V živote každého dieťaťa nastáva obdobie, kedy sa rodičia stretávajú s rôznymi prejavmi správania, ktoré môžu byť mätúce alebo znepokojujúce. Jedným z takýchto prejavov je aj neustále vyzliekanie sa dieťaťa. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin tohto správania a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov.
Emocionálny vývoj a jeho vplyv
Prvého pol roka po prvých narodeninách je pre dieťa časom rýchleho a pozoruhodného emocionálneho vývinu. Batoľatá vo veku 16 - 19 mesiacov zažívajú a vyjadrujú nové emócie, ale nie sú schopné ich ovládať. Aj malá snaha zabrániť dieťaťu, aby sa dotklo niečoho, môže byť sprevádzaná obrovským výbuchom plaču a hnevu, ktorý môže trvať aj niekoľko minút. V tomto období začína dieťa ukazovať určitú mieru empatie. Keď je niekto v jeho okolí smutný alebo nešťastný, dieťa vyjadruje úzkosť, začne plakať, prípadne im poskytne nejakú formu útechy - donesie svoju hračku. Avšak aj napriek tomu sa samé seba pokladá za stred vesmíru a za najdôležitejšiu osobu pre svoje okolie. Dieťa sa dokáže veľmi hnevať, najmä ak nedostane to, čo chce a nedokáže rešpektovať dohody. Jeho vnímanie času je veľmi subjektívne. Kauzálne vzťahy chápe veľmi priamočiaro - príčina a následok musia ísť bezprostredne za sebou, aby si ich spojilo. Preto je potrebné, aby pochvala aj pokarhanie nasledovali okamžite po určitom správaní.
Sociálny vývoj a interakcie
Vaše batoľa v tomto období už pravdepodobne prekonalo separačnú úzkosť a začína nadväzovať priateľské vzťahy a obľubovať sociálne interakcie - je schopné mávať, usmievať sa, hrať jednoduché hry a postupovať podľa jednoduchých inštrukcií. Dieťatko v tomto období už dokáže pomenovať jednotlivé časti svojho tela, rovnako ako predmety vo svojich knihách. Vie a často napodobňuje zvuky zvierat. Rovnako si dokáže a samostatne si vyzlieka časti oblečenia - niekedy na požiadanie, niekedy samé od seba. Rovnako je skvelé v tom, že si uvedomuje, že obrázok, hračka a živé zviera sú všetko napr. mačka. V tomto období dieťatko oceňuje, že sú mu zverované určité úlohy a môže pomáhať mamine pri domácich prácach - varení, upratovaní apod. Tieto drobné úlohy podporujú odvahu dieťaťa skúšať nové veci a prinášajú mu pocit uspokojenia pri dosiahnutí činnosti. Jeho záujem je premenlivý - pri niektorých aktivitách vydrží veľmi dlho, pri niektorých pár sekúnd. Vždy je potrebné ho pochváliť, za vykonanú prácu. Na to, aby sme predišli nežiaducej zvedavosti dieťaťa - fascinujú ho zásuvky, skrinky a všetko, čo sa dá vytiahnuť - je dobré mať v kuchyni jednu zásuvku s „hračkami“ pre dieťa. Tam by mali byť bežné veci - varešky, nerozbitný hrnček, utierka a pod. a dieťa by malo mať k nemu voľný prístup. Z času na čas mu môžeme niečo pridať, alebo zobrať a tak mu zásobu obmeniť.
