Agresívne správanie u detí predstavuje komplexný problém, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavy. Pochopenie týchto príčin a prejavov je kľúčové pre efektívne riešenie a pomoc deťom, ktoré sa s agresivitou stretávajú. Medzinárodný deň nevinných obetí agresie, ktorý pripadá na 4. jún, nám pripomína, že deti sú často obeťami fyzických, duševných či emocionálnych útokov. Každé agresívne konanie má svoje príčiny a považuje sa za sociálnopatologickú formu správania.
Kto sú obete agresie?
Medzi nevinné obete agresie patria najmä deti, ktoré sa nedokážu primerane brániť. Psychosomatické dôsledky si dieťa často nesie so sebou celý život. Medzi charakteristické znaky detí, ktoré sú obeťami týrania, patria nízka sebaúcta a sebadôvera, potreba vyhovieť okoliu, nekritická poddajnosť a rešpekt voči autorite. Podobne sú ohrozené aj naivné, zvedavé a dôverčivé deti, ako aj jedinci s oslabeným telesným, psychickým alebo sociálnym vývinom, ktorí sú vytesňovaní z kolektívu rovesníkov a ľahšie zmanipulovateľní. Okolnosti prostredia a situácie v kombinácii s určitými charakteristikami dieťaťa zvyšujú pravdepodobnosť týrania či zneužitia. Riziko zneužitia môže zvýšiť akékoľvek deprimujúce rodinné prostredie, z ktorého chce dieťa uniknúť. Deti si tiež neuvedomujú, akou veľkou hrozbou môže byť naivné vystavovanie sa sociálnym sieťam, písanie osobných informácií či zverejňovanie fotografií. Dieťaťu neprospieva, ak je z dôvodu zaneprázdnenia rodičov často osamelé.
Príčiny agresívneho správania u detí
Agresívne správanie u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Rodinné prostredie:
- Týranie (psychické, fyzické alebo sexuálne) je prejavom aktívnej agresivity voči dieťaťu. Veľa agresorov pochádza z okruhu najbližšej rodiny dieťaťa.
- Nepriaznivá životná situácia dospelej osoby, ktorá svoju frustráciu smeruje vo forme hnevu na dieťa.
- Závislosť od psychoaktívnych látok (alkohol, nelegálne látky).
- Deprimujúce rodinné prostredie, z ktorého chce dieťa uniknúť.
- Nedostatok pozornosti a času venovaného dieťaťu zo strany rodičov.
Osobnostné faktory:
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
- Nízka sebaúcta a sebadôvera.
- Potreba vyhovieť okoliu.
- Nekritická poddajnosť a rešpekt voči autorite.
- Impulzívnosť (napríklad u detí s ADHD).
- Preťažená nervová sústava (napríklad u detí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom).
Sociálne faktory:
- Šikanovanie zo strany rovesníkov (fyzické ataky, ničenie vecí, ponižovanie, kyberšikanovanie).
- Vytesňovanie z kolektívu rovesníkov.
- Negatívny vplyv sociálnych sietí.
- Stav spoločnosti a správanie detí ako jej zrkadlový odraz.
Vývojové faktory:
- Obdobie vzdoru, počas ktorého si dieťa začína uvedomovať svoju silu.
- Stresujúce situácie, na ktoré dieťa nedokáže primerane reagovať.
- Nedostatok sociálnych zručností na vyjadrenie túžob, nesúhlasu, hnevu či obhajoby hraníc.
- Nevyvinutý mozog a neschopnosť ovládať emócie.
Zdravotné faktory:
- Choroby, ktoré spôsobujú bolesť alebo svrbenie.
- Psychiatrické diagnózy (napríklad ADHD, autizmus, Aspergerov syndróm).
Prejavy agresívneho správania u detí
Prejavy agresívneho správania u detí môžu byť rôzne a závisia od veku dieťaťa, jeho osobnosti a príčiny agresivity. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Fyzická agresia: bitie, kopanie, hryzenie, ťahanie za vlasy, hádzanie predmetov.
- Verbálna agresia: kričanie, nadávanie, urážanie, vyhrážanie sa.
- Emocionálna agresia: zosmiešňovanie, ignorovanie, manipulácia, vydieranie.
- Sebapoškodzovanie: rezanie, pálenie, udieranie sa.
- Ničenie vecí: rozbíjanie hračiek, poškodzovanie nábytku, ničenie osobných predmetov.
- Problémové správanie: krádeže, klamstvá, zhoršený výkon v škole.
- Zmeny v správaní: problematický spánok, nutkavé správanie, záchvaty paniky, narušená dôvera k okoliu.
- Disociácia: pocit necitlivosti, zmätenosť, mimoriadne zážitky.
- Neprimerané sexuálne správanie: napodobňovanie sexuálneho správania pred okolím, pokus o sexuálne zneužitie iných detí, promiskuitné správanie.
Dôsledky agresívneho správania u detí
Agresívne správanie môže mať vážne dôsledky na psychický vývin dieťaťa. Týranie akéhokoľvek druhu má nepriaznivý vplyv na psychický vývin dieťaťa, ktorý je veľmi zraniteľný na akékoľvek nepriaznivé udalosti a zmeny. Nie vždy to však musí viesť k rozvoju psychickej poruchy. Medzi najčastejšie dôsledky patria:
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
- Psychické poruchy: depresívna porucha, úzkostné poruchy, posttraumatická stresová porucha (nočné mory, zvýšená bdelosť, flashbacky, vyhýbanie sa situáciám, ktoré pripomínajú týranie alebo zneužitie), bipolárna afektívna porucha.
- Narušená sebaúcta a sebadôvera.
- Problémy v medziľudských vzťahoch.
- Zhoršený školský výkon.
- Závislosť od psychoaktívnych látok.
- Sebadeštrukčné správanie.
- Vyhľadávanie situácií, v ktorých sa zneužívanie opakuje.
- Zanedbávanie osobného zdravia a hygieny.
Ako pomôcť dieťaťu s agresívnym správaním?
Pomoc dieťaťu s agresívnym správaním si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:
- Identifikáciu príčiny agresivity: Je dôležité zistiť, čo spôsobuje agresívne správanie dieťaťa. Môže ísť o rodinné problémy, šikanovanie, zdravotné problémy alebo iné faktory.
- Psychologickú pomoc: Každé dieťa vystavené negatívnej skúsenosti potrebuje psychologickú pomoc. Ak sú dôsledky závažnejšie, potrebuje aj psychiatrickú starostlivosť v zmysle psychofarmakoterapie. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
- Vytvorenie bezpečného prostredia: Dieťa potrebuje cítiť, že je v bezpečí a že mu dospelí rozumejú. Je dôležité, aby malo možnosť vyjadriť svoje emócie (aj tie silné, ako hnev alebo žiarlivosť) bez toho, aby bolo odsudzované.
- Naplnenie potrieb dieťaťa: Je dôležité, aby boli naplnené všetky potreby dieťaťa - nielen tie základné (jedlo, spánok), ale aj potreba porozumenia, predvídateľnosti, dostupnosti a spoločného času.
- Učenie sociálnym zručnostiam: Dieťa potrebuje naučiť, ako vyjadriť svoje túžby, nesúhlas, hnev či obhájiť svoje hranice bez agresie.
- Spoluprácu s odborníkmi: V prípade potreby je dôležité vyhľadať pomoc odborníkov - psychológa, psychoterapeuta, psychiatra, sociálneho pracovníka.
- Hlásenie týrania: Každý, kto zistí akékoľvek týranie dieťaťa, má zákonnú povinnosť ohlásiť to orgánom činným v trestnom konaní.
Prevencia agresívneho správania u detí
Prevencia agresívneho správania u detí je rovnako dôležitá ako jeho riešenie. Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia patria:
- Výchova v pokojnom a láskyplnom prostredí: Dieťa by malo vyrastať v prostredí, kde sa necíti ohrozené a kde má dostatok pozornosti a lásky zo strany rodičov.
- Podpora sebaúcty a sebadôvery dieťaťa: Je dôležité, aby dieťa malo zdravé sebavedomie a verilo si vo vlastné schopnosti.
- Učenie sociálnym zručnostiam: Dieťa by malo byť vedené k tomu, aby dokázalo komunikovať svoje potreby a emócie bez agresie.
- Vytváranie zdravých vzťahov s rovesníkmi: Je dôležité, aby dieťa malo dobré vzťahy s rovesníkmi a aby sa necítilo izolované.
- Ochrana pred negatívnym vplyvom médií a sociálnych sietí: Rodičia by mali dohliadať na to, čo dieťa sleduje v televízii a na internete, a mali by ho učiť kriticky myslieť a odolávať negatívnym vplyvom.
Syndróm CAN (týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa)
Syndróm CAN je súhrnný názov pre stavy, keď je dieťa týrané, zneužívané alebo zanedbávané. V škole sa syndróm rozpoznáva jednoducho a zároveň veľmi ťažko. Jednoducho, lebo sú to práve učitelia, ktorým sa deti najčastejšie zdôverujú. Deti trávia v škole veľa času a vnímavý učiteľ má veľkú šancu zistiť, že s dieťaťom sa deje niečo zlé. Obete vykazujú najrôznejšie symptómy, ktoré je niekedy problematické správne identifikovať. Väčšina učiteľov nie je na to pripravená ani kompetentná. Existuje viac možností detekcie, ale na prvom mieste je záujem o dieťa. Keď učiteľ dieťa vníma, pozoruje, rozpráva sa s ním, je to najpodstatnejšie, čo môže urobiť. Nevyhnutná je dôvera, aby sa dieťa cítilo slobodne pri vyjadrovaní akýchkoľvek emócií a postojov. Aj negatívnych, respektíve takých, ktoré sa učiteľovi nemusia páčiť. Je to cenné, pretože si dieťa otestuje učiteľa či unesie aj bolestivú pravdu o tom, čo prežíva.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti