V súčasnosti, na Slovensku a v iných krajinách, pozorujeme nárast antivakcinačných aktivít. Tieto aktivity vyvolávajú vlnu negatívnych postojov proti očkovaniu, často prostredníctvom informácií o "škodlivosti očkovania", ktoré sú zverejňované aj pomocou médií. Odporcovia očkovania často neuvádzajú, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia alebo jeho komplikácie. Je dôležité si uvedomiť, že epidémie infekčných ochorení, proti ktorým je v súčasnosti možnosť chrániť deti očkovaním, zabili vo svete viac detí ako všetky vojny. Spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými prehláseniami, bez dôkladnej znalosti problematiky, môže závažným spôsobom ohroziť zdravie detskej populácie a priniesť návrat takých infekčných ochorení, ktoré sa u nás vďaka očkovaniu dlhodobo nevyskytujú.
Thiomerzal v očkovacích látkach
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu, a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú.
Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, kde thiomerzal nepoužívajú. Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu.
Vo Švédsku a Dánsku sa realizovala štúdia, ktorá skúmala vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Štúdia sledovala obdobie rokov 1980 - 1990, kedy sa ešte používali vakcíny s obsahom thiomerzalu. Nezistil sa nárast incidencie autizmu s porovnaním obdobia, kedy sa začali používať očkovacie látky bez obsahu thiomerzalu.
Vo Veľkej Británii sa vyhodnocovali záznamy o vakcinácií 100 572 detí narodených v rokoch 1988 - 1997, z ktorých 104 trpelo autizmom. Taktiež nebol pozorovaný žiadny príčinný vzťah medzi expozíciou thiomerzalu a vznikom autizmu.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Očkovanie a porucha imunitného systému
Tvrdenia, že očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému, sú z odborného hľadiska neprijateľné. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne.
Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. 14 vakcín, ktoré sa v súčasnosti deťom najčastejšie aplikujú, obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov alebo polysacharidov v porovnaní s viac ako 3000 antigénmi, ktoré boli obsiahnuté v siedmich vakcínach aplikovaných v roku 1980.
Očkovanie a autizmus
Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu, vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 sa realizovali štúdie, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní a dátumom vypuknutia autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu.
Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, od kedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia.
Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500 000 detí, ktoré sa narodili v rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autori teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu sú obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Zabezpečili tak návrat týchto ochorení - okolité krajiny hlásia nové epidémie v nevakcinovanej populácii a hlásia aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.
Očkovanie a diabetes mellitus
Diabetes mellitus je závažné metabolické ochorenie, ktoré postihuje bunky pankreasu, čím sa znižuje produkcia dostatočného množstva inzulínu - hormónu, ktorý zabezpečuje optimálne zužitkovanie glukózy. Vznik tohto ochorenia je podmienený pôsobením rôznych faktorov, z ktorých dominantnú úlohu zohráva genetická predispozícia.
Odborníci z oblasti imunológie uskutočnili štúdie, v ktorých sledovali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. V Dánsku bola realizovaná štúdia, kedy sa na základe záznamov o očkovaní detí narodených v rokoch 1990 až 2000, zisťovala súvislosť medzi očkovaním detí a potvrdenou diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Závery štúdie potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a vznikom tohto ochorenia. Zároveň sa potvrdilo, že ani u detí, ktoré sú geneticky predisponované k vzniku ochorenia, neexistuje žiadny vzťah s očkovaním.
V USA sa realizovala štúdia, do ktorej boli zahrnuté dostupné kompletné záznamy o očkovaní detí narodených v rokoch 1988 až 1997. Rovnako sa nenašiel dôkaz o tom, že by akákoľvek očkovacia látka zahrnutá do očkovacieho kalendára spôsobila riziko vzniku diabetes mellitus.
Vykonané štúdie skúmajúce príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom akéhokoľvek ochorenia sa realizovali v dlhom časovom období s použitím veľkého súboru vzoriek, čo dokazuje, že štúdie vykazujú veľkú štatistickú silu. Poznatky antivakcinačných "špecialistov" sa opierajú iba o závery vyšetrení jedného pacienta, resp. veľmi malej skupiny detí, čím sa výsledky takýchto "štúdií" stávajú neobjektívne. Mnohokrát tieto dohady nie sú správne medicínsky zdokumentované.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Očkovací kalendár
Očkovací kalendár pre povinné očkovanie detí a dospelých pre príslušný kalendárny rok vydáva hlavný hygienik SR v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších zmien a doplnkov.
Očkovací kalendár pripravujú odborníci z oblasti epidemiológie, pediatrie, infektológie a imunológie, v súlade s odbornými odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie a praxou členských štátov Európskej únie. Očkovací kalendár je ako oficiálny dokument záväzný pre všetkých očkujúcich lekárov i pre rodičov detí.
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania na svojej internetovej stránke prezentuje očkovací kalendár, ktorý "doplnila" svojimi neodbornými poznámkami, ktoré sa opierajú o články antivakcinačných aktivistov. I keď v poznámke uvádzajú, že "obsah očkovacieho kalendára odráža výlučne názor autorov a prezentované názory sa nesmú chápať ako lekárske odporúčanie", navodzujú nimi pochybnosti a strach z očkovania, ktorý môže vyústiť do odmietania rodičov dať dieťa očkovať.
Samotné očkovanie nemôže spôsobiť vznik ochorenia, proti ktorému je očkovanie určené. V očkovacích látkach sa nenachádzajú živé mikroorganizmy pôvodcov ochorení v takej podobe, v akej sa nachádzajú okolo nás.
Ako vzniká diabetes?
Diabetes mellitus nie je jedno ochorenie, ale skupina ochorení, ktorých spoločným prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi (hyperglykémia). Príčin je viacero. S určitým zjednodušením možno hovoriť o chýbaní inzulínu alebo nedostatočnom účinku inzulínu v tkanivách, v dôsledku tzv. inzulínovej rezistencie.
Kým chýbanie inzulínu je charakteristickým prejavom diabetu 1. typu, inzulínová rezistencia je kľúčovým faktorom vzniku diabetu 2. typu. Najčastejšou príčinou nedostatočnej sekrécie inzulínu je poškodenie B-buniek pankreasu, ktoré inzulín produkujú, a to autoimunitným procesom, čo znamená, že imunitný systém napadne svoje vlastné štruktúry a zničí ich.
Okrem významnej genetickej predispozície sa za spúšťacie faktory tohto procesu považujú rôzne vírusové ochorenia, diétne faktory (skoré prikrmovanie kravským mliekom, skoré zavádzanie cereálií do výživy dojčaťa), niektoré potravinárske prísady (napr. dusičnany obsiahnuté v údeninách, ktoré sú zdrojom nitrozamínov), hormonálne vplyvy (puberta, gravidita, nízka hladina vitamínu D), dlhodobé funkčné preťažovanie B-buniek nadmerným príjmom sacharidov a ďalšie.
Naopak, ochranná úloha sa pripisuje dostatočne dlho trvajúcemu dojčeniu, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri vývoji a dozrievaní imunitného systému a správnej výžive dieťaťa v prvých mesiacoch a rokoch života. Kým diétne faktory sú ovplyvniteľné a možno ich efektívne uplatňovať, ťažšie je zabrániť infekčným ochoreniam (parotitída, hepatitída, infekčná mononukleóza, rubeola, enterovírusy - Coxackie vírus B, rotavírusy, retrovírusy) a hormonálnym zmenám (puberta, tehotenstvo) a samozrejme genetickej predispozícii.
Vzťah medzi očkovaním a diabetes
Téma očkovania sa najviac diskutuje vo vzťahu k vzniku diabetes mellitus 1. typu, ktoré často začína už v detskom veku, keď sa vykonáva aj viacero očkovaní. O očkovaní sa uvažovalo aj ako o možnom faktore, ktorý by mohol zvyšovať riziko diabetu 1. typu. Išlo však o nepodložené vykonštruované súvislosti, ktoré neboli nikdy potvrdené.
Systematické prehľady a metaanalýzy viacerých epidemiologických prác nepreukázali žiadne dôkazy medzi rutinným očkovaním v detskom veku a rizikom diabetu 1. typu. Nezistilo sa, že by deti zaočkované bežnými vakcínami proti osýpkam, príušniciam, rubeole, čiernemu kašľu, tuberkulóze, tetanu záškrtu, polyomyelitíde a pod. mali diabetes 1. typu častejšie, než deti, ktoré neboli zaočkované.
Naopak, riziko sa pri niektorých druhoch vakcinácie javilo ako nižšie a nedávna štúdia z posledných rokov dokonca aj preukázala významne nižší výskyt diabetu 1. typu u detí, ktoré boli zaočkované proti rotavírusovej „žalúdočnej chrípke“ - ochoreniu s rizikom ťažkej dehydratácie dieťaťa. Priaznivý efekt v súvislosti s diabetom 1. typu sa predpokladá aj u BCG vakcíny (proti tuberkulóze).
Je potrebné tiež uviesť, že aj v období po použití akejkoľvek vakcíny sa môžu objaviť rôzne ochorenia, ktoré by sa objavili aj bez vakcinácie. To však automaticky neznamená, že očkovanie toto ochorenie aj vyvolalo, ale ide len o časovú zhodu dvoch samostatných nezávislých procesov.
V súhrne teda možno konštatovať, že nie sú vedecké údaje a podklady, že by očkovanie zvyšovalo riziko diabetu 1. typu, ani že by neočkované deti mali toto riziko nižšie. S určitosťou však možno povedať, že očkovanie v detskom veku chráni proti viacerým závažným infekčným ochoreniam. Okrem toho sa ukazuje, že niektoré typy vakcín by mohli dokonca riziko diabetu 1. typu znižovať, čo by mohlo mať zásadný prínos v prevencii tohto závažného ochorenia. Kontraindikáciou pre očkovanie nie je ani už prítomný diabetes mellitus 1. typu a deti, ktoré už majú toto ochorenie, sa majú očkovať proti všetkým infekciám podľa očkovacieho kalendára tak ako zdravé deti.
Rizikové faktory pre vznik DM 1. typu
Rizikový faktor značí, že osoba, u ktorej je prítomný, má väčšiu pravdepodobnosť výskytu ochorenia, oproti osobe, ktorá rizikový faktor nemá. Vyjadruje sa ako pomer šancí alebo relatívne riziko, pričom hodnoty nad 1 znamenajú zvýšenie rizika, hodnoty pod 1 ochranný vplyv. Vakcíny boli tiež študované, či nepatria medzi rizikové faktory.
Zdravotnícki pracovníci majú za povinnosť hlásiť podozrenia na nežiaduce účinky liekov na ŠÚKL vtedy, ak majú podozrenie, že pozorovaný zdravotný stav bol vyvolaný liekom. Má byť splnená požiadavka primeraného časového vzťahu medzi podaným liekom a nežiaducou reakciou a majú byť vylúčené ďalšie možné príčiny. V prípade vakcín sa posiela hlásenie aj na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Údaje zhromažďované týmito dvoma úradmi však nie sú registre všetkých nežiaducich účinkov, ktoré sa u pacientov vyskytli. Hlásenie neznačí potvrdenie príčinného vzťahu medzi liekom a ochorením. Možnosť zaslať hlásenie má aj sám pacient.
Tieto hlásenia o nežiaducich účinkoch sa vyhodnocujú, zasielajú výrobcovi a do európskej databanky nežiaducich účinkov EudraVigilance. Pravidelne sa vyhodnocujú automatickým systémom vyhľadávania nových signálov. Okrem toho sa v pravidelných intervaloch, polročných, ročných alebo trojročných, podľa typu lieku, spracúvajú a vyhodnocujú všetky údaje, ktoré sa týkajú bezpečnosti lieku. Robia sa rôzne klinické skúšania, epidemiologické štúdie a metaanalýzy.
Podieľajú sa na nich nielen farmaceutické firmy, ale aj výskumní pracovníci, ktorí nie sú spojení s priemyslom. V prípade potreby sa robia opatrenia, ako je zrušenie registrácie, zavedenie obmedzení na použitie vakcíny (kontraindikácie), zmeny v poskytovaných informáciách o vakcíne.
Prečo sa začína s očkovaním v dojčenskom veku?
Dôvod je jednoduchý. Infekciami sú najviac ohrozené deti najmladšej vekovej skupiny. Hoci dieťa pri narodení má rozvinutý imunitný systém, ten je „naivný“ - prázdny. Ochranné protilátky od matky rýchlo po narodení klesajú. Infekcie najviac ohrozujú malé deti a majú u nich veľmi ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme.