Spánkový režim a jeho zmeny
Približne od 16. mesiaca sa môže meniť spánkový režim dieťatka. Batoľa už cez deň spáva menej - nepotrebuje doobedňajší a poobedňajší spánok - stačí mu len jeden - väčšinou poobede. Nemá zmysel ho nútiť spávať častejšie. Nastupuje nová spánková rutina - jeden spánok, ktorý zo začiatku môže trvať dlhšie a môže sa stať, že dieťatko nechce ísť spať večer. Preto je teraz viac ako dôležité, aby sa dodržiavala rutina večerného spánku. Táto rutina by mala mať určitý sled udalostí, ktoré napomáhajú dieťatku uvedomiť si čas na spánok a súčasne pripravujú jeho telo na oddych. Dieťa by nemalo spávať na pohovke v obývačke pri rodičoch, ale vo svojej postieľke. Vo výnimočných situáciách je možné túto rutinu vynechať, ale nemalo by to byť pravidlom. Vaše dieťa potrebuje odpočinok aj v priebehu dňa, takže by ste mali trvať na tom, aby išlo do postele, aj keď odmieta spať. Dajte mu nejaké knihy a hračky, aby sa pobavilo, prípadne si na chvíľku ľahnite s ním a rozprávajte sa. Spánok je dôležitý aj kvôli rastu dieťaťa a jeho zdravému vývinu.
Fyzický vývin a motorické zručnosti
Z hľadiska fyzického vývinu vie dieťatko kľačať, posadiť sa bez opory, vie sa postaviť samostatne, liezť po schodoch a chodiť. Jeho kroky môžu byť ešte stále vysoké a neisté a môžu mať rozličnú dĺžku a smer. Pretože dieťa nemá ešte rozvinuté priestorové videnie je veľmi dôležité pamätať na to, že vidí len v smere kde sa pozerá - to znamená ak otočí hlavu môže naraziť do stĺpa, ktorý je pred ním. Teraz je perfektný čas na učenie sa kopať do lopty - lopta by mala byť však mäkká a dostatočne veľká. Veľká, aby sa dieťa trafilo a mäkká, aby sa nezranilo.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Sociálne začlenenie a komunikácia
Dieťa začína byť veľmi spoločenské a preto by malo byť súčasťou rodinného života. Už dokáže chytiť a dvihnúť pohárik a piť z neho - občas sa ešte poleje, ale je to stále lepšie. Dokonca už dokáže pohár položiť aj na stôl. Dokáže sa kŕmiť lyžicou a viac sa dostane do pusy ako na zem alebo na oblečenie. Veľmi ho bavia riekanky a básničky - často si opakuje tie kratšie. Len si ich tak „žundre“ popod nos svojím špecifickým jazykom. Tomu, čo hovorí často rozumejú len rodičia, ktorí sú s dieťaťom väčšinu času - ale ani to nemusí byť pravidlom, pretože dieťa nasáva informácie z rôznych zdrojov. V čase - tých pár minút - počas dňa, kedy dieťa sedí väčšinou začne vyžadovať, aby ste sedeli spolu s ním a prípadne si spolu čítali, či listovali leporela, alebo skladali skladačky. Je možné, že Vám radšej bude sedieť na kolenách, akoby sedelo na svojej stoličke vedľa vás. Súvisí to s potrebou dotyku a blízkosti. Aj počas tohto času radšej akoby Vás počúvalo Vám chce ukazovať predmety v knihe a pochváliť sa s tým, čo všetko pozná.
Kreativita a hranice
Ďalšou obľúbenou činnosťou sú pastelky a farby. Ešte stále môže a chytá pastelky do oboch rúk - lateralita ešte nie je vyhranená. Rovnako ich môže ešte uchopovať do dlane a písať ako s „kolíkom“. Dieťa hodne čmára - často však pre neho jeho čmáranice predstavujú príbeh. Pri umeleckej tvorbe sa neobmedzuje len na papier. Často jeho pozornosť priťahujú steny a dlážka. Je potrebné preto stanoviť pravidlá - kde sa môže kresliť a kde nie. Pomáha pripevniť veľký papier na stenu, prípadne investovať do farbičiek na dlaždice v kúpeľni. Za každú svoju činnosť dieťa očakáva pochvalu. V tomto veku nie je zákerné, ani sa nesnaží provokovať. Skúša hranice a nič nepovažuje za nemožné. Očakávajte, že keď začnete kričať, pretože dieťa počmáralo stenu alebo nábytok, že tomu vaše dieťa nebude rozumieť, pretože veď ono len vylepšilo jednotvárnosť. Rovnako pokračuje vývin jeho zmyslu pre život. Bude mať tendenciu opakovať správanie, ktoré viedlo ku smiechu u Vás alebo sa smialo ono samo. Má rado hry so šteklením, Varila myšička kašičku apod. Tiež je zručnejšie pri obliekaní a vyzliekaní a preto sa pripravte na kolotoč obliekania a zobliekania čiapky - stále dookola. Rovnako sa bude doma dieťa zobliekať a behať po dome len v plienke prípadne nahé - a to niekoľkokrát denne.
Tréning na nočník a možné problémy
V 16. Dieťa v tomto veku už dokáže rozpoznať, že potrebuje ísť na toaletu - lepšie rozpoznávať veľkú potrebu ako malú. Preto je možné začať priúčať dieťatko na nočník, ale je potrebné sa pripraviť na opakované nehody. Tým, že dieťa sa môže opakovane cítiť frustrované môže prechodne nastať stav zlej adaptácie sa na prostredie. Prinášame niekoľko symptómov, ktoré môžu signalizovať problémy u dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že tieto symptómy sa môžu vyskytovať aj jednotlivo počas krátkeho obdobia ako súčasť normálneho vývinu. Za problematické ich považujeme ak sa vyskytujú viaceré súčasne počas dlhšieho obdobia.
Prečo sa deti vyzliekajú?
Aj vy máte synčeka či dcérku, ktorá sa vyzlieka z nohavíc vždy, keď nie je pod dozorom? Bez ohľadu na to, či je na návšteve, doma, na ihrisku… Nie je to nič nezvyčajné. Deti vo veku 1 až 3 roky doslova milujú, keď nemusia mať na sebe obmedzujúce nohavice, či dokonca spodnú bielizeň. Existujú na to reálne dôvody…
Oblečenie ich obmedzuje
Hlavným dôvodom, prečo sa deti v tomto veku rady vyzliekajú je nepohodlie, ktoré oblečenie spôsobuje. Hoci my si obmedzenia oblečením už neuvedomujeme, respektíve len zriedkavo, pre malé dieťa je veľmi dôležitá jeho prirodzenosť. Nohavice, najmä úzke môžu považovať za obmedzujúce, navyše, ak sú z materiálu, ktorý nie je ideálny pre ich citlivú pokožku. V každom prípade ich za to netreba karhať - spomeňme si na ten pocit, keď si po dlhom dni dávame dole úzku blúzu či podprsenku!
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Aby sa cítili pohodlne
Maureen Healy, odborníčka na rozvoj dieťaťa a autorka knihy The Emotionally Healthy Child and child development hovorí, že toto správanie detí je vývojovo úplne prirodzené. „Naše deti robia to, čo je v ich moci, aby sa v tomto svete cítili pohodlne. To zahŕňa aj odstraňovanie oblečenia, ktoré im spôsobuje nepohodlie - dráždi ich pokožku, cítia sa v ňom obmedzené alebo nepohodlne,“ vysvetľuje ďalej.
Pozri, čo som sa naučil!
Okrem potreby pohodlia a pocitu voľnosti existuje aj iný dôvod, prečo si deti s radosťou vyzliekajú nohavice. Jednoducho: chcú predviesť zručnosť, ktorú sa práve naučili. Vyzliekanie trička či body je podstatne náročnejšie, kým nohavice, najmä ak sú na gumičku zhodia raz-dva.
Reakcia spoločnosti a úloha rodičov
Faktom je, že naša spoločnosť nahotu často odmieta ako čosi nemiestne, vulgárne, urážlivé, patologické. Ale to, ako zareagujeme na reakciu detí, keď si vyzlečú nohavice je veľmi dôležité. Samozrejme, záleží od okolností. Našou úlohou je naučiť dieťa, kedy môže byť bez nohavíc, a kedy je to nevhodné.
Všímajte si aj látku a strih
Ako sa opakovane stáva, že sa snaží vyzliecť aj na nevhodných miestach, a to napriek tomu, že ho na to upozorňujeme, je možné, že mu vadí konkrétna látka alebo strih oblečenia. Skúste si všímať, ako reaguje na ostatné oblečenie, alebo čo konkrétne mu prekáža. Často sú to drsné látky, obsah umelých tkanín, úzke strihy, gombíky… Rozhodne nie je správne snažiť sa vyvolať v dieťati pocit hanby, za to, že je nahé alebo hovoriť o tom, že nahý je škaredý.
Netrestajte
Určite je trápne, ak sa vaše dieťa uprostred ulice alebo v obchode rozhodne, že nohavice jednoducho nechce na sebe mať. Ani tak to však nie je dôvod na trestanie - nakoniec, okolie to vo väčšine prípadov pochopí a zasmeje sa na tom. Pri opakovanom pozitívnom tréningu fáza vyzliekania nohavíc rýchlo skončí.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Čo robiť, ak sa dieťa stále vyzlieka?
Ak sa vaše štvorročné dieťa stále vyzlieka, je dôležité zistiť príčinu tohto správania. Môže ísť o reakciu na teplo, nepohodlné oblečenie alebo snahu o pozornosť.
Riešenia a rady
- Komunikácia: Porozprávajte sa s dieťaťom a zistite, prečo sa vyzlieka. Snažte sa pochopiť jeho dôvody a pocity.
- Pohodlné oblečenie: Zabezpečte, aby dieťa nosilo pohodlné oblečenie z prírodných materiálov, ktoré nedráždia pokožku.
- Teplota: Uistite sa, že dieťaťu nie je príliš teplo. Prispôsobte oblečenie aktuálnemu počasiu a teplote v miestnosti.
- Pravidlá: Stanovte jasné pravidlá o tom, kedy a kde sa môže vyzliekať. Vysvetlite mu, že v niektorých situáciách je potrebné byť oblečený.
- Pozornosť: Venujte dieťaťu dostatok pozornosti a lásky. Ak sa vyzlieka preto, aby upútalo vašu pozornosť, skúste mu ju dať inými spôsobmi.
- Odmena: Používajte systém odmien za dodržiavanie pravidiel. Ak dieťa zostane oblečené v situáciách, kedy je to potrebné, pochváľte ho a odmeňte.
- Konzistencia: Buďte dôslední v dodržiavaní pravidiel a reagujte rovnako v každej situácii.
- Hra: Využívajte hru na nácvik obliekania a vyzliekania. Môžete sa hrať na obliekanie bábik alebo plyšových hračiek.
- Ignorovanie: Ak sa dieťa vyzlieka len preto, aby vás provokovalo, skúste toto správanie ignorovať. Často sa stáva, že dieťa prestane s týmto správaním, ak zistí, že naň nereagujete.
- Odborná pomoc: Ak sa vám nedarí zvládnuť toto správanie sami, vyhľadajte pomoc detského psychológa.
Skúsenosti mamičiek
Mnohé mamičky sa stretávajú s podobnými problémami a zdieľajú svoje skúsenosti a rady. Jedna z mamičiek uviedla, že jej syn sa od mala vyzúval, pretože mu bolo horúco na nohy. Iná mamička zistila, že jej dcéra nechce nosiť papuče, pretože ich nenosia ani dospelí v rodine. Ďalšia mamička odporúča používať ponožky s protišmykovou podrážkou, aby dieťaťu nebolo zima a zároveň sa nešmýkalo.
Vplyv prostredia a výchovy
Je dôležité si uvedomiť, že správanie dieťaťa je ovplyvnené prostredím, v ktorom vyrastá, a výchovou, ktorú dostáva. Ak dieťa vidí, že rodičia sú uvoľnení a nekladú dôraz na oblečenie, môže mať tendenciu sa vyzliekať častejšie. Na druhej strane, ak sú rodičia príliš prísni a vyžadujú neustále obliekanie, môže to viesť k vzdoru a ešte častejšiemu vyzliekaniu.
Obdobie vzdoru a jeho prejavy
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady…
Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Príklady situácií
- Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
- Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
- Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
- 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
- Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Ako zvládať obdobie vzdoru
- Nekričať: Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
- Bezpečnosť: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Odvedenie pozornosti: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
- Možnosť rozhodnúť: Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné.
- Rozhodnosť: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Vysvetľovať: Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
- Partnerský prístup: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí.