u dospelých?

Okrem výskytu sa môže priebeh tohto javu u dospelých a detí líšiť aj v niektorých príznakoch. U detí sa napríklad môže vyskytovať nočné pomočovanie, prípadne nočné mory. Epizódy môžu mať kratšie trvanie a riziko, že si pri nich deti nejako ublížia, je nižšie. Deti z námesačnosti často jednoducho vyrastú.

Rozdiely sú však najmä v príčinách. Odborníci sa domnievajú, že námesačnosť sa zvyčajne vyskytuje, keď je človek v štádiu hlbokého spánku a čiastočne sa prebudí spôsobom, ktorý spúšťa fyzickú aktivitu, pričom prakticky spí. Pravdepodobnosť výskytu takéhoto prebudenia ovplyvňujú tieto faktory:

Genetická predispozícia: Námesačnosť sa často dedí v rodinách. Podľa zistení odborníkov, ak ju mal jeden z rodičov, riziko, že dieťa bude mať rovnaký problém, je asi 47 %. Ak ju mali obaja rodičia, pravdepodobnosť stúpa až na 61 %.
Stres a psychická záťaž: Stresové situácie, ako sú problémy v práci, finančné ťažkosti alebo konflikty vo vzťahoch, môžu spôsobiť fragmentáciu spánku a narúšanie jeho hlbokých fáz. Aj rozličné zmeny môžu spôsobovať stres a pocity nepohody, napríklad nové prostredie po presťahovaní alebo pri cestovaní, prepracovanosť, veľké zmeny v dennej rutine.
Nedostatok spánku alebo nepravidelný spánkový režim: Znížená kvalita a množstvo spánku môžu narušiť jeho prirodzené fázy. Mnohí ľudia majú prerušovaný spánok alebo trpia nespavosťou. Dlhodobý spánkový deficit má na organizmus negatívny vplyv, pretože sa môže zvyšovať čas strávený v hlbokej fáze spánku, pri ktorej sa vyskytuje námesačnosť.
Ďalšie spánkové problémy: Existujú poruchy spánku, ktoré môžu narušiť hlboký spánok a viesť k námesačnosti. Príkladom je spánkové apnoe (prerušované dýchanie počas spánku), a to najmä obštrukčného typu, pri ktorom dochádza k blokovaniu dýchacích ciest. Častou poruchou je aj syndróm nepokojných nôh, ktorý spôsobuje silné nutkanie pohybovať končatinami, najmä nohami, keď človek leží. Môže to spôsobovať prerušenia spánku, kvôli čomu potom organizmus človeka môže prejsť do epizódy námesačnosti.
Alkohol, užívanie psychoaktívnych látok alebo liekov: Alkohol alebo drogy môžu ovplyvniť hlboký spánok a vyvolať epizódy námesačnosti. Niektoré lieky, napríklad sedatíva, hypnotiká alebo antidepresíva, môžu tiež ovplyvniť hlboký spánok a vyvolať námesačnosť.
Horúčka alebo choroba: Vysoké teploty alebo infekcie môžu byť spúšťačom epizódy námesačnosti nielen u detí, ale aj u dospelých.

Riziká námesačnosti

Hoci väčšina epizód námesačnosti nie je nebezpečná, niektoré môžu viesť k úrazom alebo ohroziť samotného človeka či jeho okolie. Ak sa tento stav opakuje často alebo je spojený s rizikovým správaním, je vhodné poradiť sa s lekárom, ideálne so špecialistom na spánkovú medicínu.

Tento stav môže z dlhodobého hľadiska aj znižovať celkovú kvalitu života a zhoršovať zdravotný stav.

Prečo sa nesmie budiť námesačný?

Jeden z mýtov, ktorý o tomto stave koluje je, že námesačného človeka nesmieme zobudiť. Pravdou však je, že to nepredstavuje žiadnu hrozbu. Ak má náš blízky takúto epizódu, môžeme sa ho pokúsiť zobudiť.

Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"

Čo sa s ňou dá robiť?

Námesačnosť sa vyslovene nelieči, skôr ju môžeme regulovať pomocou rôznych opatrení na zlepšenie spánku a režimu. Ak viete, že ju máte a že dokonca počas nej chodíte a beriete do rúk predmety, je vhodné zabezpečiť si domácnosť tak, aby ste nemali na dosah potenciálne nebezpečné veci, napríklad nože, prípadne dobre pozamykať a pozatvárať okná.

Ďalšie opatrenia a možnosti sú:

Zlepšenie spánkovej hygieny: Zlá spánková hygiena, ako napríklad nepravidelný spánkový režim alebo pitie kofeínu či alkoholu pred spaním, môže prispieť k problémom so spánkom a spôsobiť nedostatok spánku. Zlepšenie spánkovej hygieny podporuje stabilnejší a spoľahlivejší spánok a tak znižuje riziko spánkového deficitu, ktorý môže vyvolať námesačnosť. S tým súvisí aj obmedzenie stresu, ak je to možné. Odborníci odporúčajú dospelým spať 7 až 9 hodín. Pre zlepšenie spánkovej rutiny je dôležité chodiť spať vždy v tom istom čase, ideálne pred polnocou. Mali by ste si dopriať dostatok času na relax, v tom čase obmedziť ostré svetlo s nízkou frekvenciou (hovorovo nazývané modré svetlo), nepoužívať elektronické zariadenia a nevenovať sa pracovným veciam. Nepite vo večerných hodinách alkohol ani povzbudzujúce nápoje či stimulanty, keďže môžu mať negatívny vplyv na kvalitu spánku. Naopak, vhodný je teplý relaxačný kúpeľ, čítanie kníh, meditácia. V spálni si zatiahnite závesy, teplotu nastavte o pár stupňov nižšie než vo zvyšku domácnosti a odstráňte akékoľvek blikajúce zariadenia, ktoré by vás mohli rušiť.
Výživé doplnky na podporu spánku: Procesy v tele vrátane spánku ovplyvňuje aj to, ako sa stravujeme a či máme dostatok živín. Ak niečo telu chýba, môže to mať vplyv na množstvo reakcií, napríklad fungovanie nervového systému, či správny metabolizmus živín. Preto ak niektoré vitamíny a minerály nedokážeme telu dodať prostredníctvom pestrej a vyváženej stravy, je vhodné si ich dopĺňať vo forme výživových doplnkov.
- B-complete: Vitamín B complex v spreji je vynikajúca a odborne pripravená zmes všetkých 8 vitamínov skupiny B vrátane vitamínu B12. B komplex je skupina vitamínov, ktoré sú potrebné na správne fungovanie metabolizmu, tvorbu energie a keďže sú to vitamíny rozpustné vo vode, dostávajú sa rýchlo z tela von močom a je ich potrebné dopĺňať. Vhodné pre vegánov aj vegetariánov. Jednotlivé vitamíny tejto skupiny, ako je pyridoxín (B6) či kobalamín (B12) môžete užívať v rôznych formách vrátane kombinácie s minerálmi, ako je najmä horčík s vitamínom B6.
- Magnézium: sa často používa na podporu spánku, podporuje totiž fungovanie nervov a môže tiež pomôcť znížiť únavu a vyčerpanie. Vhodné formy horčíka na podporu spánku sú magnézium bisglycinát alebo malát horečnatý.
- Melatonín: hormón, ktorý reguluje spánkový cyklus a môže potenciálne zlepšiť symptómy parasomnií, vrátane somnambulizmu. Najpraktickejšie na užívanie sú kvapky s melatonínom, ktoré môžete mať po ruke v spálni kedykoľvek, keď sa z nejakej príčiny zobudíte a potrebujete opäť rýchlo zaspať.
- Aminokyseliny: Z nich môže mať podporný účinok na spánok prekurzor melatonínu a sérotonínu, tryptofán. Vo výživových doplnkoch sa nachádza ako L-tryptofán.
- GABA (kyselina gama-aminomaslová): je neurotransmiter, ktorý v tele má na starosti tlmenie nervového systému, čo vplýva na navodenie spánku. Na trhu sú dostupné výživové doplnky s obsahom GABA. Užívanie podobných doplnkov podľa niektorých štúdií môže urýchliť nástup spánku. Výskum ohľadom jej vplyvu je však ešte nedostatočný a stále pokračuje.
- Bylinky a extrakty: Na kvalitu spánku môžu mať pozitívny efekt aj niektoré bylinky či extrakty z nich, príkladom je valeriána, levanduľa, chmeľ či kamilka. Ich účinky sa stále skúmajú, no pred spaním si môžete dopriať čaj s obsahom byliniek, ktoré potenciálne môžu mať upokojujúci účinok. Vhodná je i medovka. Vyskúšať môžete aj kombinované prípravky aminokyselín, neurotransmiterov a byliniek, ako je napríklad Večerný rituál s GABA, valeriánou, chmeľom a L-tryptofánom.
Psychoterapia: Psychoterapia môže mať pozitívny vplyv na zníženie výskytu epizód námesačnosti tým, že pomáha riešiť psychické spúšťače, ako sú stres, úzkosť alebo trauma, ktoré môžu narúšať hlboký spánok. Techniky ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) umožňujú identifikovať a zvládať stresové faktory, zatiaľ čo relaxačné metódy, ako je mindfulness alebo progresívna svalová relaxácia, podporujú pokojnejší spánok. Pravidelná psychoterapia tiež môže pomôcť regulovať emócie a zlepšiť celkovú kvalitu spánku, čo znižuje pravdepodobnosť výskytu námesačnosti.

Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti

Kedy by ste mali vyhľadať lekára?

Ak viete, že sa u vás tento stav vyskytuje často a robíte pritom veci, ktoré vás alebo iných môžu ohroziť, je lepšie zveriť sa do rúk lekárov. Vďaka rozličným vyšetreniam (napríklad polysomnografii - analýze spánku) môžu vylúčiť ochorenia spojené s výskytom epizód námesačnosti. Naopak, ak odhalia napríklad spánkové apnoe alebo syndróm nepokojných nôh, môžu sa zamerať na riešenie týchto diagnóz, vďaka čomu môžu vyriešiť aj námesačnosť.

Pri rizikových prípadoch, kedy ostatné opatrenia nezaberajú, môžu lekári naordinovať lieky s obsahom benzodiazepínu, alebo antidepresíva. Tieto lieky pôsobia na nervový systém a upokojujú ho, čím eliminujú aj výskyt spánkových porúch.

Nočné mory a desy u detí: ako im porozumieť a čo robiť, keď sa v noci objavia

V noci sa dieťa zobudí s krikom. Kope a plače. Nie a nie ho utešiť. Nakoniec zaspí a ráno sa zobudí vysmiate ako slniečko. Na nič si nespomína. Bola to nočná mora či nočný des? Aký je medzi nimi rozdiel? Čo je ich spúšťačom? A ako môžem svojmu dieťaťu pomôcť?

Skôr ako si vysvetlíme, čo môže tieto nepríjemné situácie vyvolávať a ako ich zvládať, je dobré vedieť, aký je rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom.

Nočná mora

Vyskytuje sa najčastejšie v druhej polovici noci a to v priebehu REM fázy (Rapid Eye Movement). Dieťa si sen môže pamätať aj po prebudení. Prebudenie sprevádza plač. Dieťa sa nás dožaduje a je vydesené. Dôležité je, že nás vníma, keď s ním komunikujeme. Nočné mory sa objavujú v predškolskom veku (4+). Súvisí to s prudkým rozvojom fantázie, predstavivosti a imaginácie.

Nočný des

Vyskytuje sa najčastejšie v prvej polovici noci. Je spojený s hlbokou fázou spánku. Dieťa môže mať otvorené oči, ale nevníma našu prítomnosť. Môže sa od nás snažiť utiecť, môže nás odtláčať alebo kričať, keď sa ho snažíme objať a upokojiť. Dieťa väčšinou hlasno kričí, často kope okolo seba, ako by prežívalo veľký hnev. Nevníma nás. Upokojenie dlhú dobu nezaberá, krik a kopanie sa môžu stupňovať až má dieťa potrebu utiecť z postele. Ráno si dieťa nič nepamätá. Nočný des berú rodičia omnoho horšie ako deti, ktoré si túto 10-15 minútovú etapu nepamätajú a ráno sa usmievajú ako slniečka. Je to najmä z pocitu bezmocnosti pri utišovaní dieťaťa. Nočný des sa môže objaviť už v 18 mesiacoch života dieťaťa.

Čo spôsobuje tieto stavy?

Presné dôvody nepoznáme. Vedci však zistili, že jedným z faktorov, ktoré spôsobujú nočné desy a mory je genetika. Je preto pravdepodobné, že sa dané nočné situácie objavia skôr u detí, ktorých rodinný príslušníci v detstve zažívali spomínané stavy.

Nočné mory a desy môžeme pozorovať i počas výskytu niektorých z týchto situácií:

Nočné mory: odlúčenie od rodičov, po hospitalizácii v nemocnici, počas separačnej úzkosti, po dlhom a častom sledovaní TV, mobilu alebo počítača, po strašidelnom rozhovore alebo obrázku, či filme, po nepríjemnom zážitku/skúsenosti, zo strachu z tieňov, zvukov, tmy.
Nočný des: preťaženie, veľká únava, narodenie súrodenca, veľké zmeny (ukončenie kojenia, vylúčenie denného spánku), v období častejších konfliktov s rodičmi, časté sledovanie TV, stres.

Detské emócie na seba zoberú podobu predstáv. Ak dieťa ublížilo svojmu súrodencovi, v noci sa mu môže zdať o príšere, ktorá ho prenasleduje. Je to z toho dôvodu, že dieťa sa po zvyšok dňa cítilo ako „zlé“ a nedokázalo tento pocit prijať. Týmto spôsobom vrhá agresivitu preč od seba: „On nebol agresívny, ale tá príšera.“ I z tohto dôvodu je dobré, keď deťom pripomíname, že občas sa na niekoho hneváme, urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní, ale kvôli tomu nie sme zlí.

Ako týmto stavom predchádzať?

Základom je večerný rozhovor (rekapitulácia dňa). Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo bolo preňho cez deň ťažké. Čo sa mu nepodarilo. Z čoho je smutné. Čo by chcelo urobiť inak. Čo ho ťaží. Nech to pred spánkom dostane zo seba von. S menšími deťmi si môžete určiť jedno plyšové zvieratko alebo panáčika, ktorý všetko detské trápenie popapá, tzv. „žrútik trápenia.“ Deti si môžu svoj deň i nakresliť a tie staršie, môžu svoje ťažkosti napísať na papier, ktorý zamknú niekde do krabičky. Snažte sa rozhovor ukončiť vďačnosťou (za čo som dnes vďačný) alebo pozitívnou spomienkou dňa.

Veľmi účinnou prevenciou a riešením je vypustiť sledovanie rozprávok a hranie hier na počítači, či mobile.

Ako reagovať na spomínané nočné stavy?

Základom je ostať v pokoji a snažiť sa pristupovať k dieťaťu s chladnou hlavou. Pokojným hlasom skôr utešíte svoje dieťa a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku (pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie v náručí). Treba vnímať, čo sa dieťaťu páči a čo nie. Na dieťa, ktoré prežíva nočný des, nekričte a nehnevajte sa naň. Ono nedokáže na povel prestať a nedokáže si s tým ani samé poradiť. Ich správanie vyzerá ako záchvat hnevu, no v skutočnosti sú tieto deti v polospánku. Sú uväznené medzi dvomi spánkovými fázami. Neuvedomujú si svoje správanie. Náš krik, hnev, či panika, situáciu môžu len vyhrotiť. Zabezpečte, aby bolo vaše dieťa v bezpečí (napr. aby nespadlo z postele, keď sebou hádže, kope alebo chce utekať). Pokiaľ sa dieťa po sne bojí, zapnite mu nočné svetielko. Ostaňte chvíľu pri ňom. Vypočujte si ho, ak vám chce o sne povedať a následne mu môžete hovoriť o niečom peknom, o niečom čo má rado. Môžete mu zaspievať jeho obľúbenú pesničku alebo porozprávať rozprávku. Ráno sa zamyslite nad príčinou vzniku týchto nočných stavov.

Pokiaľ sú deti preťažené, skúste zaradiť jeden kratší popoludňajší spánok alebo spomaľte pri aktivitách, ktoré vedú k odpočinku mysle a tela (maľovanie, skladanie, čítanie knihy). Vyhýbajte sa na čas veľkým emotívnym zážitkom. Pokiaľ je príčinou narodenie súrodenca, pokúste rozdeliť svoju pozornosť i pre staršie dieťa. Zapojte ho do starostlivosti o mladšieho súrodenca, aby mal pocit dôležitosti a častejšie mu vyjadrujte lásku.

Ak sa desy a nočné mory opakujú, môžete si vytvoriť spánkový denník. Značte si doň denné aktivity, správanie dieťaťa počas dňa, jeho obedný spánok alebo odpočinok, vývoj, jedlo, TV a večerný spánok). Zlé sny môže dieťa nakresliť na papier. Následne ho môže pokrčiť a zahodiť. Pokiaľ sa mu snívalo o príšere, môže ju na papieri zosmiešniť alebo ju pretvoriť na niečo pekné. Pokiaľ nerado kreslí, môžeme mu pomôcť dokončiť zlý sen fantazijným rozhovorom. Do sna môže vstúpiť superhrdina, ktorý príšeru odoženie. Môžeme taktiež do rozhovoru vniesť prvky humoru (smiech púšťa do tela oxytocín, ktorý uvoľňuje napätie).

Pokiaľ sa dieťaťu sníva o príšerách, môžete ich odohnať imaginárnym sprejom, dať dieťaťu talizman, naučiť ho upokojujúcu básničku alebo mantru. Skúste sa zamyslieť, aké rozprávky čítate deťom. Nahraďte klasické rozprávky pozitívnymi rozprávkami s jednoduchým a pekným dejom.

Kedy vyhľadať odborníka?

Keď sa desy a mory vracajú niekoľkokrát do týždňa.
Keď krik trvá viac ako pol hodinu a dieťa nedokážeme utíšiť.
Keď sa okrem nočných stavov objaví zmena zdravotného stavu alebo správania (dieťa je viac agresívne, úzkostlivé, apatické, nekomunikuje).

Rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom je, že pri nočnej more nás dieťa vníma, pri nočnom dese je dieťa v polospánku. Nočná mora sa objavuje v druhej polovici spánku a je charakteristická pre deti v predškolskom veku. Súvisí to s prudkým rozvojom fantázie. Nočný des môže byť prítomný už od 18 mesiaca. Dieťa si ráno nič nepamätá. Pokiaľ sa u detí objaví nočná mora alebo des, základom je ostať v pokoji. Snažiť sa pokojným spôsobom dieťa utíšiť a pomôcť mu prejsť do ďalšej fázy spánku. Sústrediť sa na bezpečie dieťaťa.

Poruchy učenia

Poruchy učenia sú stále častejším problémom, ktorý sa nástupom do školy identifikuje u detí. Špecifické poruchy učenia (ŠPU), niektorými autormi nazývané aj vývinové poruchy učenia (VPU), sa vyskytujú asi u 16 000 slovenských detí (2 - 5% detskej populácie). Výskumy realizované na amerických školách ukazujú, že v Amerike poruchami učenia trpí 8 - 10 % amerických detí do 18 rokov. Je teda zrejmé, už len podľa výskytu tejto poruchy v detskej populácií, že nejde o zanedbateľný problém a čelí mu stále viac detí.

Čo vlastne poruchy učenia sú? Čo sú špecifické poruchy učenia?

Poruchy učenia sú poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka rozumieť alebo používať hovorený alebo písaný jazyk, robiť matematické výpočty, koordinovať pohyby alebo venovať niečomu pozornosť. Hoci sa vyskytujú už u detí v ranom veku, k ich rozpoznaniu dochádza až keď dieťa navštevuje základnú školu. Ovplyvňujú schopnosť dieťaťa interpretovať to, čo vidí a počuje, alebo schopnosť spájať informácie z rôznych častí mozgu. Keďže ide o poruchy učenia, ovplyvňujú vo veľmi veľkej miere hlavne školský výkon dieťaťa, ale o nič menej zasahujú aj do jeho každodenného života mimo školy. Môžu ovplyvniť každodenné situácie či rutinu, vzťahy s inými ľuďmi, priateľstvá a u detí napríklad aj hranie.

Keď hovoríme o poruchách učenia, musíme si uvedomiť, že u jedného dieťaťa sa môžu vyskytnúť viaceré poruchy učenia naraz, u iného sa môže objaviť len jedna porucha izolovane. Je to veľmi individuálne a individuálne treba tento problém aj riešiť. Treba mať na pamäti, že nie každá odchýlka v učení musí hneď signalizovať poruchu. Mnoho detí jednoducho pomalšie nadobúda určité zručnosti ako písanie alebo čítanie. U niektorých detí sa tieto zručnosti len ťažšie a pomalšie rozvíjajú. Všeobecne platí, že každé dieťa je jedinečné a preto sú, prirodzene, rozdiely v rýchlosti jeho vývinu. To teda znamená, že to, čo sa môže najprv javiť ako porucha či problém, môže byť jednoducho len oneskorením dozrievania.

Ako poruchy učenia vznikajú?

Podobne ako pri ostatných poruchách, aj poruchy učenia možno vysvetliť viacerými spôsobmi. Záleží to od odborníkov, ktorí sa poruchám venujú, akú etiológiu pri vysvetľovaní a opise poruchy zastávajú. Prvým možným spôsobom vzniku ŠPU je genetika. Genetické výskumy totiž ukazujú, že existuje podiel viacerých chromozómov na riziku vývoja dyslexie. Najvyšší podiel má práve 6. pár, ktorý je spájaný s imunitnými funkciami. Vedci poukazujú na to, že pomerne veľké množstvo dyslektikov má astmu či rôzne alergie.

Druhou z teórií vysvetľujúcich vznik dyslexie je hormonálna teória týkajúca sa hormonálnych zmien. Vedci sa domnievajú, že zvýšená hladina testosterónu je prediktorom vzniku dyslexie. Ďalšími prediktormi vzniku porúch učenia môžu byť rizikové faktory, ktoré pôsobia na plod počas jeho vývinu. Okrem rizikových faktorov pôsobiacich počas tehotenstva hovoria odborníci aj o faktoroch, ktoré sa týkajú samotného pôrodu, ktoré môžu byť významnými v súvislosti so vznikom ŠPU. Do tejto skupiny rizikových faktorov patrí napríklad asfyxia (pridusenie dieťaťa), predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa.

Aké poruchy učenia poznáme?

Špecifické poruchy učenia sú pomerne širokou skupinou porúch, ktoré ovplyvňujú nielen školský výkon dieťaťa, ale aj jeho každodenný život. Každá z porúch sa začína predponou dys. Predpona dys je gréckym označením toho, čo je narušené. Ide teda o nedostatočný či nesprávny vývoj určitej ľudskej schopnosti.

Dyslexia
Dysgrafia
Dysortografia

Dyslexia je poruchou osvojovania si schopnosti čítať. Úroveň čítania je u dyslektika výrazne nižšia, ako sa očakáva, vzhľadom k ostatným schopnostiam a školským výkonom dieťaťa. Táto porucha je neurologicky, často konštitučne podmienená. Vzniká na základe poruchy zrakového vnímania.
Dysgrafia je poruchou osvojovania si písania. Postihuje grafickú stránku písaného prejavu dieťaťa, čitateľnosť písmen, ich úpravu či osvojovanie si tvarov písmen. Za touto poruchou býva často porucha motoriky. Hlavne jemnej motoriky, no niekedy i kombinácie s hrubou motorikou. Tieto deti majú napätú celú ruku, predlaktie i zápästie a prsty.
Dysortografia je poruchou osvojovania si pravopisu.
Dyskalkúlia je porucha, ktorá ovplyvňuje u dieťaťa osvojovanie si matematických schopností. Prejavuje sa problémami už pri chápaní toho, čo je číslo. Dieťa s touto poruchou má taktiež problém s predstavami číselných radov, rôznych číselných operácií či problém s predstavou priestoru a priestorovou orientáciou. Neschopnosť dieťaťa zvládať tieto aspekty vedie následne k tomu, že dieťa nezvláda základné matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie).
Dyspraxia je poslednou rozšírenou poruchou z kategórie špecifických porúch učenia. Ide o poruchu osvojovania si, plánovania a vykonávania vôľových pohybov. Dieťa a jeho výkony sú výrazne nižšie, pokiaľ vyžadujú pohybovú koordináciu. Keďže koordinácia pohybov je počas celého života veľmi dôležitá, život dieťaťa a jeho fungovanie v ňom je výrazne ovplyvnené. Charakteristickou je celková motorická neobratnosť, poruchy artikulácie, pridružiť sa môžu aj poruchy písania a čítania, dokonca emocionality či poruchy správania. Niektorí odborníci a psychológovia zvyknú dyspraxiu deliť aj na dve samostatné kategórie (motorickú dyspraxiu a verbálnu dyspraxiu). Dyspraxiu však nie je možné vysvetliť retardáciou intelektu. Dokonca ju nie je možné vysvetliť ani inou špecifickou vrodenou alebo získanou poruchou. V princípe ide o oneskorenie vo vývine motorických (pohybových) schopností, v oblasti hrubej a jemnej motoriky.
Dyspinxia je porucha výtvarných schopností. Je charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier.
Dysmúzia je porucha hudobných schopností.

S poruchami učenia sa často spája aj ADHD, teda poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o vývinovú poruchu s evidentnými príznakmi už od raného detstva. Základnými a charakteristickými symptómami tejto poruchy sú hyperaktivita, impulzivita a porucha koncentrácie pozornosti. Najčastejšie sa vyskytuje práve s dyslexiou (20 - 40 %).

tags: #moje #dieta #si #nic #nepamata