Syndróm náhleho úmrtia dieťaťa
MUDr. nepozná relevantnú štúdiu, ktorá by potvrdzovala tvrdenie, že vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a vakcíny proti detskej obrne spôsobujú syndróm náhleho úmrtia dieťaťa. Žiaľ, etiológiu (príčinu vzniku) syndrómu náhleho úmrtia nepoznáme. Poznáme len rizikové faktory jeho vzniku. Ale „stav po očkovaní“, medzi týmito rizikovými faktormi nie je.
Autizmus
Prof. tvrdí, že príčiny autizmu zatiaľ nie sú celkom jasné. Najväčšiu úlohu však zohrávajú genetické poruchy počas prenatálneho života dieťaťa. Žiadna z vedecky podložených štúdií nepreukázala kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Zvyšovaním počtu nezaočkovaných detí sa znižuje kolektívna imunita a vzniká riziko šírenia infekčných ochorení, ktoré už dnes nepoznáme práve vďaka vakcinácii.
Diabetes 1. a 2. typu
Oba typy cukrovky spája iba následok - vysoká hladina cukru v krvi, čo vedie ku komplikáciám ako je poškodenie obličiek, očí, nervov a ciev. Líšia sa všetkým ostatným, od mechanizmu vzniku cez postup liečby po mieru viny pacienta na vzniku ochorenia.
Diabetes 1. typu (DM-1) je spôsobený autoimúnnou reakciou a postihuje asi 10 % cukrovkárov. Organizmus vytvára protilátky a útočí na vlastné B-bunky, ktoré produkujú inzulín. Čo túto reakciu vyvoláva, nie je dnes ešte úplne známe. Prvý typ diabetu sa vyskytuje asi u desatiny všetkých diabetikov. Častejšie sa prejaví v detstve a u dospievajúcich, môže sa však rozvinúť v ktoromkoľvek veku. Ak má tento typ diabetu jeden rodič alebo súrodenec, riziko pre dieťa predstavuje asi 3 - 6 %. Pacienti s týmto typom diabetu potrebujú inzulín každý deň, aby mohli kontrolovať hladinu glukózy vo svojej krvi. Bez inzulínu človek s DM-1 zomrie.
Diabetes 2. typu (DM-2) predstavuje viac ako 90 % všetkých prípadov cukrovky. Najčastejšie sa prejavuje u dospelých po 40. roku života, začínajú ale pribúdať aj prípady detí s DM-2. Pri tomto type diabetu dokážu B-bunky produkovať inzulín, ale deje sa to buď v nedostatočnom množstve, alebo telo nedokáže zareagovať na jeho pôsobenie. To vedie k hromadeniu cukru v krvi a ďalším zdravotným následkom. Na rozdiel od DM-1, pacienti s druhým typom diabetu spravidla nepotrebujú na prežitie každodennú dávku inzulínu. U pacientov s DM-2, ktorí chorobu a liečbu podcenia či zanedbajú, sa môže objaviť niekoľko vážnych zdravotných komplikácií.
Diabetes je civilizačné ochorenie a počet ľudí s diabetom druhého typu celosvetovo rýchlo rastie. V priebehu jednej generácie sa výskyt diabetu vo svete zdvojnásobil, výnimkou nie je ani Slovensko - v roku 1970 bol výskyt diabetu v Československu 3,5 %, v roku 2008 na Slovensku už 7 %. Asi 20 % ľudí na Slovensku je v riziku, že na diabetes v priebehu života ochorie.
Očkovanie nespôsobuje cukrovku
Mýty o očkovaní, ktoré stále rezonujú v spoločnosti, sa šíria rovnako nekontrolovane ako lavína. Napriek opakovaným snahám vedeckých autorít a zdravotníckych organizácií viesť dialóg s rodičmi a vysvetľovať im dôležitosť očkovania, sa stále nájde množstvo tých, ktorí odmietajú vyjadrenia lekárov a, paradoxne, viac dôverujú internetovým diskusným fóram, neovereným vyhláseniam na internete a príbehom z druhej ruky.
Tvrdenie, že vakcíny spôsobujú cukrovku, brala verejnosť natoľko vážne, že ho overilo viacero štúdií. Tvrdenie vychádzalo z reálneho vedeckého predpokladu, že k „naštartovaniu“ patologickej imunitnej reakcie proti bunkám produkujúcim inzulín dochádza po niektorých vírusových infekciách. Prečo by teda očkovacia látka nemohla vyvolať podobnú reakciu?
Vo vede samozrejme predpoklady nestačia. A nech vyzerajú akokoľvek pravdepodobne, vždy je potrebné overiť ich a získať dôkazy, než sa považujú za fakt. Faktom je, že kauzálna (príčinná) súvislosť medzi očkovaním a cukrovkou sa opakovane nezistila. Ukázalo sa, že ide iba o časovú súvislosť, teda koreláciu. Cukrovka sa u detí rozvíja často v období po očkovaní, čo si pozorovateľ môže vysvetliť ako následok.
Niektoré vakcíny mali dokonca kladný účinok. Napríklad pri dlhodobom sledovaní pacientov s cukrovkou prvého typu sa po očkovaní proti tuberkulóze zistila zlepšená hladina cukru v krvi, pričom toto zlepšenie pretrvávalo roky. Samozrejme to neznamená, že jednou vakcínou vieme liečiť cukrovku, je to však ďalší dôkaz, ktorý protirečí údajnému negatívnemu vplyvu očkovania na cukrovku.
Rotavírus a jeho vplyv na rozvoj cukrovky
Nedávno publikovaná štúdia sledovala vplyv vakcíny proti rotavírusom na výskyt novovzniknutej cukrovky u detí. Rotavírusy infikujú prakticky každé dieťa do 5 roku života. U niektorých je priebeh asymptomatický, takže nikto si nevšimne, že by dieťa malo zdravotné ťažkosti. U iných sa prejaví silnými hnačkami, ktoré môžu spôsobiť stratu toľkých tekutín, až dieťa skončí v nemocnici na infúziách.
V tejto štúdii sa autori zamerali na výskyt cukrovky u detí v Austrálii s cieľom zistiť, či je očkovanie proti rotavírusom spúšťač imunitnej reakcie proti bunkám produkujúcim inzulín. Experimenty v laboratórnych podmienkach totiž v minulosti ukázali, že rotavírus môže vyvolať imunitnú reakciu proti bunkám pankreasu, kde sa produkuje inzulín.
Keďže sa pri očkovaní proti rotavírusom používa živá vakcína, čo znamená, že obsahuje živé oslabené vírusy tejto choroby, črtal sa možný mechanizmus, akým by toto očkovanie mohlo spôsobovať cukrovku. Výsledky výskumu však ukázali presný opak. Od zavedenia očkovania v roku 2007 došlo k zníženiu výskytu cukrovky u detí.
Autori štúdie tvrdia, že hoci zatiaľ nejde o stopercentný dôkaz (stále je možná koincidencia, teda náhodný súčasný výskyt dvoch pozorovaných javov), štúdia naznačuje, že očkovanie proti rotavírusom môže u detí znížiť riziko cukrovky prvého typu. Zníženie výskytu cukrovky nebolo pozorované u detí nad 5 rokov, predpokladá sa preto protektívny faktor, ktorý neovplyvnil ostatné deti.
Liečba diabetu
Pacienti s DM-1 sú liečení s pomocou inzulínu, ktorý je pre nich životne dôležitý. Pri pacientoch s DM-2 sa najskôr začína s úpravou životného štýlu (diéta, viac pohybu, zákaz fajčenia) a ak zlyhá, začína sa s liečbou tabletkami či inzulínom. Tie môžu byť nasadené v niektorých prípadoch hneď po zistení diagnózy, záleží od konkrétneho prípadu.
Lieky podávané na zníženie hladiny glukózy v krvi pôsobia niekoľkými spôsobmi, často sa rôzne typy liekov spolu kombinujú: podporujú vylučovanie inzulínu z pankreasu, zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín alebo podporujú rozpad zložených cukrov pri trávení.
Nové trendy v liečbe diabetu
Biofarmaceutické firmy dnes vyvíjajú asi 180 liekov, ktoré majú pomôcť liečiť diabetes prvého a druhého typu a s nimi súvisiace ochorenia. Medzi ne patria: