V živote dieťaťa je sedenie dôležitým míľnikom. Rodičia často s nadšením očakávajú, kedy ich dieťatko začne samostatne sedieť. Toto obdobie prináša deťom nové možnosti objavovania sveta a interakcie s ním. Dôležité je však pamätať na to, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Kedy je ten správny čas?
Dojčatá sa zvyčajne naučia sedieť bez opory medzi 6. a 8. mesiacom života. Stále však potrebujú pomoc dospelého, aby sa do tejto polohy dostali. Až po niekoľkých ďalších mesiacoch sa naučia nielen sedieť, ale aj samé sa posadiť.
V počiatočnej fáze si môžete všimnúť, že dieťa často sedí s rukami pred sebou v tzv. "statívovej polohe". Rukami sa podopiera a vyvažuje rovnováhu. Práve v tomto období je vhodné začať posilňovať jeho základné svaly.
Ako podporiť včasné sedenie?
S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, môžete začať už vtedy, keď dokáže zdvihnúť hrudník z podložky v polohe na bruchu. Vtedy môžete vyskúšať dieťa posadiť, ale ak na to ešte nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a skúste to znova o nejaký čas.
Deti sa zvyčajne veľmi tešia z novej polohy, pretože všetko vidia z inej perspektívy a majú nové možnosti na hru a voľné ruky. Mnohé deti sa preto samé snažia dostať do sedu a posilňovať potrebné svaly. Spočiatku môžete dieťaťu pomôcť pri sedení opornými vankúšmi, ale nikdy ho nenechávajte bez dozoru.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Bezpečný tréning na vašich kolenách
Keď vidíte, že dieťa je pripravené na sedenie, podporujte precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si ho na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľu mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju.
Takáto hra je pre dieťa zábavná, cíti sa pri nej dobre, pretože je vo vašom náručí a vy máte istotu, že nespadne a neublíži si. Neskôr môžete testovať jeho stabilitu tak, že ho podopriete vankúšmi a tie na chvíľu zoberiete.
Prečo fyzioterapeuti neodporúčajú kresielka
Mnohé mamičky lákajú rôzne detské sedačky, ktoré umožňujú deťom hrať sa v tejto novej polohe aj vtedy, keď na to nemajú dostatočne vyvinuté svaly. Mnohí fyzioterapeuti sú proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.
Na druhej strane, ak dieťa posadíte do kresielka len na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na jeho vývoji. Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.
Stále pod dohľadom
Rovnako nie je ideálne a bezpečné, keď necháte dieťa sedieť podopreté vankúšmi v kúte postele alebo pohovky. Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa vo vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťa sedí alebo sa to učí, musíte naň neustále dohliadať.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Každé dieťa má svoje tempo
Žiadna tajná finta na to, ako urýchliť vývoj dieťaťa, neexistuje. Navyše, bolo by to viac kontraproduktívne ako prínosné. Každé dieťa potrebuje svoj čas na to, aby sa naučilo sedieť, plaziť, chodiť… Neexistuje žiaden tajný vzorec. Na ďalší míľnik sa dostane vtedy, keď bude naň pripravené.
Ak máte predsa len obavy z toho, že už by niečo malo vedieť a nevie, poraďte sa s pediatrom.
Psychomotorický vývoj dieťaťa po mesiacoch
Najintenzívnejší je vývoj dieťaťa v prvom roku života, potom sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku vo vývoji. Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Zároveň si treba uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť.
Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 1. mesiaci
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 3. mesiaci
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov (baránkov, ovečiek)“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).
Čo dokáže 4-mesačné bábätko?
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Nemusí byť dokonalá a nezriedka sa objaví škúlenie. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 5. mesiaci
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
Čo dokáže 6-mesačné bábätko?
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 7. mesiaci
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu. Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napr. na riekanky („ťapi, ťapi…“ a zatlieska rukami) a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
Čo dokáže 8-mesačné bábätko?
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča. Ešte stále nejde o aktívne slová.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 9. mesiaci
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Čo dokáže 10-mesačné bábätko?
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 11. mesiaci
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč. Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
Čo dokáže 12-mesačné dieťa?
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy. Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 13. mesiaci
Dieťa sa vo veku 13. mesiacoch stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.
Čo dokáže 14-mesačné dieťa?
Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami. V 14. mesiacoch dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo, žiada od vás, aby ste mu opakovali.
Riziká predčasného posadzovania
Porovnávanie vývoja malých detí má však na svedomí mnoho škôd. Krivá chrbtica, bolesti, problémy s dýchaním, zdeformovaný hrudník… To všetko môže byť dôsledkom predčasného posádzania! Dieťa sa vyvíja, je prirodzene zvedavé, okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho. Je to však iba pasívne sedenie, lebo sa samé neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu. Samozrejme nemôžeme ho nasilu držať v ľahu. Ale rovnako ho nemôžeme ani do ničoho nútiť. Ešte nikto nikoho nasili nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť.
Všetko má svoj čas
To kedy sa otočí, posadí, začne loziť máme naprogramované, a to kedy to dosiahne, je individuálne. každé dieťa dozrieva inak. Tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie. Preto zbytočne nepodliehajte panike ak vaše dieťa ešte samé nesedí a kamarátkyne už áno. V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete ako môžete dieťaťu ublížiť.
Každé trojmesačné obdobie je charakterizované niečím, čo musí dieťa dosiahnuť a to je predpokladom toho, aby mohlo prejsť do ďalšieho vývojového obdobia. Musím prejsť s prízemia na tretie cez prvé a druhé. Nedá sa to preskočiť.
Dôležitý šikmý sed
Za správne sedenie, alebo sed v ktorom je dieťa samé pripravené považujeme, keď si dieťa samé sadne. Predpokladom pre bezproblémové posadenie je taká funkcia svalov , že dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Musí však mať polohu naboku tak stabilnú, že sa začne hrať, ale zároveň už nemá záujem o otočenie na brucho, ale sa ťahá hore. Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o predlaktie, oprie sa o dlaň a je to krôčik k tomu, že si sadne. Môže to byť v 8 , 9, alebo 10 mesiaci. Je to obdobie, ktoré je charakteristické vývojom do budúceho sedenia, lezenia, státia a budúcej chôdze. Musí však najprv objaviť šikmý sed. Z lezenia si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neusedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj samé posadí.
Sed nemôže dieťa vo vývoji preskočiť. Tak ako všetko vo vývoji aj sed máme geneticky naprogramovaný Môže sa to vyskytnúť, len vtedy ak je dieťa postihnuté a vývoj vyzerá inak.
To že sa dieťa posadilo samé spoznáme podľa toho, že má jednu nohu mierne skrčenú a druhú takmer vystretú. Dieťa, ktoré ešte nie je pripravené na sed, sedí tak že má obe nožičky roznožené a tým si udržiava stabilitu v sede aby nepadlo.
Čo robiť a nerobiť ak ešte samé nesedí?
Ak ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmej polohy. Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť. Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Keď ešte nedsedí tak ho treba mať v strednej, a nie v kolmej polohe. Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik.
Ako škodí predčasné posadzovanie?
Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veeľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvýja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty. Chrbátik je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú. Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, zakrivenie chrbtice. Je to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed sa zvalí buď na jednu, alebo druhú stranu aby sa udržalo. To si matky ani nemusia všimnúť. V žiadnom prípade sa nesmie obkladať vankúšmi. Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatného kolmému sedeniu. Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa horšie dýcha.
Nezávislý sed - zvládne to samé
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás.
Musí trénovať
Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať
Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť.