Rozvod je náročný proces, ktorý so sebou prináša mnoho otázok a obáv, najmä ak sa týka rodičov s maloletými deťmi. Matky na materskej dovolenke alebo dlhodobo nezamestnané sa často cítia zraniteľné a neisté ohľadom svojich práv a povinností. Tento článok sa zameriava na práva matiek v rozvodovom konaní, s osobitným dôrazom na otázku súdnych trov a vyživovaciu povinnosť.
Práva matky pri rozvode: komplexný prehľad
Práva matky pri rozvode sú rozsiahle a zamerané na zabezpečenie ochrany a starostlivosti o maloleté deti, ako aj na zabezpečenie primeranej životnej úrovne matky, ak sa nemôže sama živiť. Nenechajte sa zastrašiť a aktívne si uplatňujte svoje práva.
Vyživovacia povinnosť manžela
Ak ste po rozvode neschopná sama sa živiť, máte právo žiadať od bývalého manžela príspevok na primeranú výživu. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého manžela. Tento príspevok môže byť priznaný najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Vo výnimočných prípadoch, ak rozvedený manžel nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, môže súd túto dobu predĺžiť.
Výživné na deti
Okrem výživného na seba máte právo požadovať aj výživné na deti. Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Majetkové vyporiadanie
Po rozvode nasleduje konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V zásade platí rovnosť podielov oboch manželov, a preto by ste mali mať nárok aj na časť peňazí, ktoré patria do BSM, hoci ich zarobil Váš manžel. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. K tzv. disparite podielov, teda k tomu, aby podiely neboli rovnaké môže dôjsť iba pri splnení špeciálnych podmienok. Nemáte teda automaticky nárok na väčší podiel, ale máte väčšiu šancu, aby súd priznal byt Vám.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Právo na bývanie
Ak ste sa s manželom dohodli, že si nebudete nárokovať na jeho dve firmy, ktoré nadobudol v manželstve, ale sľúbil Vám auto a príspevok na nájomné, môžete sa obrátiť na súd, aby rozhodol o vašich nárokoch. Je dôležité predložiť dôkazy alebo dokumenty, ktoré potvrdzujú sľuby alebo dohody medzi vami a vaším bývalým manželom.
Starostlivosť o deti
Ak otec dieťaťa chce zobrať deti, ale deti chcú zostať s Vami, súd bude prihliadať na záujem detí a ich citovú väzbu k Vám. Ak je vplyv otca na dieťa zlý a syn sa ho bojí, je potrebné, aby v súdnom konaní nastúpil znalec a táto skutočnosť bola preukázaná. Ak sa syn bojí otca, potom sú dve možnosti, buď sa zakáže styk otca so synom alebo bude za prítomnosti Vás ako matky.
Súdne trovy: Kto ich platí?
Pri rozvode je dôležitou otázkou aj úhrada súdnych trov. Obyčajne súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak by ste chceli, aby Vám súd priznal zaplatený súdny poplatok, museli by ste o to v konaní žiadať a ďalej to, aby príčinou resp. okolnosťami spôsobujúcimi to, že súd manželstvo rozvedie sú okolnosti na strane manžela (napr. jeho agresívne správanie, fyzické ublíženie, týranie, nezodpovedné správanie v manželstve - branie pôžičiek len na jeho osobné účely, hranie hazard). Existujú však situácie, kedy je možné oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov
Zákon č. 71/1992 Zb. upravuje v § 4 ods. 1 vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, teda taxatívne upravuje všetky konania, ktoré sú zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov - napr. od poplatku je oslobodenú súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí ( takže napr. plnoletá dcéra podá návrh proti svojmu otcovi o určenie alebo zvýšenie výživného, alebo otec podá návrh proti dcére na zníženie výživného ). V týchto prípadoch nie je podstatné v akej procesnej pozícii vystupujete. Celé konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.
Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
Ods. 2 §4 zákona hovorí o osobnom oslobodení od SP - súdne poplatky, keď od poplatku sú oslobodené konkrétne subjekty - navrhovatelia - ako štát, obce, nadácie….) a nie konania ako v ods. 1 zákona. Aj tu zákon taxatívne upravuje všetky prípady osobného oslobodenia od SP. To som Ti už písala, že ide aj o prípad navrhovateľa v konaní o určenie výživného, o zvýšenie výživného, alebo prípad nevydatej matky v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom……. Takže uvediem Ti príklad - v prípade určenia manželského výživného § 4 ods. 2 je oslobodená navrhovateľka - manželka, ktorá žiada výživné od odporcu manžela ( nejde o vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi rodičmi a deťmi, kde celé konanie je oslobodené od SP nielen navrhovateľ § 4 ods. 1 ), alebo napr. navrhovateľka v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. V prípade tohto osobného oslobodenia podľa § 4 ods. 2 nemá význam pri podávaní návrhu či si na materskej, či máš príjem zo závislej činnosti, majetkové pomery, si ako navrhovateľka zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov.Ostatné konania neupravené v § 4 zákona tie sú spoplatnené, teda navrhovateľ v konaní musí zaplatiť súdny poplatok, ktorý je splatný podaním návrhu. Teda napr. konanie o rozvod manželstva nie je oslobodené od SP ani vecne , a ani osobne - teda navrhovateľ podľa zákona 71/1992 Zb.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Výživné pre nevydatú matku
Ak nie ste vydatá za otca svojho dieťaťa, máte nárok na výživné maximálne po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu. To zahŕňa aj úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku