Argentína, krajina s hlbokými koreňmi v katolicizme, prešla zložitou cestou v otázke legalizácie potratov. Táto téma rozdeľuje spoločnosť a politickú scénu, čo viedlo k búrlivým debatám, protestom a nakoniec k prelomovému hlasovaniu v Senáte. Článok sa zameriava na skúmanie kľúčových udalostí, hlasovaní a osobností, ktoré formovali argentínsky postoj k potratom, a tiež na súčasný stav a budúce výzvy.
Historický kontext a prvé pokusy o legalizáciu
V Argentíne boli potraty dlho obmedzené na prípady znásilnenia alebo ohrozenia života ženy. Napriek tomu sa odhaduje, že sa každoročne vykonáva veľké množstvo nelegálnych potratov, čo vedie k zdravotným komplikáciám a úmrtiam žien. Mimovládne organizácie odhadujú, že za uplynulé štvrťstoročie zomrelo vyše tritisíc žien v dôsledku komplikácií po nelegálnych potratoch. Tento stav viedol k tlaku na zmenu zákona a legalizáciu potratov.
V roku 2018 prešiel návrh zákona o legalizácii interrupcií v Argentíne do dolnej komory parlamentu. V Senáte však nezískal dostatočnú podporu.
Prelomové hlasovanie v Senáte a legalizácia potratov
V decembri argentínsky Senát schválil návrh zákona o legalizácii potratov. Stredajšie hlasovanie sa považuje za veľké víťazstvo zástancov práva na potrat v krajine s katolíckou väčšinou. Mnohí ho označujú za historicky významný okamih.
Senát schválil zmenu zákona pomerom hlasov 38 ku 29. Odborníci pritom očakávali oveľa tesnejšie výsledky. Milióny žien získali vďaka rozhodnutiu zákonodarného orgánu právo legálne ukončiť svoje tehotenstvo.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Navrhovaný zákon legalizuje potraty vo všetkých prípadoch až do 14 týždňov tehotenstva. Interrupcie v Argentíne, tretej najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky, boli doteraz povolené iba vtedy, ak bolo tehotenstvo výsledkom znásilnenia alebo ak ohrozovalo život či zdravie ženy.
Reakcie a dopady legalizácie
Rozhodnutie Senátu vyvolalo zmiešané reakcie. Zatiaľ čo zástancovia práva na potrat oslavovali historický moment a víťazstvo, odporcovia vyjadrili sklamanie a obavy. Podporu protestom za liberalizáciu potratov vyjadrila aj Atwoodová. „Ženy, ktoré sa nemôžu samy rozhodnúť, či budú, alebo nebudú mať dieťa, sú zotročené. Argentína, ak si želáš, vynúť si pôrod, ale aspoň to nazvi tým, čím to je.
Aktivisti, ktorí sa venujú problematike interrupcií dúfajú, že Argentína bude inšpiráciou aj pre ostatné štáty Latinskej Ameriky, v ktorých žije katolícka väčšina.
Tamara Taraciuk Bronerová z Human Rights Watch (HRW), pred hlasovaním uviedla, že ak Argentína zákon prijme, pošle celému regiónu veľmi silný odkaz, že je možné pokročiť v legalizácii potratov, a to dokonca aj v katolíckej krajine, akou je Argentína.
Polarizácia spoločnosti a symboly
Interrupcie nie sú polarizujúcou témou len v Poľsku alebo na Slovensku. Návrh na zmenu zákona rozhádal aj dva rozdielne tábory v Argentíne. Tie sa okrem iného rozlišovali aj symbolmi či oblečením, ktoré nosili.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
Obhajcovia práv na umelé prerušenie tehotenstva sformovali hnutie označované aj ako zelená vlna a nosili zelené vreckovky. Aktivisti, ktorí vystupovali proti potratom sa obliekli do modrej - farby hnutia „Zachráňte obidva životy“ a zároveň aj farby štátnej vlajky. Symbolom demonštrácií za legalizáciu potratov sa stali aj zelené šatky s nápisom: „Za legálny, bezpečný a slobodný potrat“ či „Sexuálna výchova na rozhodnutie, antikoncepcia na prevenciu potratu, legálny potrat ako prevencia smrti“. Takéto šatky nosia najmä mladé dievčatá vrátane stredoškoláčok. Hnutie mladých, ktoré sa mobilizovalo na podporu legalizácie potratov, označila miestna novinárka Luciana Pekerová za „revolúciu dcér“.
Prezident Fernández a jeho podpora legalizácie
V posledných mesiacoch získalo hnutie podporujúce legalizáciu umelého prerušenia tehotenstva výraznú podporu. Postaral sa o to najmä prezident Alberto Fernández, ktorý sa k moci dostal v decembri. Už vo svojej volebnej kampani sľúbil, že ukončí ukladanie trestov za to, že sa žena rozhodne pre interrupciu.
Fernández uviedol, že stíhanie tých, ktoré sa rozhodnú pre prerušenie tehotenstva, trestá najmä „zraniteľné a chudobné ženy“, pričom dodal, že sú najväčšími obeťami argentínskeho právneho systému. Fernández uviedol, že od roku 1983 zomrelo na nelegálne potraty viac ako 3 000 ľudí.
Javier Milei a súčasný odpor proti potratom
Javier Milei, súčasný argentínsky prezident, sa stavia proti potratom a odsúdil ich ako "vraždu". Podporuje pro-life hodnoty a naznačil ochotu zvážiť referendum o zrušení legálnych potratov.
Po nástupe do funkcie Milei zrušil ministerstvo pre ženy a znížil financovanie antikoncepcie. Taktiež podnietil rastúci počet lekárov v Argentíne odmietnuť vykonávať umelé prerušenie tehotenstva.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
Zrušenie ministerstva pre ženy a zníženie financovania antikoncepcie
Mileiho vláda zrušila ministerstvo pre ženy, pohlavia a rozmanitosť a drasticky znížila financovanie antikoncepcie. Tento krok vyvolal kritiku zo strany organizácií, ktoré sa zaoberajú právami žien, a obavy z obmedzenia prístupu k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.
Zmena v prístupe k potratovým tabletkám
Pred inauguráciou prezidenta Javiera Mileiho štát nakúpil potratové tabletky, ktoré sa potom distribuovali zadarmo prostredníctvom verejného zdravotného systému. Podľa údajov, ktoré zozbierala Amnesty, štát v roku 2023 dodal viac ako 166 000 dávok misoprostolu a spoločnej terapie mifepristónom a misoprostolom známej ako combipack. Amnesty uviedla, že táto zmena “sťažuje prístup žien k interrupčným službám” a že viac ako polovica provincií hlásila nedostatok misoprostolu a takmer všetky hlásili nedostatok mifepristónu a combipacku.
Návrh zákona na zrušenie prelomového zákona o interrupciách
Vo februári 2024 zašla malá skupina zákonodarcov zo strany Milei’La Libertad Avanza ešte ďalej a podala v kongrese návrh zákona na zrušenie prelomového zákona o interrupciách z roku 2020. Návrh zákona bol rýchlo stiahnutý, ale v decembri vysokopostavený člen vlády povedal, že nátlak na zrušenie alebo zmenu zákona by mohol pokračovať ešte tento rok…
tags: #argentina #potrat #hlasovanie