Každý rodič s netrpezlivosťou očakáva prvé slová svojho dieťaťa. Keď dieťatko povie slovo „mama“, je to moment plný radosti a dojatia. Smejeme sa na každom ďalšom slove, ktoré náš malý poklad vysloví. Čo však robiť, ak dieťa rastie a stále toho veľa nenahovorí, alebo hovorí tak, že mu nerozumieme? V takom prípade potrebuje pomoc, a vy ako rodič tiež.
Problémy s rečou u detí - realita dnešnej doby
Ak patríte k tým šťastným rodičom, ktorých dieťa sa naučilo hovoriť bez akýchkoľvek problémov, možno ani netušíte, aké obrovské množstvo detí má v dnešnej dobe problémy s rečou či výslovnosťou. Dôkazom sú obsadené termíny u logopéda, učitelia upozorňujúci na vysoký výskyt detí s poruchami reči v škôlke a dokonca aj v škole. Netreba zdôrazňovať, aká je reč dôležitá. Dieťa, ktoré sa nevie vyjadrovať, máva zvyčajne problémy v kolektíve, neskôr s odpovedaním v škole a celkovo má ťažší život ako dieťa, ktoré hovorí pekne a čisto. Ak teda nejde všetko tak, ako má, ako mu môžete vy ako rodič pomôcť?
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
To, že niečo nie je v poriadku, zvyčajne zbadá každý rodič aj sám. Iné deti už dávno rozprávajú a to vaše takmer nič, alebo veľmi nezrozumiteľne? Všade čítame, že každé dieťatko je iné, že treba počkať a nestresovať, takže kedy je ten správny čas, aby ste sa obrátili na odborníka?
Návšteva pediatra
Pri pravidelných návštevách pediatra si sám lekár preveruje, ako sa vyvíja jeho reč. Ak sa nevyvíja uspokojivo, býva to spravidla sám pediater, ktorý navrhne zhruba vo veku 2,5 roka dôkladnejšie vyšetrenie. Netreba sa zľaknúť. Lekár mu skontroluje jazýček, či nemá prirastenú uzdičku, následne môže doporučiť úplne bezbolestné vyšetrenie sluchu, aby sa ubezpečil, že dieťa dobre počuje. Ak nie sú známe iné, vážnejšie faktory a diagnózy, ktoré by mohli vplývať na vývin reči, pošle vás s dieťatkom k odborníkovi.
Logopéd - odborník na reč
Logopéd je odborník na učenie a trénovanie výslovnosti a reči. Nerieši len zajakávanie a ráčkovanie. Väčšina logopédov, ktorí sa venujú deťom, učí deti správnu výslovnosť hlások, spájanie slov do viet a množstvo iných vecí súvisiacich s rečou. Na prvom stretnutí ako rodič dostanete dotazník, alebo absolvujete pohovor. Následne logopéd formou hry preverí skutočné schopnosti dieťatka rozprávať a určí diagnózu. A začína sa dlhá cesta, výsledkom ktorej bude to najkrajšie, čo si všetci rodičia v takejto situácii želajú: pekná a čistá reč detí.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Úskalia logopedickej terapie
Znie to jednoducho, ale nie je. Problémom je, že stretnutia u logopéda trvajú zvyčajne 20-30 minút. Pre vyťaženosť a tiež vzhľadom na nadstavenia zdravotných poisťovní vás môže logopéd prijať cca 1-2 krát do mesiaca. A to je príliš málo. Dieťatku to nestačí. Ďalšou komplikáciou môže byť, ak dieťa s logopédom nespolupracuje. Jednak kvôli inej, pridruženej diagnóze, alebo si skrátka nevedia nájsť k sebe cestu. Stretnutia u logopéda preplače, nechce trénovať a tým sa stáva celá terapia úplne zbytočná. Vtedy o to viac vystáva otázka: ako môžem ja, ako rodič pomôcť môjmu dieťatku?
Ako môže rodič pomôcť?
Chcete pomôcť, čo je skvelé. Ale neviete ako. Veď nie ste odborník na logopédiu. Opakovať dieťatku hodiny a hodiny nejaké slovo, ktoré chcete, aby sa naučilo, tiež nepomáha. Pri deťoch, ktoré majú problémy s výslovnosťou, je totiž zvyčajne problém v ohybnosti jazyka a jeho nadstavení pri každej hláske. Viete, kde má byť jazyk pri vyslovovaní hlásky „k“? Alebo ako si pomôcť, aby sa naučilo správne sykavky, alebo „r“?
Príčiny oneskoreného vývinu reči
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
- ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
- Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny rečové problémy, je vyššia pravdepodobnosť, že ich bude mať aj dieťa.
- Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
Dysfázia - špecifická porucha reči
Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet. Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, kde deti zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Neskôr môžu mať ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr. Môžu sa prejaviť aj problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová. Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, čo znamená, že rovnako používajú obe ruky a neuprednostňujú ani pravú, ani ľavú ruku. Okrem toho sa u týchto detí môžu objaviť deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni. Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.
Ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa?
Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčovým prvkom, ktorý mu môže pomôcť v tom, aby sa rozhovorilo. Tu sú niektoré osvedčené metódy a aktivity, ktoré môžete vyskúšať:
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
- Čítanie: Pravidelné čítanie kníh je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa. Vyberajte knihy s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Počas čítania skúste dieťaťu klásť otázky a povzbudzujte ho, aby po vás opakovalo slová a vety.
- Rozprávanie počas bežných činností: Zapojte reč do každodenných aktivít. Opisujte, čo robíte, keď varíte, upratujete alebo nakupujete. Príklad: „Pozri, teraz krájame melón. Je červený a šťavnatý. Obsahuje veľa vody a príjemne v lete osvieži.“
- Prispôsobte hry a aktivity: Vyberajte také hry a aktivity, ktoré podporujú rečový vývin, ako sú:
- Rolové hry: Hranie rolí, kde dieťa vystupuje ako rôzne postavy, môže byť zábavným spôsobom, ako rozvíjať reč. Povzbudzujte ho, aby rozprávalo ako daná postava a používalo rôzne slová a vety.
- Skladačky: Podporujú rozvoj jemnej motoriky a rečových schopností cez opisovanie činností.
- Interaktívne hry: Existuje taktiež množstvo aplikácií a počítačových hier navrhnutých na rozvoj reči a slovnej zásoby. Vyberajte tie, ktoré sú vhodné pre vek vášho dieťaťa a ktoré ponúkajú interaktívne a zábavné učenie.
- Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov je taktiež účinným spôsobom, ako zlepšiť výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.
Kedy navštíviť odborníka?
Rečový vývin je komplexný proces a oneskorenia môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou si vyžaduje trpezlivosť, kreativitu a systematický prístup. Ak však nevidíte pokrok, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc logopéda. Logopéd vám poskytne cenné rady a konkrétne techniky, ktoré pomôžu vášmu dieťaťu napredovať v rečovom vývine.
Ďalšie tipy a odporúčania
- Veľa sa s dieťaťom rozprávajte: Opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
- Používajte kartičky na rozvoj reči: Pomôžu s rozšírením slovnej zásoby.
- Čítajte knihy nahlas a s obrázkami: Je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ako podporiť rečový vývin.
- Obmedzte pozeranie televízie alebo videí: Dlhé pozeranie televízie alebo videí môže spomaliť rečový vývin.
- Podporujte gestá a mimiku: Naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
- Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu: Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Nenúťte dieťa hovoriť: Ak dieťa nechce hovoriť, nenúťte ho. Namiesto toho sa snažte vytvoriť príjemnú a uvoľnenú atmosféru, v ktorej sa bude cítiť bezpečne a bude mať chuť komunikovať.
- Buďte trpezliví a podporujúci: Rečový vývin je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a podporu. Chváľte dieťa za každý pokrok, aj keď je malý.
Odborníci, ktorých môžete kontaktovať
- Pediatra: Posúdi celkový zdravotný stav dieťaťa a vylúči prípadné zdravotné príčiny oneskoreného vývinu reči.
- Logopéda: Vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností dieťaťa a navrhne vhodnú terapiu.
- Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
Alternatívne metódy komunikácie
V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Domáce cvičenia a aktivity
Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít.
- Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
- Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
- Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
- Hry na pomenúvanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
- Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
- Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
- Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
- Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Čo robiť, keď dieťa ešte stále nerozpráva?
Ak vaše dieťa ešte nezačalo rozprávať, nezúfajte. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a predtým, než začne používať slová, musí zvládnuť niekoľko dôležitých prekurzorov reči. Tieto zručnosti, ako je očný kontakt, spoločná pozornosť, používanie gest a rozumieť stálosti objektu, sú kľúčové pre neskoršiu verbálnu komunikáciu.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
- Očný kontakt: Pokiaľ sa dieťa na vás nepozrie, keď si niečo pýta, je potrebné začať trénovať práve očný kontakt. Napríklad si dávame predmety, ktoré dieťa chce, ku tvári, aby sa pozrelo do očí, alebo robíme smiešne grimasy, nech dieťa zaujmeme.
- Spoločná pozornosť: Znamená to, že dieťa chce s nami tráviť čas pri aktivite, alebo nás pri nej potrebuje. Najlepšie aktivity na trénovanie spoločnej pozornosti sú hojdanie, vyhadzovanie dieťaťa nad hlavu, točenie, fúkanie bublín. Ak už dieťa chce pri aktivitách s nami tráviť čas, je dôležité naučiť ho výmenu rolí. Výmena rolí znamená, že raz aktivitu spraví dieťa a potom dieťa čaká, kým aktivitu spraví rodič. Napríklad pri tlieskaní - zatlieskam ja, počkám, kým zatlieska dieťa, dieťa počká, kým zatlieskam ja….. alebo stavanie veže z kociek - jednu kocku dám ja, potom položí kocku dieťa a potom zase ja a tak ďalej.
- Používanie gest: Je veľmi prospešné ak rodič používa gestá a učí dieťa používať gestá. Základné gestá sú ukazovanie na predmet (prstom, rukou), ukazovanie predmetu v ruke, žiadanie predmetu od nás a podávanie predmetu. Existuje však mnoho iných gest, ktoré môžu rodičia používať napríklad: pápá, áno, nie, gestá zvierat, činností znázornené gestom (dlaň na líce pri slove búva, šúchanie rúk pri slove umývať…)
- Stálosť objektu: Pred nástupom prvých slov dieťa musí pochopiť aj stálosť objektu. To znamená, že rozumie tomu, že daný predmet existuje aj vtedy, keď ho dieťa nevidí. Trénovať to môžeme schovávaním hračiek pred očami dieťaťa, ktoré najskôr odkrývame a potom očakávame, že ich odkryje aj dieťa. Takže dieťa začne hľadať predmety po izbe, alebo ich začne schovávať a chce, aby ich rodič našiel.
Okrem spomínaných prekurzorov by ešte u dieťaťa mala byť prítomná funkčná hra s predmetmi (česanie bábiky, autá parkovať do garáží, dať macka spinkať). Potom sú dôležité prekurzory, pri ktorých sa dieťa učí narábať s artikulačnými orgánmi a to znamená, že dieťa skúša džavotať (mamama, bababa, kuve, dumo…) a skúša po nás opakovať slová (verbálna imitácia).
Všetky prekurzory reči by sme s dieťaťom mali trénovať počas hry, aby učenie bolo pre dieťa zábavné. Ak Vaše dieťa začína rozprávať neskoro, zbytočne nečakajte a vyhľadajte logopéda.
Mýty a fakty o oneskorenom vývine reči
Mýtus: "Aj Einstein začal rozprávať až v 5-tich rokoch."Fakt: Vývin reči je špecifický a v každom období sa v reči intenzívnejšie rozvíja iná zložka: slovná zásoba, gramatika, výslovnosť, schopnosť čítať a i. Ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5.rokoch, dieťa ešte nebude pripravené na školu.
Mýtus: "To určite dobehne."Fakt: Ak sa dieťa nerozrozpráva a vy nestimulujete jeho reč, tak strácate čas. Je na vás, koľko budete čakať. Ak sa dieťa rozrozpráva a vy ste stimulovali reč, nikomu ste neublížili.
Mýtus: "Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, je hlúpe."Fakt: Dieťa, ktoré chodí na logopédiu, nie je hlúpe, ale učí sa pekne rozprávať. Pri najmenších deťoch (do 3-4 rokov) logopéd pracuje najmä s rodičom.
Mýtus: "Logopédia je trápenie."Fakt: Logopédia už nie je iba o paličkách v ústach a bielych plášťoch. Mnoho dnešných logopédov robí terapiu s deťmi hravou formou. Mnoho detí sa na stretnutie s logopédom teší. Detský logopéd nie je doktor, z ktorého majú deti strach: nepichá injekcie, nepredpisuje lieky, nechodí od hlavy po päty v bielom plášti s rúškom na tvári.
Mýtus: "Logopédia je zázrak."Fakt: Nik nemôže povedať, že ak sa predsalen odhodláte a zájdete k logopédovi, Vaše dieťa začne ako šibnutím čarovného prútika okamžite rozprávať. Niekedy sú za tým hodiny a hodiny spoločnej domácej snahy. A niekedy nás i napriek tomu možnosti a schopnosti dieťaťa jednoducho „nepustia“ k takým pokrokom, aké by sme si priali. Vývin reči je veľmi individuálny a neexistujú 2 rovnaké deti.